Unikátna hrateľnosť, pútavá audiovizuálna atmosféra a zaujímavý, ľudský príbeh; It Takes Two možno vsádza na hru dvoch hráčov, no až takmer dokonalé spojenie týchto troch prvkov robí z kooperatívnej novinky od Hazelightu jeden z najlepších titulov posledných rokov.
It Takes Two exceluje tam, kde nechýba komunikácia, podobne ako to platí aj pri vzťahu dvoch ľudí. Nie je preto náhoda, že práve partnerské nezhody sú ústredným motívom príbehu dvoch manželov, Codyho a May, ktorí prechádzajú rozvodom – no čarovné prianie ich dcéry spôsobí, že sa z dospelákov stanú bábiky, neschopné zmeniť sa jedna bez druhej späť do ľudskej podoby. Vo svete, kde je všetko obrovské a začarované, si musia dvaja toxickí rodičia, ktorí si navzájom vyčítajú chyby, pričom vlastné nevidia, pomáhať. Ich oficiálnym sprievodcom naprieč životným dobrodružstvom je akási kniha lásky, ktorá ich stavia pred neustále nové výzvy, ktorých prekonanie má nielen zvrátiť kúzlo premeny, ale vrátiť do ich rozpadnutého manželstva čaro lásky.
Áno, príbeh je síce miernym klišé ako vystrihnutým z nejakej bláznivej romantickej komédie, no tam sa podobnosť s béčkovými filmami končí. Niežeby v hre chýbali dojímavé či vtipné momenty, no It Takes Two v tomto smere netlačí na pílu. V centre vašej pozornosti nie sú postavy ako samostatné prvky, ale to, čo musia spoločne dokázať, aby sa posunuli o krok bližšie k cieľu. Spolupráca naberá v tejto hre úplne nový rozmer, aký vo videohrách nemá obdoby, no čo skutočne odlišuje It Takes Two od konkurencie, nie je ani tak nápad, ako výsledná kvalita.
It Takes Two je, aspoň pre mňa, jedna z najlepších hier, aké som kedy hral, a to aj napriek nanajvýš iritujúcej, so španielskym prízvukom hovoriacej knihe, ktorá v hre predstavuje akéhosi „guru lásky“. Seriózne, zničiť knihu je niečo otrasné, ale tohto nepodareného Antonia Banderasa budete mať po chvíľke chuť hodiť do krbu.
Jasne, Cody a May tiež nie sú práve vzorom sympatie, ale práve sebeckosť a egoizmus z nich robí postavičky, ktorých nátury pôsobia uveriteľne. Ani jeden z nich nie je zlý, no ako to už pri nefungujúcich vzťahoch býva, každý hľadá vinu na tej druhej strane, čo najďalej od seba.
To je presne aj tento prípad a je vašou úlohou, aby ste začarovaných manželov previedli čarokrásnym liliputánskym svetom, kde na každom kroku čaká nejaká prekážka. Logické hádanky a puzzle pritom tvoria len časť problémov, ktoré budete musieť spoločne vyriešiť. Čakajú vás aj súboje s nepriateľmi, podarené, hoci nie vždy úplne zrozumiteľné boss-súboje, a adrenalínové, dynamické úteky a niekoľko ďalších vychytávok.
Keď zistíte, že vás hry stále dokážu prekvapiť
Kooperácia, to je všadeprítomná mantra, podstata celej hry, skrátka alfa a omega. Dvaja hráči musia spolupracovať, aby sa dostali ďalej, čo samo o sebe nie je vôbec prevratnou novinkou – no, to ako štúdio Hazelight túto ideu poňalo a spracovalo, až to je čisté zlato.
Hazelight má na konte len dve hry, pričom obe sú zamerané práve na vzájomnú pomoc a spoluprácu dvojice hráčov. Štúdio pod krídlami giganta Electronic Arts prvýkrát debutovalo v roku 2018 hrou A Way Out z väzenského prostredia. Vtedy išlo o niečo naozaj originálne a nové, a história sa pri It Takes Two do istej miery opakuje. Tentoraz autori neprekvapili ani tak nápadom, ako jeho špičkovým prevedením.
