Snáď sa ich niekedy dočkáme.
Posledné roky vývojári s veľkou obľubou prinášajú hráčom jeden remake za druhým. Dôvody sú jasné. Prerobiť niečo čo v minulosti fungovalo je predsa len jednoduchšie než priniesť niečo úplne nové. Nie vždy sa to ale podarí a výsledkom môžu byť prerábky, ktoré na svetlo sveta radšej nemali nikdy prísť...Grand Theft Auto: The Trilogy – The Definitive Edition.
Niektoré však dokážu zaujať a prinesú fanúšikom svojej obľúbenej hry aj niečo navyše. My sa dnes pozrieme na náš redakčný výber hier, ktoré by si z nášho pohľadu zaslúžili uzrieť svetlo sveta v novom modernom kabáte.
Ján Schneider
Metal Gear Solid (1998)
Legendárny titul Hidea Koždimu, ktorý na prvom PlayStatione naštartoval stealth žáner a definoval filmový zážitok z hier. Síce sme sa v roku 2004 dočkali sfušovaného remaku s názvom Metal Gear Solid: The Twin Snakes, ktorý pripravilo štúdio Silicon Knights výlučne pre Nintendo Gamecube, ale od plnohodnotného a predovšetkým dôstojného remaku je to vzdialené ako z Bratislavy do Košíc. Na poriadnu a plnohodnotnú “prerábku” teda stále čakám. Navyše rozšírenie o miesta, ktoré by sme chceli v hre preskúmať, by určite veľmi potešili.
Daniel Paulini
Need For Speed Underground 2 (2004)
Asi by som nemal taký vrúcny vzťah ku autám, kebyže nie je malého neznámeho štúdia, v dávnych dobách nazývaného Electronic Arts. Moja láska ku autám a pretekárskym hrám začala ešte pri titule Need For Speed II (dokonca Special Edition), mierne ochladla pri tituloch Hot Pursuit a Porsche Unleashed, no nabrala grády s prvým dielom Underground a zapečatila sa s geniálnym počinom menom Need For Speed Underground 2. Čo mi ako násťročnému mohlo pri tomto titule chýbať? Mal otvorené mesto, rýchle autá, tuning, pekné ženy a dokonca aj na tú dobu obstojný príbeh. Smutné však je, že od tých čias som pri každom novom Need For Speed-e akosi sklamaný. Z časti kvôli faktu, že sile nostalgie sa máločo vyrovná, no hlavne kvôli tomu, že nové NFS hry jednoducho nie sú také dobré ako Underground 2. Takže len dúfam, že EA (ale asi skôr nejaká náhodná banda modderov) urobia verný remake tejto skvelej hry.
Ľubomír Čelár
Eastside Hockey Manager (2004)
Teraz sa istotne chytáte za hlavu a vravíte si, veď EHM už od SEGA akýsi remake a remaster má. Áno ono to je pravda, ale celý ten vizuál a celá ta hra je v podstate tou istou verziou, akou bola pri vydaní prekopanej verzie v roku 2015. Odvtedy sa toho veľa nezmenilo, ja som si tam síce pár stoviek hodín zahral a pobavil sa, no taký Football Manager 22 je momentálne úplne niekde inde.
Jazz Jackrabbit (1994)
V roku 1994 vyšiel na výslnie sveta titul tej najlepšej platformovky všetkých čias. Ani SVGA pokračovanie s číslovkou 2 na pôvodný titul nemalo - hovorte si čo chcete! No momentálne je v móde robiť remake pixelartových hier, tak prečo nie práve Jazz?
Sid Meier's Colonization (1994)
Viete, ktorá strategická hra od Sida Meiera je lepšia ako séria Civilization? No predsa Colonisation. Pri tejto hre som strávil detstvo a vďaka nej som na dejepise exceloval, keď išlo o dejiny objavovania Ameriky. A že by sa takáto hra hodila ja teraz…
Dominik Farkaš
Freedom Fighters (2003)
Skvelá, jednoducho skvelá hra. Dokonca by som povedal, že do dnešného dňa ide o najobľúbenejšiu hru od tvorcov Hitmana. A to aj napriek tomu, že kladie oveľa väčší dôraz na zabíjanie a oslobodzovanie. Nič nedokáže pohladiť srdce tak, ako oslobodzovať svet od komunistickej pliagy, čo by malo podľa mňa v dnešnej situácii u našich východných susedov ešte príjemnejšiu príchuť.
