Nikdy som od Redfall nečakal, že bude získavať GOTY ocenenia a úprimne mi na tom ani nezáležalo. Austinská pobočka Arkane totiž vyprodukovala najlepšiu hru minulej generácie konzol, a to aj napriek tomu, že komerčne Prey neohúril. To je, bohužiaľ, prekliatie tvorcov immersive sim titulov. Skvelé a komplexné hry, ktoré však vo väčšine prípadov skončia ako predajné sklamania. Nádej na takýto zážitok existoval dlho aj pri Redfall. Nakoniec ale červené výkričníky pred vydaním priniesli jedno z najväčších sklamaní mojich herných zážitkov za veľmi dlhú dobu.

Mojou skrytou túžbou vždy bolo zahrať si s chuťou dáke dobre vyzerajúce JRPG. Najvhodnejším kandidátom sa tak javila séria Monster Hunter, no po zapnutí hociktorého dielu som nadobudol dojem, že táto hra je iba pre starých harcovníkov žánru a ja ako nováčik sa strácam už v úvodnom menu. Preto som vždy s pocitom neschopnosti každý pokus hodil za hlavu a ostal som pri niečom, čomu aspoň trochu rozumiem. Pri ohlásení Wild Hearts som konečne uzrel nádej, keďže hra sa javila ako verná kópia Monster Hunter, ktorá bude viac myslieť na „západné“ publikum. Teda hlavne preto, že vychádza pod hlavičkou EA Originals, z čoho bolo hneď jasné, že EA bude zasahovať do vývoja a svojimi krokmi bude chcieť osloviť aj menej náročných hráčov. Ako teda tento mix záujmov dopadol? Povieme si v recenzii.

Populárna wrestlingová séria je späť a opäť v plnej sile.

Skopírovať zaužívané mechaniky z hry, ktorá definovala žáner, nie je v dnešnej dobe žiadne umenie. Ale skopírovať jadro hry, pridať do nej vlastné prvky, neokukané kulisy a osobitné tempo, to je niečo, čo sa vývojárom z Team Ninja v posledných rokoch darí na výbornú. Už s príchodom prvého dielu Nioh bolo jasné, že k Souls-like hrám má čo povedať aj toto vývojárske štúdio, no s príchodom Wo Long: Fallen Dynasty som si viac než istý, že tvorcovia dokážu priniesť nielen vlastné smerovanie žánru, ale v niektorých smeroch prekonať aj velikánov, akými sú bezpochyby From Software.

Dobrých plošinoviek nikdy nie je dosť. Tento žáner síce má svoje najslávnejšie časy už dávno za sebou, no aj napriek tomu sa občas objaví titul, ktorý stojí za vyskúšanie. A medzi takéto kúsky patrí aj najnovšie dobrodružstvo obľúbenej morskej hubky SpongeBoba s podtitulom The Cosmic Shake.

Dead Space som si zamiloval už pri prvom hraní hneď po vydaní v roku 2008. A to aj napriek tomu, že sa vtedy ozývali hlasy, ako sa EA len snaží zviezť na vlne popularity Resident Evil 4. Hra toho údajne kradla zo známej hororovej série až príliš veľa, aj tak však išlo o skvelý zážitok a Dead Space si hráči obľúbili. Priznám sa, že ak odhliadneme od spomínanej série Resident Evil, moje skúsenosti s remakami nie sú veľmi dobré. Napríklad na Warcraft III: Reforged alebo XIII nespomínam naozaj rád. Aj preto som k Dead Space pristupoval s adekvátnou dávkou skepsy, tá sa však rozplynula už počas prvej hodiny hrania.

Žáner Battle Royale, ktorému sa asi žiadny hráč na tejto planéte nedokázal vyhnúť, nijak obšírnejšie predstavovať netreba. Aj napriek tomu, že každý herný fenomén mal svojich pár minút slávy a napokon zapadol prachom nepopularity, tento žáner je tu s nami viac ako päť rokov a na dychu mu nebadať žiadne známky umierania. Napokon, aj spoločnosť Activision sa rozhodla, že svoju populárnu vojnovú zónu prenesie do nového grafického kabáta, doplní do nej ďalšie herné mechanizmy a nalepí na to číslovku 2.0. No a ja som sa pozrel na to, či to stálo za to, alebo máme v tejto dobe dvakrát Warzone – len s rozdielnymi mapami.

