Doby, keď Resident Evil znamenal rýchlu a nekompromisnú akciu plnú výbuchov, QTE sekvencií a steroidmi napichaných hrdinov, sú podľa všetkého nadobro za nami. Aby som už na začiatku nevyvolal vlnu odporu, osobne mám veľmi rád všetky diely hlavnej série. Či už ide o bizarne zábavnú štvorku, akčnú africkú päťku alebo dokonca aj epickú šestku odohrávajúcu sa po celom svete, užil som si to všetko. Pri každom z nich som si však neustále predstavoval, ako by dané hry vyzerali, ak by boli klasickým hororovým Residentom. Pri sedmičke s podtitulom Biohazard som to už ale robiť nemusel. Capcom sa totiž vrátil ku koreňom.
Aj keď to je možno trocha zavádzajúce tvrdenie, pretože najnovšia časť tie korene dokonca prekonáva, a tým nemyslím samotnú kvalitu hier. Resident Evil, Resident Evil 2 a Resident Evil 3: Nemesis sú excelentné tituly, no nikdy neboli hororom, pri ktorom by sa hráč bál. Horor ako pojem tam bol zobrazený vo forme hnusu so zombie, vo forme apokalyptického prostredia bez živej duše (len s tými hnijúcimi) či hrobového nočného ticha. Skutočný des vo vás dokázali nanajvýš vyvolať situácie, počas ktorých ste kvôli zle nastaveným kamerám nevideli pred seba.
Siedmy diel vás naopak doslova roztrhá svojou neskutočne hutnou atmosférou z toho, že ste neustále prenasledovaní, a z toho, čo vás prenasleduje. Nie je však žiadnym tajomstvom, že „tým“ je pološialená rodina Bakerovcov, keďže do ich sídla sa vydáte v koži Ethana, aby ste zachránili svoju niekoľko rokov stratenú manželku. Hra sa veľmi nezaťažuje expozíciou deja a po sekundovej animácii sa ocitáte na zarastenom chodníčku vedúcom priamo do pekla, v ktorom strávite približne tak dvanásť hodín.
Úvod hry je absolútne fantastický a aj keď sa počas neho pohybujete po prostredí známeho z dema, tlkot vášho srdca prehluší aj hluk pristávajúceho lietadla. Napätie je hmatateľnejšie než pulz na vašej ruke, stekajúci pot pocítite na miestach, kde ste ho dávno necítili a zrazu si uvedomíte, že ste sa päť minút už vôbec nenadýchli. Nejde len o krásne budovaný pocit strachu, narážam taktiež aj na extrémne zobrazenie násilia, od ktorého budú odvracať oči aj tí najväčší milovníci gore. Resident Evil bol už od svojho začiatku gore horor, ale to, čo predvádza siedmy diel, nemá absolútne obdobu. Miestami to až hraničí so šialenstvom.
Aj keď sa pohľad presunul do prvej osoby, tradičná hrateľnosť prvých dielov série funguje rovnako dobre, ako keď sme sa na hru pozerali z rôznych uhlov. Môžem vás ubezpečiť, že systém zamknutých dverí, rôznych kľúčov, hlavolamov a pomalého postupu vpred sa vracia a z pohľadu prvej osoby to naberá nový rozmer. Lepší rozmer. Mrzí ma však, že samotné prostredie nie je až také prepracované ako napríklad usadlosť v prvej časti alebo policajná stanica v dvojke. Je to aj tým, že Biohazard sa neodohráva len v jednom dome, ale aj v prostredí mimo hlavného domu a taktiež aj v iných, menších obydliach.
Gameplay je trocha odlišný, nakoľko na vás nečíhajú desiatky zombíkov, ale predovšetkým len jednotliví členovia rodiny.Ide o prvok, ktorý môžeme nájsť napríklad v Alien: Isolation. Obviňovať tvorcov z kopírovania však nie je na mieste, lebo s podobným štýlom koketoval už tretí diel Nemesis, v ktorom ste si nikdy nemohli byť istí, či k vám tá zubatá potvora zrazu neskočí cez okno. Iste, stretnete aj iný druh nepriateľov, no ten nie je až taký početný ako bývali samotní zombíci. Aj preto je hra v podstate akýmsi súvislým sledom boss fightov v podobe rodiny a drvivú väčšinu nábojov zbierate preto, aby ste nimi naplnili ich práchnivé telá. Je to originálny pohľad na Resident Evil, klamal by som, ak by som tvrdil, že mi tam nechýbali tradičné vyhnívajúce schránky bez života, ktoré sa zakrádali chodbami.
Inak je to presne také, aké sme vždy chceli, aby to bolo. Máte opustený dom, máte zamknuté dvere, do ktorých patria zvláštne kľúče, situácie, keď musíte nájsť niekoľko ukrytých súčastí jedného celku, aby ste sa dostali ďalej. Dostanete logické hádanky, jednu celistvú lokalitu, ktorej tajomstvá pomaly odhaľujete, rôzne zápisky osvetľujúce príbehové pozadie a v neposlednom rade aj tradičné save roomy, v ktorých sa môžete nadýchnuť, pobrať si z truhlice všetko potrebné a okamžite sa vrátiť do survival hororu.