Deus Ex (2000)
Ak by niekto dokázal v dnešnej dobe priniesť verný, no na druhej strane moderný remake Deus Ex, tak by išlo bez najmenších debát o najlepšiu hru vo video hernej histórii. Toto ocenenie by pravdepodobne zobral remaku KOTOR, keby ho Aspyr nezmrvil. Ale nakoľko nežijeme v ideálnom svete, tak by som sa remaku Deus Ex trochu obával…či náhodou tie moderné prvky nepokazia ikonickú hru. Ale tak…dúfať môžem…
Max Payne 1/2
Ehh. Na tom už vlastne Remedy pracuje, takže som ticho a presúvam sa ďalej. A držím prsty.
BioShock (2007)
Remake BioShocku by som ani nechcel preto, že by hra priniesla revolučnú hrateľnosť. Dôvod je jednoduchý. Chcem vidieť mesto Rapture spracované za pomocou nových technológií. To by boli opäť zimomriavky. Škoda, že podobné hry sa už v dnešnej dobe robia iba málokedy.
Legacy of Kain: Soul Reaver (1999)
V časoch, kedy sa Crystal Dynamics nevenovali iba Lare alebo Avengerom, tak mali na starosti milú sériu s názvom Legacy of Kain a uprostred tejto série sa schováva poklad s podtitulom Soul Reaver, ktorý do dnešného dňa patrí medzi tie najlepšie hry histórie. Takže pochopiteľne chcem remake. Teraz, keď Crystal Dynamics nemusí neustále sklamávať Square Enix predajmi, tak by sa to aj mohlo podariť…
Ľuboš Duraj
Shogo: Mobile Armor Division (1998)
Neviem, či si vôbec niekto spomedzi vás, čitateľov, spomenie na túto old school strieľačku z pohľadu prvej osoby. Keby som sa aj snažil vám vysvetliť, o čom bol dej hry, tak by som pravdepodobne triafal do vetra, pretože v tej dobe som mal veľmi málo rokov na to, aby som si takéto veci uvedomoval. Bola to proste strieľačka, v ktorej ste mohli vstupovať do obrovských mechov a bojovať tak proti ostatným gigantickým robotom. Niečo ako Titanfall, len v single-player kabáte a bez zbytočností. Dnes si dokážem predstaviť všetky tie detaily futuristických miest, vykreslené v dnešných enginoch.
F.E.A.R. (2005)
Až pri písaní tohto článku som si uvedomil, akým klenotom medzi hernými vývojárskymi štúdiami je štúdio Monolith Productions. Hneď dve hry v tomto zozname sú od neho a vedel by som vymenovať kopu ďalších, ktoré má na konte, ako napríklad Blood, No One Lives Forever, Middle-Earth a tak ďalej. Aby som sa ale dostal aj k značke F.E.A.R.. Išlo opäť o strieľačku z prvej osoby, ktorá bola plná hororových cutscén, vďaka ktorým bolo zaspávanie v mojej rannej puberte naozaj ťažké. Hra mala nadčasovú grafiku a ospevovanú umelú inteligenciu a práve preto by som si tieto veci chcel pozrieť dnes, vo vylepšenej forme.
Black & White (2001)
Hra na bohov. Neviem či niečo viac dodať. Grafika bola štylizovaná do umeleckejšej formy a tvorcovia sa tak vyhli zbytočnému realizmu. Celkový zážitok z hrania bol v jednom kuse pretínaný vtipnými hláškami od vašich dvoch radcov (dobro vs. zlo), no a nezameniteľné momenty dotvárala atmosféra starania sa o vlastné dediny. Buď ste ľuďom pomáhali a oni vás za to uctievali, alebo naopak. Netreba hlavne zabudnúť na vaše obrovské zvieratko, o ktoré ste sa tiež starali a ono vám na oplátku pomáhalo získavať ďalšie územia. Táto hra s moderným vizuálom v kombinácii s dnešnou internetovou štruktúrou by bola klenotom.
