Far Cry 6 je dovedna najpolitickejším dielom, čo hre dodáva – aspoň na pomery tejto franšízy – nezvyčajnú hĺbku, ale tiež umocňuje stereotypy. Okrem toho však do slávnej série, až na lákavý závan Karibiku, neprináša žiadny čerstvý vzduch.
Zo strany Ubisoftu, ktorý vždy od podobnosti s reálnou históriou dával ruky preč, ide o prekvapivý krok. Fiktívny ostrov Yara je skoro ako Kuba – s diktátorom, gerila revolúciou a dôrazom na poľnohospodárstvo, tabakový priemysel a politiku izolácie. Americké Miami je dokonca aj v tomto prípade cieľom všetkých utečencov, vrátane hlavného hrdinu Daniho, ktorý túži po jedinej veci; nasadnúť na čln a nechať yaranského brehy ďaleko za sebou.
Ak vám neprekáža prejsť Far Cry 6 zhruba za hodinu herného času a ignorovať 90 percent obsahu, stačí jediné: nezmeniť názor a ísť za svojím americkým snom.
Možnosť ukončiť hru predčasne a využiť alternatívny záver po vzore predchádzajúcich dvoch dielov je prítomná aj tu... rovnako ako všetko, čo Far Cry na hernom trhu definuje ako značku. Žiaľ, nič extra navyše.
Takmer reálny príbeh
Šiesty diel pomerne dobre, hoci predsa len trochu neohrabane znázorňuje atmosféru strachu na ostrove plnom represie, potlačovania slobôd a tyranie, kde nebojujete proti náboženskému extrémistovi, excentrickému kráľovi či lídrovi pirátov alebo niečomu podobne bláznivému.
Premisa je tým pádom fádnejšia, ale oveľa realistickejšia. Antón Castillo v podaní Giancarla Esposita (Breaking Bad, Mandalorian) je demokraticky zvoleným prezidentom fitkívneho karibského ostrova Yara, ktorý vyhral voľby vďaka silným sľubom. Namiesto spásy sa však z neho vykľul tyran, ktorý zotročuje svoj ľud a núti ho pracovať na tabakových plantážach, ktorý unáša, týra a zabíja všetkých potenciálnych odporcov.
Relatívne silný je v tomto ohľade úvod hry, ktorý vyloží všetky karty na stôl a vy okamžite viete, proti komu a čomu bojujete. Unikáte z hlavného mesta Esperanzy v domnienke, že sa tam už nevrátite, no metropola sa nakoniec stane vašou cieľovou rovinou v komplexnom boji proti diktatúre. Predtým vás však čakajú už klasické peripetie v podobe obsadzovania táborov, kontrolných stanovíšť a plnenia misií za cieľom získania spojencov, aby ste sa mohli postaviť členom Castillovej rodiny a jeho najvernejším spojencom.
Pekné, ale plytké
Antón Castillo svoju domovinu často označuje za raj – a nie je ťažké tomu uveriť. V Karibiku som síce nikdy reálne nebol, neviem to teda porovnať, ale Yara, fiktívny ostrov podobný Kube, na ktorom sa Far Cry 6 odohráva, je vizuálnou baladou plnou západov slnka a jasných nocí. Teda, až pokiaľ nevyjdete na hlavnú cestu, kde je poväčšine prestrelka s vojakmi v bielo-červených uniformách len otázkou času a s idylkou je amen.
Pocit, že sa nachádzate na rajskom mínovom poli, do vás hra tlačí neustálym snorením príslušníkov armády. Kamkoľvek sa pohnete, muži a ženy verní režimu prechádzajú okolo, cválajú na koňoch, prevážajú väzňov, rozvážajú v cisternách Viviro – horľavú látku a údajný liek proti rakovine získavaný z tabakových listov, strieľajú na členov povstania alebo strážia vojensky dôležité objekty, ako napríklad systémy protivzdušnej obrany.
Ide o vizuálne krásny, to áno, ale tiež umelý a kŕčovitý svet, kde má väčšina generických NPC rovnaký model postavy a tváre a celé to skôr pripomína nepodarenú simuláciu než žijúcu, krvácajúcu krajinu. Mapa svojou šírou veľkosťou, otvorenosťou atraktívnosťou zvádza k dojmu, že hádam ani nejde o klasickú akčnú hru od Ubisoftu plnú repetetívnych prvkov.