Dizajnom by som hru prirovnal k Resident Evil 3: Nemesis. Sedmička je tiež rozťahaná do viacerých prostredí, v ktorých sa na určitú dobu zastavíte a strávite čas ich skúmaním a odhaľovaním tajomstiev. Na rozdiel od jednotky a dvojky, v ktorých sa väčšina hry odohrávala v dome, resp. na policajnej stanici, tu na vás čaká niekoľko menších lokalít pospájaných do jedného celku. Škoda, že hra od nich neprebrala aj originálne a početné hádanky, nakoľko v Biohazard je ich veľmi málo a väčšina z nich sa opakuje.
Taktiež veľmi nepoteší odklon od survivalu, nakoľko v hre máte stále dostatok nábojov a po ruke takmer vždy liečivé rastlinky (aspoň na normal obťažnosti, ktorá sa dala na začiatku odomknúť ako najťažšia). Resident Evil 7 narúša krehkú rovnováhu medzi survivalom a hororom a prevažuje misky váh skôr na stranu hororu. Aj v tomto sa hra má ešte čo učiť napríklad od takého prvého dielu. Dokonca aj akčný Resident Evil 4 bol v survival oblasti omnoho nekompromisnejší, Biohazard je oproti nemu len slabým odvarom.
Biohazard však nepochybne predstavuje krok vpred. Veľmi sa mi páčili boss fighty, ktoré sa nesú presne v štýle starých survival hororov. Najviac sa mi do pamäti zapísal súboj s motorovými pílami proti hlave rodiny, Jackovi. Veru, za niečo také by sa nehanbil ani Peter Jackson, ak by sa to objavilo v jeho legendárnom snímku Braindead. Resident Evil 7 je verný svojim koreňom aj v tomto, hoci musím povedať, že mi na začiatku chýbala obrazovka s klasickým nápisom „This game contains scenes of explicit violence and gore.“
Aj keď prezentačné videá, obrázky a informácie naznačovali, že sa tvorcovia nechali až príliš inšpirovať filmom Texaský masaker motorovou pílou, nemohli byť ďalej od pravdy. Iste, vypožičiava si isté námety, napr. z filmu Kruh, hry F.E.A.R., no celé je to pekne zabalené do značky Resident Evil s jasným prepojením na dej v predchádzajúcich častiach. To azda teší najviac. Séria si zachováva svoj typický štýl a atmosféru, aj keď už po druhýkrát radikálne zmenila perspektívu pohľadu hráča na hru.
Hra obsahuje skvelú novinku v podobe videokaziet, ktoré si môžete pustiť a nepriamo sa tak dozvedieť, ako si počínať v budúcnosti. Najlepšie na tom je, že sekvencie aj samy zahráte, čo hneď dáva hrateľnosti iný rozmer. Tie zároveň nie sú len nepodstatnými doplnkami, ale skvelým spôsobom dopĺňajú príbehové pozadie a slúžia ako pekný mostík medzi jednotlivými dejmi. Bez nich by ste hru bez problémov pochopili, ale videokazety tomu dodávajú ešte viac hĺbky.
Príbeh sa pohybuje v rámci mantinelov série, a teda môžete očakávať, že určité prvky budú trocha pritiahnuté za vlasy, no, našťastie, sa tu neopakuje až taká facepalmová situácia, aká sa objavila v Resident Evil 0, v ktorom operný spevák ovládajúci svojím hlasom vražedné pijavice, takmer potopil celé univerzum. Kritiku si na druhej strane určite zaslúži hlavná postava, Ethan, ktorá je nevýrazná a na rozdiel od Leona či Chrisa nemá ani štipku osobnosti. Už len jeho správanie, keď po troch rokoch nájde svoju manželku, napovie, že s jeho emocionálnym prejavom niečo nie je v poriadku. Nejde ani tak o dabing, ktorý je mimochodom úplne fantastický, ide o scenár, ktorý mu bol vrazený do ruky.
Technická stránka má tiež svoje muchy. Zvuk a sporadický soundtrack spĺňajú tie najvyššie štandardy, problémom je skôr grafická stránka, ktorá na Xbox One príliš neohúri. Biohazard síce ponúka krásne plynulých 60fps a rozlíšenie obrazovky 1080p, no to si žiada daň vo viditeľne rozmazanom obraze a textúrach v nízkom rozlíšení.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Resident Evil 7: Biohazard 2017
Siedmy Resident Evil sa vracia ku svojim hororovým koreňom a hodlá do žánru vniesť čerstvý závan strašidelného teroru. Hra sa bude odohrávať po udalostiach šiestej časti, na vidieckej americkej farme, kde budete skúmať tajomstvá a hrôzy rozľahlého panstva.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: survival horor
- Výrobca: Capcom
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega