Chcete vedieť tajomstvo? Battlefield 1 som až tak v láske nemal. Áno, hra mala určite efektné predstavenie, ktoré prinieslo niečo neopozerané a do určitej miery originálne. Navyše vyšla bez nejakých veľkých problémov a v recenziách zbierala vysoké hodnotenia. Aj tie DLC boli na pomery toho, čo dostávame v dnešnej dobe od AAA vydavateľov, relatívne kvalitné a neuškodil im ani Premium Pass. Hra dokonca priniesla aj zaujímavé nápady. A aj napriek všetkým týmto faktorom ju hráči tesne po vydaní v húfoch opúšťali. Prečo? Lebo nemala takú hĺbku a niektoré zmeny, ktoré sa v dizajne spravili, hraniu určite neprospeli.
Na druhej strane prišiel Battlefield V. Ohlásenie bolo horšie ako zlé, fanúšikovia vývojárov a EA preklínali. A napriek tomu sa ozývali hlasy, že ak sa prenesieme nad všetku tú kontroverziu, tak v jadre je to niečo oveľa kvalitnejšie ako jeho predchodca. To všetko sa udialo pred niekoľkými mesiacmi. Ako teda dopadol výsledný produkt?
Naštvaný článok o tom, ako AAA vydavatelia zneužívajú game-as-service model na to, aby vydávali nedokončené hry, si nechám na subjektívny komentár, pretože kvôli tomu, aby som si vylial srdce, tu asi nie ste. Takže opomeniem fakt, že niektoré aspekty hry budú do nej pridané až v decembri (posledná kapitola kampane, Tides of War systém a úprava vozidiel) a niektoré až v marci (Battle Royale mód) a poďme sa pozrieť na to, čo titul obsahuje.
Základom je síce multiplayer, ale rád by som sa chvíľu povenoval kampani. Tá je totiž opäť vytvorená vo forme War Stories, malých príbehov, ktoré majú menší záber z hľadiska vplyvu a udalostí, ale za to v kompaktnej forme. To, čo im chýba na škále, sa autori snažia nahradiť tým, že udalosti, ktoré vybrali ako podklad príbehov, majú veľký dopad buď na životy postáv, alebo sú to presne tie udalosti, o ktorých sa síce nedozvedáme v učebniciach dejepisu, no výrazne ovplyvnili vojnovú mašinériu.
Okrem efektného prológu, ktorý je najlepšou vecou na svete rovnako ako v Battlefield 1, máme k dispozícii tri príbehy (štvrtý príde ako DLC v decembri). Prvý sa zameriava na arogantného Billyho Bridgera, člena britskej SBS, ktorý má za úlohu sabotovať nemecké lietadlá, no kvôli svojej arogancii a ľahkovážnosti sa dostane do veľkých problémov. Druhým príbehom je Nordlys, ktorý nám osvetlí udalosti vedúce k zneškodneniu „ťažkej vody,“ ktorú chceli Nemci použiť na výrobu nukleárneho arzenálu. Posledná s názvom Tirailleur nám zas predstaví Senegalské oddiely, ktoré bojovali na území Francúzska za vlasť, ktorú vidia prvýkrát v živote.
Úprimne? Príbehy samotné za veľa nestoja. Áno, autori sa snažia vytvárať emočne zaujímavé situácie prostredníctvom cutscén, no tie padajú na tom, že príbehy sú krátke a tým pádom vás postavy takmer vôbec nezaujímajú. Nemáte k nim žiadne emočné puto, čo by bolo okej v prípade, že by ho poskytli ďalšie okolnosti príbehu. A keď nie puto, tak aspoň strhujúcu atmosféru, ktorú napríklad pri hraní kampane kedysi poskytovala séria Call of Duty. Ale nie.