Ale ide, nenechajte sa mýliť.
Novinky sú skôr „kozmetické“
Žánrová zmena, akou prešla ďalšia veľká séria od Ubisoftu – Assassin´s Creed – sa v prípade Far Cry nekoná. Zatiaľ čo vo Valhalle už boli veľmi citeľné RPG prvky, element nevídaný v pôvodných hrách s Altairom, Eziom, Edwardom a ďalšími, Francúzi v prípade svojej druhej vlajkovej lode vsadili aj v šiestom dieli na istotu.
Far Cry 6 je tak presne tým, čo fanúšikovia očakávali, pretože nasleduje trasu vyšliapanú prechádzajúcimi dielmi. Skutočná história osladená fantastikou, to je doména Assassin´s Creedu; vo Far Cry dominuje fiktívny svet, kde vás už v prvých chvíľach upozorní známa klauzula upozorňujúca na to, že akákoľvej podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná. Ale je? V tomto deli skrátka na náhodu neveríme.
Opäť sa vracia záporák v hlavnej úlohe, dobývanie území, hľadanie zberateľských predmetov, vedľajšie úlohy v podobe tzv. „yaranských príbehov“ a mini aktivity – príležitostne zaujímavé – spojené s objavovaním karibského sveta. Novinky, ktoré Ubisoft vo FC 6 predstavil, rýchlo zapadnú do starých známych mechaník a praktík, bez ktorých by Far Cry nebol, no... Far Cry.
Skvelým príkladom je napríklad váš zvierací „amigo“, ktorý môže nepriateľov rozptýliť alebo ich eliminovať. Prvého – aligátora Guapa – vám hra pridelí už v úvode, ďalších budete musieť nájsť a splniť aj nejaké úlohy. Podstatné však je, že hoci im môžete dávať jednoduché príkazy, nie sú obzvlášť praktickí a ich reálny prínos je minimálny. Rozkošného Choriza s kolečkami budete nepochybne hladkať často, no okrem rozplývania sa nad tým, aký je chutný, nejde o žiadny prevratný element.
Och, ale tie plandavé ušká...!
Potom tu je, samozrejme, rozširovanie a vylepšovanie partizánskych táborov, ktoré je – na rozdiel od rovnakej mechaniky v AC Valhalla – značne osekané a vonkoncom nudné. Pôsobí silene a ako element navyše, kdežto vo Valhalle išlo o prirodzenú súčasť príbehu.
To, že sa po takýchto kempoch prechádzate s pohľadom v tretej osobe, je však kurióznou novinkou, hoci nijako podstatnou Hlavného hrdinu Daniho si môžete po prvýkrát v histórii série poriadne prezrieť v jednom z jeho (alebo z jej) množstva bojových outfitov aj mimo cut-scén. Outfitov je k dispozícii, podobne ako zbraní, viac než dosť, a tak máte aspoň vždy prehľad, či na Yare „partizánčite“ štýlovo.
Ani Supremo nie je až také super
Pravdou však je, že vďaka neustálemu noseniu „Suprema“ – vašej ultimátnej zbrane schopnej strieľať rakety alebo spaľovať nepriateľov – vyzeráte tak či onak ako Boba Fett z Hviezdnych vojen.
Hoci je Supremo jedným z hlavných ťahákov Far Cry 6, tento vynález odboja ma vôbec nenadchol. Často som zabúdal, že ho vôbec mám k dispozícii, obzvlášť, keď som si vymenil základný model za iný, ktorý vyšľahne plamene naokolo a mňa vystrelí niekoľko metrov do vzduchu, akoby som bol nejaká žijúca raketa. Je to štýlové, dobre to vyzerá, ale vďaka krátkemu dosahu je využitie minimálne. Už lepší bol spomínaný „základný“ model, ktorý automaticky zameria nepriateľov v okolí a vystrelí po nich raketky.
Supremo je prvkom bláznivým, hoci poväčšine nie až takým efektívnym oproti konvenčným zbraniam. Sú to totiž, ako inak, práve pušky, pištole, snajperky, samopaly či podomácky vyrobené zbrane, ako kuša, klincovačka či plameňomet, ktoré sú centrálnym zážitkom väčšiny hry. Ich paleta je veľká, využitie maximálne a použitie efektívne. Čo z toho teda vyplýva?