To, že je hra oproti jej staršiemu súrodencovi z roku 2018 podstatne dlhšia, je len bonusom, no skutočný pokrok nastáva v kreativite vývojárov, ktorú tentoraz mohli, vzhľadom na fantasy prostredie, rozvinúť naplno. A veruže sa im to aj podarilo. It Takes Two je oproti A Way Out nielen akčnejšie, ale hlavne rozmanitejšie.
Len máloktorá hra dnes dokáže nadchnúť a ohúriť – povedzme si úprimne, že pri väčšine hier – aj tých skutočne dobrých – máme pocit, že „to“ či „tamto“ sme už niekde videli. Hranie vás môže baviť, ale kedy ste naposledy žasli nad tým, čo vám obrazovka ponúka?
Mne sa to stalo teraz, po veľmi, veľmi dlhom čase. Je to úžasný pocit, zistiť, že ešte vždy vás dokážu hry prekvapiť, ukázať vám niečo nové, zaujímavé, prudko kreatívne, no nie šialene či šokujúco, ale vkusne a krásne.
It Takes Two miestami kombinuje takmer až detskú kreativitu so skúsenosťami a zmýšľaním dlhoročných profesionálnych vývojárov – akoby ste dali dieťaťu ceruzky a farbičky a to, čo nakreslí, použili ako základ ďalšej práce.
Jedna hra, dve postavy a mnoho svetov
V hre tak napríklad nechýbajú mikrofóny, ktoré vás chcú ako nenásytné hady zožrať a vy ich musíte uspávať piesňou či jazda na rôznych druhoch zvierat či predmetov. Variabilita aktivít je úžasná, rovnako ako pestrosť jednotlivých úrovní, ktorými predchádzate. Hoci Cody a May v podstate nikdy neopustia areál ich rodinného domu v prírode, vývojári vás vrhnú do fantastického rozprávkového sveta mágie, kde sa zo všedných vecí stáva niečo neskutočné. Od podzemného plachtenia na prízračnej, fosforeskujúcej rybe, cez lietanie na steampunkových mechanických holuboch, až po zimný level v snežnej guli, kde nechýba potápanie sa či kraskorčuľovanie... každá jedna kapitola je unikátna, má osobitné čaro a vy tak ani na chvíľu nebudete mať pocit, že niečo vidíte alebo robíte dvakrát.
Spolu s prostredím sa totiž menia aj vaše pomôcky, ktoré máte k dispozícii, a rovnako aj hádanky a puzzle, ktoré musíte rozlúštiť. Raz budete mať k dispozícii ohnivý meč a čarodejnícke schopnosti, inokedy zasa magnet či schopnosť ľubovoľne sa zväčšovať či zmenšovať. Samotné prekážky sú teda monotónne len v rámci samotných úrovní, no je vidno, že vývojári si dávali veľký pozor, aby vás neunavovali stále tou istou činnosťou. Miektoré časti hry vo mne síce vzbudzovali dojem, že sú trochu natiahnutejšie než by mi bolo milé, no ani raz som nemal pocit, že niektorá aktivita je akousi nudnou povinnosťou, balastom, ktorý má zaplniť hluché miesto. Nič nepôsobilo nútene, ale všetko bolo, naopak, plné kreatívnej energie.
It Takes Two vo mne vzbudzuje dojem ručnej kresleného umeleckého diela, niečoho, do čoho autori investovali množstvo umeleckého talentu a vývojárskych znalostí. Ide naozaj o perfektnú súhru umeleckých prvkov a akejsi videohernej efektívnosti; niečo, na čo sa nielen dobre pozerá, ale aj sa to výborne hrá.
Všetko, o čo sa autori pokúšali, vyšlo na výbornú
Hra je navyše popretkávaná rôznymi minihrami, v ktorých si môžete s vaším herným partnerom zasúťažiť a ešte viac si tak spestriť aktivitu. Tieto minihry vám síce nič okrem dobrého pocitu či zábavy nedajú, no absolútne mi to neprekážalo. Naopak, išlo o výborný ťah zo strany autorského tímu. Po celý čas totiž musíte spolupracovať, to je gro celej hry; dobre preto padne, keď si sem-tam môžete po všetkej tej kooperácii s hráčom číslo dva zmerať sily. Ide zavše o jednoduché aktivity, oveľa jednoduchejšie než spoločné riešenie a prekonávanie prekážok, no stále je to celkom fajn zábava, ku ktorej sa navyše môžete neskôr vrátiť.