Navyše, ani dizajn misií tomu v žiadnom prípade nepomáha. Úlohy, ktoré plníte, mi pripadali, akoby ste boli v obchode s nákupným zoznamom, kde si odškrtávate položky. Zničiť dve základne? Splnené. Infiltrovať tri miesta? Splnené. Dobyť konkrétne miesto? Splnené. Vyzerá to, ako by sa mutliplayerový dizajnér usiloval vytvoriť kampaň, tak po mape rozmiestnil ciele, kde je potrebné niečo spraviť a ktoré niekedy až nechutne nápadne pripomínajú tie z multiplayeru a hotovo. A nie, tým nechcem povedať, že sloboda, ktorú vám autori poskytujú, je zlá, to nie. Len hovorím, že keď chcete vytvoriť otvorené misie, tak jej ciele musia byť zaujímavé. A ak nie, tak aspoň príbeh musí byť zaujímavý. No nie je tu ani to, ani to.
Najhoršie na tom je to, že misie v kampani sú extrémne podobné a zapadajú do šablóny bez ohľadu na to, že minimálne rôznorodé prostredie by im malo dať akú-takú variabilitu. Zopár takých momentov sa síce nájde, no nakoniec sa všetko vráti do zabehnutých koľají. Kampaň nie je zlá, ale DICE k nej musí konečne prestať pristupovať ako k multiplayeru, pretože dizajnovať otvorené misie neznamená, že stačí rozmiestniť ciele, dať hráčovi do ruky zbraň a zošiť jednotlivé časti cutscénami. To je málo hlavne v FPS segmente. Teda, stačilo by to, keby hra disponovala inými prvkami, ktoré by kampaň vyťahovali z priemernosti, ale nemá. Jediným šťastím je, že netrvá až tak dlho, takže trpieť nebudete.
A teraz si zoberte všetko, čo som povedal o kampani a zistíte, že presne to, čo tam nefunguje, v multiplayeri funguje dokonalo. Áno, to čo je v Battlefield V podstatné, je skvelé. Skúsim vám na príklade porovnania Battlefieldu 1 s Battlefield V dokázať, že malé zmeny v základných prvkoch dizajnu robia v hre takéhoto typu doslova divy a menia okej titul na skvelý zážitok.
Asi najväčšou zmenou v multiplayeri je tzv. gunplay. V praxi by sa to dalo zhrnúť ako kombinácia toho, aký máte pocit zo streľby, ako funguje sandbox zbraní a ako viete so zbraňou narábať z hľadiska spätného rázu a ďalších aspektov. Toto je v Battlefield V skvelé. Nielenže máte v rukách konečne zbrane, na ktoré sa môžete spoľahnúť, ktoré majú predpovedateľný spätný ráz a pri ktorých ste si istý, že tam, kam mierite, tam pôjdu aj guľky, ale celý sandbox jednotlivých zbraní je skvele vybalansovaný. Každá trieda zbraní má svoje miesto, svoju efektívnu účinnú vzdialenosť a celý prístup k hrateľnosti a taktike sa tak určuje práve na základe toho, aký typ zbraní má vaša herná trieda k dispozícii. Ak by som však predsa mal byť puntičkár, tak SMG trieda, ktorú má vo svojom arzenále Medic, by si zaslúžila len jemné-jemnučké zlepšenie.
Herné triedy boli do veľkej miery prekopané. Assault je klasika zameraná na likvidáciu protivníkov a zároveň na boj proti vozidlám. Support kropí nepriateľov s pomocou guľometu a rozdáva náboje spoluhráčom. Medic sa pohybuje v pozadí bojov, oživuje, lieči a v prípade stretu nablízko má k dispozícii svoje SMG. Úlohou Recona je zas ostreľovať a zároveň zisťovať pozície nepriateľských jednotiek. Všetko to drží pokope prostredníctvom tzv. Attrition systému.
Ak by ste sa ma opýtali, čo mi najviac prekážalo na Battlefield 1, tak by som vám povedal dve veci. Nespolupracovanie členov čaty a tímu a zároveň otravní kemperi. Autori však jednotlivých členov tímu tentoraz veľmi inteligentne nútia spolupracovať. Po respawne totiž hráčom dajú k dispozícii relatívne málo nábojov a iba jeden balíček na ozdravenie, čím robia zo Supporta a Medica esenciálne prvky pre úspešný tím. Taktiež Recon trieda už nemôže byť zalezená niekde na konci mapy a donekonečna ostreľovať spawn bod nepriateľov. A ak máte dementných Medicov a Supportov? Nevadí. Po mapách sú rozmiestnené tzv. supply stations, kde si môžete náboje a lekárničky zobrať. V každom prípade sa musíte hýbať.