Far Cry 6 nijako neprekonáva vlastné hranice, len ich posúva inými smermi a inak tvaruje. Je to tak zle? To je vec názoru, ale mojím je, že absencia výrazných, naozaj výrazných noviniek je premrhanou šancou.
Škoda výplaty pre Giancarla?
Po fiktívnom nepálskom Kyrate, kde nechýbal mysticizmus, či post-apokalyptickej Montane pôsobí Yara a jej tyranský „El Presidente“ predsa len nezáživne. Jasné, vždy je to fiktívne miesto na Zemi, vždy je to jej fiktívny hrôzovládca a vždy ste to vy – bojovník, ktorý sa vzoprie celej mašinérii a snaží sa o zvrhnutie krutého režimu. V tomto sa nezmenilo nič a tak je to správne, ide totiž o základnú kostru, okolo ktorej sa formuje všetko ostatné. Samo o sebe to ale nestačí.
Hoci je Karibik vďaka bielym plážam a blankytne modrému moru po stránke čistej estetickosti perfektným zasadením, samotná premisa je taká fádna, že ani skvelý Giancarlo Esposito ju svojím výkonom nezachraňuje. Možno to je vec vkusu, možno vám nezáleží na tom, proti komu v hre pozdvihnete zbraň, ale stereotypný diktátor na odľahlom rajskom ostrove je asi tým najtuctovejším herným záporákom, akého nám zatiaľ Ubisoft naservíroval. Vaas, Pagan Min či Joseph Seed – tí všetci boli výrazní už len tým, že vôbec boli, a hoci žiadny z nich nemá Giancarlovu charizmu, prídu mi ako vonkoncom zaujímavejšie voľby.
Starý dobrý Far Cry, len krajší
Samozrejme, hoci zasadenie hry do veľkej miery vplýva na jej výslednú kvalitu, určite ju nepodmieňuje. Práve naopak, Far Cry 6 je presne tým, čo si pod názvom tejto značky predstavujete; vracia sa voľnosť pohybu po súši, po vode aj vo vzduchu, postupná eliminácia kľúčových bastardov, aby ste sa nakoniec dostali k tomu najväčšiemu, a hlavne už spomínaný slušný arzenál zbraní. Ako yaranský partizán Dani (prípadne yaranská partizánka, to je už na vašej voľbe) sa budete spoliehať najmä na provizórne, podomácky vyrobené zbrane od povstaleckého génia Juana. Arzenál deštrukcie je vo Far Cry 6 viac než bohatý, zbrane sú navyše plne vylepšiteľné a určite taktické prvky v hre dodávajú napríklad slabiny jednotlivých nepriateľov, ktorí inak reagujú na konkrétny druh munície.
Ste partizán, nie Rambo
Je až prekvapivé, ako veľmi je taktika vo Far Cry 6 dôležitá a ak budete hrať bez premýšľania, ako to občas zvyknem robiť ja, dostanete poriadnu nakladačku. Priebeh obsadzovania základne sa, napríklad, môže diametrálne odlišovať podľa toho, aký zvolíte postup. V jednej z hlavných misií som sa musel prebojovať dovnútra stráženého objektu s vedcami, a na prvýkrát sa mi to nepodarilo kvôli jednému tanku, ktorý som skrátka nedokázal zničiť. Keď som to skúsil na druhýkrát, vojakov pri tanku som zneškodnil ako prvých a sám do opancierovaného vozidla nasadol. Nemali proti mne šancu.
Bol to skvleý pocit, rovnakoa ako ma hnevala prvá skúsenosť. Nie je predsa v poriadku, že hra proti vám postaví súpera, ktorého nemáte ako zničiť.
Far Cry 6 ponúka len dve obtiažnosti – príbehový a akčný režim, ktorý Ubisoft definuje ako „ani príliš ťažký, ani príliš ľahký.“ Dovolím si nesúhlasiť, pretože rozdiely v hrateľnosti môžu byť obrovské, ak si nedáte pozor. Prvý, ľahký mód zrejme väčšina z hráčov so sebavedomím hneď zavrhne. Ak ale nemáte príliš veľkú trpezlivosť alebo nepatríte k skúseným ostrostrelcom, odporúčam, aby ste to aspoň zvážili. Niežeby teda Far Cry patril k titulom, ktoré si väčšina zahrá kvôli príbehu.