Drakan: Order of the Flame (1999)
Neviem presne, čo ma vlastne na tejto hre tak neskutočne fascinuje. Asi to v tej dobe bola sloboda, ktorú ste získavali vždy nasadnutím do dračieho sedla. Pri dnešných možnostiach by preskúmavanie otvoreného sveta Drakanu mohla byť ešte väčšia zábava, ako si to pamätám z detstva. Hra mala aj multi-player, kde ste súperili s inými hráčmi v bitkách drakov. Preto musím spomenúť, že ak ste rovnakým fanúšikom „žánru“ ako ja, tak sa pustite do hry Century: Age of Ashes, ktorá ponúka tieto súboje bez toho, aby ste museli niečo platiť. Len tam chýba príbeh a súboje na zemi s mečom v ruke.
Witcher 1 (2007)
Nebudem si klamať a na rovinu napíšem, že prvý diel herného zaklínača nezostarol do krásy. Grafika nie je zrovna to najlepšie, čo rok 2007 ponúkol a neexistuje tu žiadna možnosť zahrať si ho aj na konzolách. Tento pokus síce prišiel v roku 2008 priamo od CD Projekt Red v spolupráci s Widescreen Games, no rok na to bol už zrušený. Ja viem, že kopa hier z tohto zoznamu v podstate exituje len na PC, ale zaklínač má ďalšie dva tituly aj na konzolách a tak by bolo fajn priniesť aj prvý diel. Spomeňme si aj na legendárny český dabing, ktorý by som tiež rád uvítal v novom remastry. Len si to predstavme, prvý zaklínač v kabáte toho tretieho…
Maroš Goč
Nemám rád remaky z jedného pádneho dôvodu - remakujú sa len hry, ktoré boli vo svojej dobe prijaté s nadšením a veľakrát patria aj medzi najlepšie hry svojho žánru. Načo sú vlastne dobré? Každá hra je totižto hrou svojej doby vytvorenou tvorcami oplývajúcimi konkrétnym nadšením a konkrétnym srdcom vloženého do projektu v tom konkrétnom momente, a to sa jednoducho nedá umelo zopakovať. Viď pripravovaný remake prvého Gothica, ktorého demo bolo fanúšikmi pôvodnej hry roztrhané na franforce a jeho tvorcovia poslaní s večnou hanbou do vyhnanstva. Také Final Fantasy VII Remake teda nebolo žiadne terno. A čo momentálne pozastavený remake KotORa? Veď tá hra v prvom rade ani nepotrebovala remake…
Keď už remakovať, tak remakovať hry, ktoré vo svojej dobe prepadli kvôli svojim chybám, ktoré by prípadný remake mohol napraviť. Skvelým príkladom je nepodarok Final Fantasy XIV a jeho následný remake Final Fantasy XIV: A Realm Reborn, ktorý v súčasnosti patrí medzi to najlepšie na poli MMO vôbec. Preto by som tu chcel uviesť dva zoznamy. Prvý zoznam bude čítať remastery skvelých starých hier, ktoré by si zaslúžili grafické upgrady tak ako svojho času Spyro a Crash. Len nová grafika, nové renderovacie techniky, no úplne zachovaná hrateľnosť len s minimálnym prípustným množstvom kozmetických zmien. Druhý zoznam bude obsahovať remaky hier, ktoré by podľa môjho názoru remake naozaj aj potrebovali.
Remaster:
Deus Ex (2000)
The Witcher (2007)
Tomb Raider II (1997)
Tomb Raider IV: The Last Revelation (1999)
Final Fantasy Tactics (1997)
Black & White (2001)
American McGee’s Alice (2000)
Unreal (1998)
Dino Crisis (1999)
Syphon Filter (1999)
Star Wars: Knights of the Old Republic (2003)
Star Wars: Knights of the Old Republic II - The Sith Lords (2004)
Medal of Honor: Allied Assault (2002)
Fallout (1997)
Vandal Hearts (1996)
Remake:
Alpha Protocol (2010)
Od tejto hry od RPG majstrov Obsidian Entertainment sa očakávalo mnohé - veď špiónska RPG je niečo, čo sa nerodí každý deň. Avšak tvorcovia nezvládli bremeno a dodali len na polovicu fungujúcu hru s nedotiahnutými hernými mechanikami a veľmi limitujúcim dizajnom levelov. Remake by mohol potencionálne levely otvoriť, urobiť ich interaktívnejšími, vylepšiť tupú AI nepriateľov a celkovo spraviť hru menej ťažkopádnu.