Ďalším skvelým prvkov sú úpravy fungovania čaty. Veliteľ totiž môže byť „zbavený funkcie“ v prípade, že je neaktívny a namiesto neho bude do funkcie dosadený ďalší člen. Všetkými tímovými úlohami si navyše budujete skóre, ktoré následne môže veliteľ použiť na rôzne odmeny, ako je napríklad V-1 raketa alebo podporný balíček pre svojich vojakov. Skvelou zmenou je aj to, že jednotliví členovia čaty sa môžu navzájom oživovať bez ohľadu na to, za akú hernú triedu hrajú, čo ešte viac prehlbuje ich možnosti spolupráce. Faktom teda zostáva, že jedna účinná čata môže zvrátiť priebeh multiplayerového zápasu oveľa viac ako kedykoľvek predtým.
Kráľovským módom v Battlefielde V je Grand Operations. Podobne ako v predchodcovi, aj tu ide o naratívny mód, ktorý „zošíva“ rôzne módy a mapy a dáva im príbeh. Zároveň je to mód, kde predchádzajúce úspechy ovplyvňujú možnosti počas ďalších dní. Ako príklad uvediem mapu Narvik z bety. Počas „prvého dňa“ sa hrá mód Airborne, kde zoskakujete a snažíte sa eliminovať protilietadlové zbrane alebo bránite druhému tímu v ich úspešnom zničení. Následne sa mód prehupne do druhého dňa, kde hráte Breakthrough tiež na mape Narvik a podľa výsledkov predchádzajúceho súboja sa upravia štartovacie podmienky. Následne sa presuniete na mapu Fjell 552, kde hráte klasický Conquest a ak sa neurčí jasný víťaz, zahráte si túto mapu znova, no v móde Final Stand, kde máte k dispozícii len jeden život a obmedzené zásoby.
Hoci niektoré módy majú v niektorých úsekoch nevychytané muchy, v prípade Grand Operations ide o skvelý mód, ktorý ukazuje jednotlivé mapy v perfektnom svetle. Fakt, aké sú rozmanité, žiari s jednotlivým postupom hernými módmi, ktoré ponúkajú skvelú variabilitu a kladú dôraz na taktický postup oveľa viac ako na bezhlavé pobehovanie. To isté sa týka vozidiel. Tých nie je až tak veľa, no pri efektívnom nakladaní vedia zvrátiť priebeh zápasu. Aj členovia tímu musia byť koordinovaní, aby dokázali nepriateľský tank zneškodniť. Pochváliť musím aj skvelý prvok možnosti výstavby opevnení na určitých prednastavených pozíciách, čo dáva brániacemu sa tímu možnosť kryť sa aj v momente, keď už pôvodný kryt neexistuje.
Nie všetko je však ružové a zopár vecí mi prekáža. V prvom rade to, že autori sa z nejakého mne neznámeho dôvodu rozhodli, že neumožnia hráčom upravovať zbrane počas zápasu. Dá sa to iba v menu, čo je úplne šialené, pretože odchádzať zo zápasu len preto, že som si nakonfiguroval zlé RDS, je úplne mimo. Ďalšou vecou je fakt, že strom „vylepšení“ u zbraní poskytuje iba vylepšenia. Nikdy to nie je „zrýchlenie rýchlosti ADS na úkor presnosti“ alebo niečo také, čo znamená, že ak si odomknete novú zbraň, tak ste v nevýhode, pretože upgrady si môžete aktivovať až levelovaním zbrane. Taktiež sa musím posťažovať na rôzne vizuálne a technické glitche ako napríklad nemožnosť oživiť spolubojovníka, občasné prepadnutie pod textúru a podobne. Nejde o nič kritické a strašné, no predsa. Iba to vzbudzuje pochybnosti, či bola hra pripravená na vydanie.