Keďže „stealth“ praktiky osobne veľmi neuznávam, nebudem klamať, že prvé hodiny na Yare neboli náročné. Postaviť sa vojenskému táboru ako jednočlenná armáda si vyžaduje veľkú šikovnosť, ktorú zrejme nemám, a tak som často umieral. Podcenil som náročnosť hry a mnohokrát na to doplatil, na strane druhej neoceňujem, že ma FC 6 nepriamo tlačilak zakrádaniu sa po vysokej tráve a tichej eliminácii súperov, keď mi jednoducho takýto štýl hrania nevyhovuje. Musím ale uznať, že logika za tým je neomylná. Dani je gerila bojovník a nie Rambo. Keby Che Guevara sám nabehol medzi oddiel vojakov a spustil streľbu, bol by to idiot a nie slávny revolucionár.
Umelá inteligencia zrejme len nedávno vyliezla z mora
Úprimne, občas som sa za svoju hernú pochabosť aj hanbil, no napriek tomu bola moja „odvaha“ nič v porovnaní s tým, čo dokázali niektoré NPC. Postaviť sa meter od tanku a strieľať do neho z automatickej pušky len preto, aby vás o chvíľu zrazil, je celkom presnou definíciou umelej inteligencie vo Far Cry 6. Našťastie ňou netrpia len vaši spojenci, ale aj nepriatelia, ktorí majú občas problém trafiť vás z polmetra. AI tu je, optimisticky zhrnuté, nedostatočná.
Vo Far Cry 6 vás nezabije dôvtip Castillových prívržencov, ale absencia toho vášho v kombinácii s hrubými číslami.
Ak nevyradíte pred obsadzovaním tábora alarm, riskujete, že pre jeden chybný krok sa na vás budú valiť neutíchajúce vlny nepriateľov na čele s vojenským vrtuľníkom či špeciálnymi jednotkami s mobilnými štítmi. Budú sa na vás valiť od mora, zo súše, aj zo vzduchu. Nejeden môj pokus o splnenie misie sa preto zmenil na akýsi „survival“ mód na štýl „nevyhráš, ale preži čo najdlhšie“. Davy enemákov sú neúprosné a najlepšie, čo môžete spraviť, je utiecť a ukryť sa, počkať, kým sa situácia upokojí (čo vôbec netrvá dlho), a potom skúsiť šťastie opäť. To platí aj pri hlavných príbehových misiách, ktoré poľahky môžete aj niekoľkokrát opakovať len preto, že ste si nedali dostatočný pozor.
Horšie je, že hra je v tomto ohľade nekonzistentná. V jednej misii som, napríklad, musel sadnúť do tanku premaľovaného naružovo, aby som zničil propagačné bilbordy v jednom mestečku. Bohužiaľ som v procese zomrel, a keď ma hra vrátila do posledného automaticky uloženého bodu v meste, tank – kľúčovú súčasť misie – som už k dispozícii nemal. Skrátka zmizol. Inokedy som zasa uprostred misie hru vypol v domnienke, že ma to pri návrate hodí na začiatok, no z nejakého dôvodu sa to nielenže nestalo, ale opakovať som musel ešte aj jednu vedľajšiu misiu, ktorú som predtým dokončil.
Prečo?
Nič v zlom, ale keď už Ubisoft lipne na automatickom ukladaní bez možnosti toho manuálneho, nech to aspoň robí poriadne. Ale aj to je Far Cry 6. Ak platí, že diabol sa ukrýva v detailoch, táto hra je priam svätá.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Far Cry 6 2021
- Platforma: Xbox One
- Žáner: FPS
- Vývojár: Ubisoft
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kooperatívna zombie strieľačka Toxic Commando bude podľa jej režiséra, kultového Johna Carpentera, hrou, ktorú budú hráči milovať 08. jún 2023
- Pozrite si nadupanú ukážku z Warhammer 40,000: Space Marine II 08. jún 2023
- Konečne vieme, kedy na PS5 vyjde nový Spider-Man... a bude to skôr, než ste si mysleli! 08. jún 2023
- Nový trailer na seriálového Zaklínača odhalil oveľa akčnejšie scény s Ciri 08. jún 2023
- Na podujatí Summer Game Fest mal krvavú a brutálnu premiéru Mortal Kombat 1 08. jún 2023