Okrem takýchto minihier jednotlivé pasáže ukrývajú aj drobné, skôr úsmevné aktivity komentované vašimi postavami, pričom niektoré nie sú na prvý pohľad zrejmé. V hre sa, napríklad, ukrývajú akčné figúrky hlavných hrdinov predchádzajúcej hry Hazelightu či iné drobné potešenia, ktoré vás príležitosti odmenia nielen dobrým pocitom z ich objavenia, ale aj trofejou do vašej zbierky „achievementov“.
„Hra poväčšine funguje výlučne vo forme tzv. split-screen módu, teda obrazovky rozdelenej na dve polovice, pričom každá sa sústreďuje na akcie jedného z hráčov. Príležitostne vás však čakajú aj dvojdimenzionálne pasáže s jednou ucelenou obrazovkou.“
It Takes Two nadovšetko exceluje, ak ho hráte na gauči s inou osobou. Niežeby som si nevedel predstaviť, že by som si hru zahral s kamarátom cez internet, no diskutovať o tom, čo sa dialo na televíznej obrazovke, s manželkou naživo, to hre takpovediac dodalo „korunku“. Sociálny aspekt je totiž ďalšou z dôležitých stránok – inak to, koniec koncov, pri hre zameranej čisto na kooperatívny režim ani byť nemôže.
Nie každá hra je umeleckým dielom, no táto áno
V úvode som síce načrtol, že zápletka hry a príbeh je miernym klišé, no problémy vyobrazené v hre, to je niečo, s čím sa podľa mňa dokáže stotožniť väčšina partnerov. Netvrdím, že hra má nejaký hlboký zmysel alebo že vás donúti prehodnotiť priority – to by som naozaj preháňal. Scenár a postavy sú však spracované tak, že si k vám nájdu cestu. Vôbec nie sú dokonalé a miestami spadajú do akýchsi stereotypov a zjednodušení, no Cody aj May sa postupne, ako spolupracujú čoraz viac, menia – nie náhle, ale jemne, elegantne.
It Takes Two je cestou naprieč nefungujúcim vzťahom a životom dvoch ľudí, a hoci nejde o príliš psychologické poňatie takejto problematiky, hra vám bude túto líniu neustále pripomínať. Väčšina prekážok, pred ktoré vás dej postaví, totiž predstavuje akúsi metaforu reprezentujúcu určitý nedostatok v manželstve hlavných predstaviteľov. Prekážky tak vlastne nebudete odstraňovať len naozaj, ale aj v prenesenom význame – a ak vám hra neposkytne možno aspoň trošku odlišnejšiu perspektívu na to, z čoho láska žije a na čom vzťahy stroskotajú, tak sa aspoň zabavíte pri unikátnom spoločnom zážitku.
Ak teda rátate s tým, že tentoraz nebudete tým osamelým ultra-talentovaným hrdinom, na akých sme možno zvyknutí, ale len jednou polovicou celku, neexistuje dôvod, prečo It Takes Two nevyskúšať. Obzvlášť nie, keď aj tentoraz stačí, aby mal hru kúpenú len jeden z dvojice hráčov.
Jediné, čo vám môže mierne znepríjemniť radosť z tohto zážitku, je prípadná nešikovnosť druhého hráča pri náročnejších pasážach. Niektoré úseky predstavujú – hlavne pre neskúsených nováčikov – slušnú výzvu a vy obtiažnosť nemôžete nijako ovplyvniť; rovnako ako ojedinelé technické nedostatky napríklad v podobe zle vycentrovanej kamery.
Ak však nemáte ťažkosti s trpezlivosťou alebo hráte s niekým na rovnakej úrovni ako vy, čakajú vás hodiny a hodiny zábavy, ktorá opäť raz redefinuje kooperatívny režim vo videohrách.
Naše hodnotenie
Informácie o hre

It Takes Two 2021
- Platforma: Xbox One
- Žáner: plošinovka
- Vývojár: Hazelight Studios
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ABC Data
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!