Máp je osem, pričom deviata má prísť v decembri a aj keď kvantitou to nie je žiadne terno, určite je to vynahradené kvalitou. Hra obsahuje dobrú variáciu veľkých máp, ktoré sú určené na boj s vozidlami, ďalej ponúka stredne veľké mapy, kde vyniknú tanky, ktoré sa vedia pohybovať v malých priestoroch, a taktiež máme k dispozícii aj mestské mapy ako napríklad Rotterdam z bety, ktoré sú pre tých, ktorí hľadajú neustálu akciu. V ponuke máp, našťastie, neexistuje clusterfuck ako Operation Metro z BF3 či Locker z BF4. Každý herný mód navyše dáva vyniknúť iným častiam mapy a meniace sa počasie zaručuje aj vizuálne rozdiely, ktoré majú tým pádom aj vplyv na hranie.
Rôznorodé módy od klasického Conquestu cez akciou nabitým Frontlines až po bežný Team Deathmatch navyše poskytujú hrateľnosť pre každú náladu. Jediným problémom je, že dva z nich, konkrétne už spomenuté Airborne a Final Stand, sa nedajú hrať samostatne, ale iba prostredníctvom Grand Operations, čo je veľká škoda. Zvyšných šesť módov ich do veľkej miery nahradzuje, hoci Final Stand so svojim „máš jeden život“ ponúka v sérii Battlefield unikát, ktorý nedokáže napodobniť žiaden ďalší mód.
Autorov musím pochváliť aj za zmysel pre detail. Ten sa síce v multiplayerovej hre v atmosfére a frekvencii súbojov rýchlo stráca, no je skvelé, že si na detailoch dali autori záležať. Od prehrievania zbrane až napríklad po fakt, že keď vaša postava zomrie a volá o pomoc Medica, zatiaľ čo ma hlavú ponorenú vo vode, tak počuť iba žblnkotanie. Alebo to, že keď idete s postavou po močiari, tak zdvíha ruky a chodí po ňom tak, aby mu voda nenatiekla do topánok. Alebo to, že po strele z vášho tanku do nepriateľského vidno krásne miesto zásahu. Toto je presne dôkaz toho, že autorom záleží na tom, aby sme mali z hry skvelý zážitok. O grafickom spracovaní a zvuku hádam ani nie je potrebné rozprávať. Pretože keď vám po prvýkrát preletí nad hlavou nemecká Stuka, tak pochopíte, o čom hovorím. Toto sú veci, v ktorých DICE nikdy nesklamalo a pravdepodobne ani nikdy nesklame.
Úprava zbraní a vzhľadu vojakov je taktiež rozsiahla a pekná, na druhej strane však dáva priestor na mikrotransakcie. V hre je in-game mena, no zatiaľ nie je možnosť si ju dokúpiť, hoci faktom zostáva, že vzhľadom na „free DLC“ model je jasné, že možnosť kúpiť si ich za reálne peniaze príde. Našťastie, neovplyvňujú hranie, iba vzhľad. A na „ceny“ je potrebné si počkať.
Čo ma však zaráža, je fakt, že EA nepočkalo. Odklad jednej kapitoly kampane, spustenie Tides of War je až 4. decembra, úprava vozidiel je taktiež až vtedy a hra by potrebovala ešte mesiac-dva vo vývoji, aby naplnila svoj potenciál. Ale budiž, je to ich rozhodnutie. V každom prípade je to škoda. Pretože hoci sú dojmy skvelé, mohli by byť ešte lepšie.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Battlefield V 2018
Vstúpte do najväčšieho konfliktu, ktorý kedy ľudstvo zažilo v Battlefield V, ktorý sa vracia ku koreňom série do nikdy nevidenej časti druhej svetovej vojny. Čaká na vás skvelý multiplayer a módy ako rozsiahly Grand Operations alebo kooperatívne Combined Arms, alebo sa staňte svedkami vojnovej drámy vo War Stories, v hre pre jedného hráča odohrávajúca sa po celom svete.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: FPS
- Výrobca: DICE
- Distribútor v GB: Electronic Arts
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ABC Data
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Gamesite News 200 - GTA VI, Blade a Kodžimova Xbox hra 08. dec 2023
- Čo bolo ohlásené na The Game Awards? 08. dec 2023
- Alan Wake 2 dostane na budúci týždeň New Game+ mód 08. dec 2023
- FPS hra The Finals sa dočkala prekvapujúceho vydania 08. dec 2023
- Suicide Squad dostal ďalší trailer a ohlásenie offline módu 08. dec 2023
