Ten čas letí… ani neviem ako a rok po štarte novej generácie konzol tu máme ideálny priestor na bilancovanie. Po tom čo kolega Dominik zhodnotil jeho prvý rok s novým Xboxom, je na rade PlayStation 5. Ako teda v mojich očiach (a rukách) obstáli prvé narodeniny tejto čierno-bielej konzoly od Sony?
Rozpačito… áno, takto jednoducho by som zhodnotil prvý rok s PlayStation 5. Nechápte ma zle, ale ak mám porovnávať s predchádzajúcimi generáciami PlayStationu, tak vo mne PlayStation 5 síce zanecháva nadšenie, ktoré ale strieda vytriezvenie.
Možno je to tou ponukou hier, keďže predovšetkým počas štartu neboli mojou šálkou kávy, ale aj postupným rozširovaním štartovných titulov, tiež spadajúcich do kategórie „nemám záujem“. Jediný titul, ktorý ma skutočne oslovil bolo pokračovanie Ratchet & Clank s podtitulom Rift Apart.
Pekelná I/O kombinácia
Štúdio Insomniac Games ponúklo náhľad do možností nového PlayStation 5 hardvéru a ukážkovo odprezentovalo predovšetkým rýchlu I/O kombináciu na čele s výkonným SSD diskom. Tam to však aspoň teda z môjho pohľadu skončilo. Netvrdím, že taký remake Demon’s Souls vyzerá zle, to by som si sypal popol na hlavu, ale predsa len radšej uvidím novú IP, prípadne pokračovanie, ako ďalší remake alebo remaster.
Samozrejme bolo by nespravodlivé hodnotiť konzolu len na základe týchto spomenutých hier. Je jasné, že nám spoločnosť Sony počas prvého roka priniesla skutočne silnú a rôznorodú ponuku hier, ktorá je prakticky najväčšia v histórii PlayStationu. V talóne máme hry ako Returnal či Deathloop, prirátať tam môžeme Marvel’s Spider-Man: Miles Morales, Sackboy: A Big Adventure a v neposlednej rade aj Kena: Bridge of Spirits či Godfall.
Je jasné, že nie všetky hore menované hry môžeme označiť ako čisté PlayStation 5 exkluzivity, ktoré by naplno využívali potenciál nového hardvéru, keďže niektoré tituly spadajú medzi časové exkluzivity či dorazili aj na počítače.
„Rodený“ PlayStation hráč
Toto je možno jeden z ďalších dôvodov prečo sa na aktuálnu generáciu PlayStationu pozerám rozpačito. Ako „rodený“ PlayStation hráč si musím od začiatku tejto generácie zvykať na to, že trh sa mení a aj Sony mení svoju stratégiu, ktorá je na jednej strane logická a pravdepodobne aj prirodzená, ale z týchto krokov mám akúsi pachuť v ústach. Môže za to aj mierne chaotická komunikácia medzi Sony a hráčmi.
V tomto momente len trochu rýpnem, pretože sme ako noví majitelia PlayStation 5 dostali do vienka takmer kompletnú ponuku PlayStation 4 hier, ktoré sú na novom PlayStatione spätne kompatibilné. Z môjho pohľadu je to obrovská vec. V prípade Sony nie je takýto krok úplná samozrejmosť, no predsa sme ju dostali. Len tá prezentácia v štýle „mimochodom k PS5 dostanete aj spätne kompatibilné hry z PS4“ mi možno trochu prekážala. Konkurencia z podobných krokov na tomto stavala svoje PR a tu to bolo také vlažné. Rozhodne je to však veľká vec a je jasné, že v Sony si nenechali ujsť obrovskú základňu hráčov z predchádzajúcej generácie.
Podobne netradične pristupovali aj k postupnému odomykaniu možnosti konzoly. Áno, pozerám sa na teba interná pamäť. V podstate sme ako hráči mohli interný úložný priestor rozšíriť až teraz – po novej veľkej aktualizácii. Iste, dali by sa viesť siahodlhé diskusie, že pred rokom tých kompatibilných diskov nebolo veľa, respektíve prakticky žiadne. Ale vidíme, že minimálne teraz to až také terno nie je a do konzoly môžete vložiť aj mierne pomalšie disky, ktoré aktuálne hry zvládajú úplne v pohode. Ale opäť je to také, budem sa opakovať, rozpačité. Nestačilo jednoducho túto funkciu priniesť hneď v úvode s tým, že sa po nainštalovaní len skontrolujú potrebné rýchlosti a je vystarané?
Drobnosti tvoria celok
Sú to všetko drobnosti, ktoré však tvoria celok. Aby som však len nehanil, tak musím vyzdvihnúť predovšetkým dve veci. Tá prvá je, že ani po roku používania konzoly sa jej hlučnosť nezmenila. Iste mi dáte za pravdu, že predchádzajúca generácia PlayStation konzol sa dosť trápila so systémom chladenia a predovšetkým hlučnosti. PlayStation 5 je iná káva, poriadne presso. Voľba osadiť medzi masívny chladiť a APU jednotku tekutý kov sa zatiaľ javí ako dobrý krok. Konzola je síce poriadny kus plastu a veľkosťou prekonáva aj pôvodnú PS3jku, ale je to daň za zachovanie horizontálne orientovaného osadenia. V každom prípade je PlayStation 5 tichá a nemám pocit, že by sa to zhoršovalo, prípadne by som pociťoval vyššie teploty.
Druhým „zázrakom“ je ovládač DualSense. Už som si zvykol, že DualShock zmenil svoj názov a musím zdôrazniť, že práve nový ovládač je pre mňa skutočný PlayStation gamechanger. Haptická odozva nie je až také terno, ale pri DualSense je povýšená na novú úroveň. Ukazuje to napríklad hra Sackboy: A Big Adventure či hore spomínaný Ratchet & Clank: Rift Apart. Haptike dokonale sekundujú adaptívne trigerry. Táto kombinácia vás vie skutočne vtiahnuť do diania na obrazovke, takže názov DualSense je viac než výstižný. Teší ma, že sa zatiaľ tieto funkcie využívajú aj v hrách tretích strán a nie je to len niečo do počtu, ako v prípade touchpadu…
Je toho viac čo by bolo možné spomenúť. Určite potešila možnosť získať oceňované PlayStation 4 tituly, ktoré ste získali ako noví majitelia konzoly PlayStation 5. Dvadsiatka hier na čele s Uncharted 4: A Thief’s End, God of War alebo Days Gone rozhodne potešia. Hlavne hráčov, ktorí k PlayStationu pristupujú vôbec prví krát.
A rovnako dobre sa javí aj budúcnosť. Máme za sebou pomerne veľké akvizície, kde by som vypichol hlavne prechod Bluepoint Games pod krídla PlayStation Studios. Ani dokúpenie fínskeho štúdia Housemarque nie je na zahodenie. A čo máme informácie, tak s nákupmi v Sony ešte neskončili, takže to bude zrejme ešte narastať a tým pádom čakávam aj väčšiu kadenciu first-party hier.
Iný prístup
Čo dodať na záver? Po roku som zistiť, že k novému PlayStationu musím pristupovať trochu inak. Už to nie je tak uzatvorený ekosystém, ktorý sa sústredí výlučne na aktuálnu platformu. Sony expanduje rôznymi smermi a je potrebné ich jednoducho akceptovať. Ak mám zhodnotiť samotnú kus hardvéru, tak dávam veľké plus a teším sa na ďalšie roky v spoločnosti PlayStation 5.