Heavy Metal F.A.K.K. 2 (2000)
Na túto hru sa síce už časom zabudlo, avšak ja si ju pamätám. A pamätám si aj dvojrecenziu v SCORE, v ktorej dal Eisler hre 25% a Dreb naopak 92%. V skutočnosti bola hra tak niekde medzi týmito hodnoteniami. Vylepšiť level design, odstrániť bugy a niektoré otázne herné rozhodnutia tvorcov a z remaku by mohla byť kvalitná science-fantasy akcia.
Castlevania: Lords of Shadow 2 (2010)
Oproti jednotke je dvojka horšia v tom, že sa snažila byť omnoho veľkolepejšia, avšak pri procese sa zastavila na strede cesty a viac s ňou nepohol ani BelAZ 75710. Stačilo by už len odstrániť tie hlúpe a nudné stealthové pasáže a hneď by sa kvality hry posunuli nahor. Hra síce má viac problémov než len tie pasáže, no práve tie boli kľúčové, a ich odstránenie by hrateľnosti prípadného remaku určite pomohlo.
Silent Hill 4: The Room (2004)
Toto je môj najmenej obľúbený diel Silent Hill. Prípadný remake by mohol vylepšiť mnohé - otvoriť lokality, pripraviť originálnejšie monštrá, spraviť byt zaujímavejší, zmodernizovať hrozné ovládanie z prvej osoby, či rozšíriť hru o nové lokality, nakoľko The Room veľmi rád recykluje to, čo ste už v hre videli. Hra má potenciál, no až remake by ho dokázal na rozdiel od pôvodnej hry naplno využiť.
Raven’s Cry (2015)
Síce pochybujem, že tvorcov pri vývoji tohto titulu postihla kliatba čiernej perly, ale Raven´s Cry to mal vždy odsúdené na neúspech. Asi to bolo veľkým sústom, ktorým si štúdio spôsobilo udusenie sa, no ak odhliadneme od problémov s hrateľnosťou a grafikou, prípadný remake by zaplnil dieru na trhu s poriadnou pirátskou hrou pre dospelých. Taký pirátsky Witcher, ktorý sa nebojí vulgarizmov, čierneho humoru, erotiky i krvi.
Syberia 3 (2017)
Možno ma za to budete neznášať ale ja považujem hádanky v tretej Syberii za jedny z najlepších v sérii. Ak by remake upravil ovládanie, odstránil bugy, vylepšil grafiku na úroveň krásne vyzerajúcej štvorky The World Before a vylepšil systém používania predmetov, bol by to plnohodnotný prírastok do série.
Icewind Dale (2000)
Icewind Dale má neskutočnú zimnú atmosféru, avšak hra trpí neľútostnou linearitou a prakticky neexistujúcimi vzťahmi medzi postavami, čo pôsobilo po Baldur´s Gate ako studená sprcha.. Ak by remake lokality otvoril a pridal na charakteroch, ani by nebolo potrebné meniť grafiku, len ju dostať do do vysokých rozlíšení, a bola by to úplná bomba.
Remember Me (2013)
Pamätáte si ešte na túto zaujímavú ale v mnohých smeroch nedotiahnutú kyberpunkovú akciu? Táto hra mala všetko na to, aby bola veľkým hitom- sympatická hrdinka, úžasný artštýl, zaujímavý súbojový systém i pohľadná grafika, no nestalo sa tak. Prečo? Pretože nemilosrdná lineárnosť a vodenie za ručičku. Tvorcovia to v tomto poriadne prehnali a vtesnali hráčov do tak úzkych mantinelov, že to muselo frustrovať už aj fanúšikov simulátorov vlakov. Pridať na otvorenosti a variabilite a Remember Me sa môže bez problémov vrátiť medzi hráčov.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Metal Gear Solid: Master Collection - Volume 1 - Návrat do budúcnosti 02. nov 2023
- RECENZIA: Marvel’s Spider-Man 2 - Dôvod, prečo ľudia milujú PlayStation 16. okt 2023
- PREVIEW: Witchfire (Early Access) 11. okt 2023
- RECENZIA: EA Sports FC 24 - Prezliekanie kabátov 29. sep 2023
- RECENZIA: The Last of Us Part I - Masterpiece, ktorého povesť pošramotil nevydarený štart 07. apr 2023