Batman je mŕtvy. Nech žijú Batgirl, Nightwing, Red Hood a Robin.

Pokračovanie skvelej hry A Plague Tale: Innocence je tu s nami už dva týždne a preto som mal dosť času zistiť, že ako napovedá názov, nevinnosť v ňom budete hľadať len ťažko. Po dôkladnej analýze som nemal najmenšie pochybnosti o tom, že hra je cielená na dospelé publikum s túžbou po dejom poháňanej zábave, pričom na svoje si prídu aj milovníci stealth akcie. A Plague Tale: Requiem v sebe síce kombinuje len pár prvkov, no tie do seba neskutočne zapadajú a aj napriek skvele hodnotenému prvému dielu tvorcovia zo štúdia Asobo prekonali všetky očakávania. Priniesli vyšperkovaný titul, v ktorom sa len ťažko hľadajú nedostatky. A tak by som recenziu začal otázkou: „Ako ďaleko ste ochotný zájsť kvôli záchrane svojho brata?“

Bol posledný diel NHL, ktorý ste hrali, ešte na PC a označený číslami 09? Veľmi dlho som bol jedným z vás. Zmenil to Game Pass, ktorý mi dal príležitosť na Xboxe vyskúšať moderný hokej od EA, a to po vyše desiatich rokoch. Okrem hrania ročníkov 20 a 21 som najväčšiemu testu podrobil minuloročnú 22-ku. Prešiel som všetkými hernými režimami a poriadne množstvo času som strávil aj v móde Hockey Ultimate Team (HUT). A hoci som mal svoje výhrady, celkom dobre som sa zabavil. S radosťou som sa teda vrhol po možnosti recenzovať novinku NHL 23. Nasledovali však najmä sklamanie a frustrácia.

Hovorí sa, že na svete existujú iba dve istoty – smrť a platenie daní. K týmto naozaj neobľúbeným záležitostiam si dovolím pridať každoročné vydávanie športových titulov, ku ktorým patrí aj séria NBA 2K. Ako teda dopadol najnovší počin s názvom NBA 2K23?

Ak ste si niekedy predstavovali, aké to asi je byť mimozemšťanom, na ktorého sú krátki všetci ľudia na Zemi, vieme, kde nájdete odpoveď. Dámy a páni, prichádza Crypto a spolu s ním remake šialenej akčnej hry s názvom Destroy All Humans! 2: Reprobed.

Fanúšikovia tenisu za posledné roky zažili slušný nápor na ich peňaženky. Ich obľúbený šport si totiž čoraz častejšie môžu vychutnať aj vo videohernej podobe – od roku 2018 sa napr. dočkali titulov AO Open a Tennis World Tour, pričom oba kúsky dostali aj pokračovania. Kvantitu by sme mali, čo sa však týka kvality, tam to svetoborné rozhodne nebolo. Žiaľ, ani novinka od skúseného štúdia Torus Games nás nepotešila tak, ako sme dúfali.

Formula 1 si s príchodom novej sezóny prešla masívnymi zmenami. Kompletne nové pravidlá zamiešali poradím na čele a fanúšikom priniesli lepšie pretekanie. Samozrejme, pre štúdio Codemasters to znamená, že majú vyhrané – zmeny sa totiž ponúkli samé od seba a bolo teda veľmi pravdepodobné, že toto nebude iba „update súpisiek“, ako to často pri týchto každoročne vydávaných športových a pretekárskych sériách býva. Je to však skutočne tak?

Kto by nepoznal sériu Borderlands? Teda, za predpokladu, že ste fanúšikom looter žánru. Séria, ktorá vyprodukovala štyri samostatné hry kopírujúce tú istú úspešnú šablónu s postupnými vylepšeniami. A zatiaľ čo sa komunita háda, či bola lepšia dvojka alebo trojka, Gearbox je späť so spin-offom, ktorý si požičiava veľa a úprimne sa snaží priniesť zmeny. Podarilo sa mu však posunúť sériu vpred?

Dinosaury. Tyranosaurus Rex, triceratops, pterodaktyl... Kto by ich nemal rád? Tieto cool plazy boli kedysi „pánmi“ života na Zemi a dodnes patria medzi najfascinujúcejšie stvorenia, ktoré nám naša planéta ponúkla. K ich popularite mimoriadnym dielom prispel aj technologicky fascinujúci veľkofilm Jurský park z roku 1993 od legendárneho režiséra Stevena Spielberga – a vďaka budovateľskej stratégii Jurassic World Evolution 2 ho môžete prežiť na vlastnej koži.

V poslednej dobe mám pocit, že herné spoločnosti sa boja púšťať do vytvárania nových značiek. To zároveň navádza k domnienke, že jediné, čomu tieto spoločnosti rozumejú, sú peniaze a asi by som bol naivný, keby som tvrdil, že to nie je logické. Vážne mi však prekáža totálna absencia vášne, respektíve kreativity, ktorá by poháňala aj väčšie vývojárske tímy do niečoho nového, neprebádaného a hlavne niečoho, čo nie je vyšťavené do posledného eura. Áno, dovolím si tvrdiť, že väčšinu kvalitných titulov sa postupom času týmto vývojárom podarilo vyšťaviť a aj vďaka tomuto trendu tu každý rok máme novú strieľačku od Activisionu, generický svet od Ubisoftu a kopu ďalších titulov, ktoré strácajú vlastnú identitu. Z tohto jednoduchého dôvodu by som teraz chcel pred vás postaviť Elden Ring. Tvorcovia z From Software sa nezľakli a v spolupráci so spisovateľom G. R. R. Martinom sa pustili do novej značky, resp. lepšie povedané do nového univerza s vlastným príbehom a udalosťami. Následkom toho tu máme veľdielo, ktorému dokážu konkurovať len predošlé hry od tohto istého štúdia. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že k tomu nepotrebovali meniť skoro nič, čo sa naučili pri vývoji svojich minulých titulov.

Niekedy človek nepotrebuje, aby hra obsahovala dlhočizný filozofický príbeh, prípadne vám život komplikovala viacvrstvovými mechanizmami a vysokou obťažnosťou. Niekedy si jednoducho chceme oddýchnuť v peknom prostredí pri zaujímavej hrateľnosti a možno si aj na čosi zastrieľať. Ak hľadáte niečo také, práve pre vás tu je vesmírna akcia Chorus.

V hernom svete je málo príkladov titulov, ktoré by boli tak späté s existenciou platformy, ako sú séria Halo a Xbox. Dalo by sa povedať, že bez masívneho úspechu prvých dvoch hier by tu dnes konzola od Microsoftu nebola. Jednotka položila základy FPS hier na konzolách a dvojka zas položila základy online multiplayeru na konzolách. Po necelých dvadsiatich rokoch však vydaním Halo 5: Guardians nastala kríza identity. Ísť naháňať fanúšikov Call of Duty, alebo sa spoliehať na to, že fanúšikovia, ktorí nám boli verní 20 rokov, nám budú verní naďalej? Odpoveďou je Halo Infinite.

Určite neprekvapím nikoho, keď napíšem, že EA už má toho na rováši akurát tak dosť. V krátkosti iba načrtnem, že hokejovým hráčom na PC sa už dlhodobo vlastne iba máva z paluby rýchlika menom NHL. Podobne sú na tom aj futbaloví fanúšikovia, ktorí síce dostávajú nový obsah do ich obľúbenej značky FIFA, no vždy s rovnakou cenovkou (ak nie vyššou) a na PC bez konkurencie schopnej verzie k tej na next-gen konzolách. K tomu všetkému si pripočítajme totálne fiasko menom Anthem a máme perfektný model korporátu, akým je Electronic Arts. Ale aby som nebol iba za hejtera, EA sa už niekoľkokrát ospravedlnilo za občasné nedorozumenia a sľúbilo, že v ich ďalšom titule bude všetko lepšie, krajšie, modernejšie, len preboha nie lacnejšie. Veď nevadí, keď padáte pod textúry, hlavne že sú tam mikrotransakcie. Je zrejmé, kam budem mieriť touto recenziou, preto ak ste zarytým fanúšikom Battlefieldu a aj napriek všetkým negatívnym ohlasom pri sérii ostanete, neodchádzajte, táto recenzia bude práve pre vás.