Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.
Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.
Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek…“
Ori and the Blind Forest
Je to už pár rokov, čo som si zamilovala indie žáner hier. Hlavnou príčinou bol práve tento spomínaný titul – Ori and the Blind Forest, ktorý sa zapísal do mojej hráčskej pamäte a zaslúži si výnimočné miesto medzi mojimi „vyvolenými“ hrami.
Na prvý pohľad sa Ori javí ako ďalšia vizuálne krásna hra určená najmä pre deti. No zdanie klame a túto hru by som naozaj deťom príliš neodporúčala. Nie kvôli príbehu, ale kvôli obtiažnosti gameplay-u. Ori, ako sa hovorí, totiž „klame telom“. Obsahuje dva extrémy – neuveriteľne nádherný a emotívny príbeh a výzvu prejsť hru s nedotknutými nervami.
Nikde inde som totiž toľko neumierala, ako pri tejto hre (pravdou je, že som nehrala Dark Souls sériu, ale aj tak). Vyše tisíc úmrtí počas prvého prechádzania hrou v tejto roztomilej plošinovke bol môj rekord v single player hrách. Ori je výzva pre všetkých nových hráčov. Beháte po krásne vytvorenom svete, ktorý je rovnako vražedný, ako je nádherný a ak nemáte silné nervy, pravdepodobne prídete o ovládač (alebo klávesnicu). Ak máte radi výzvy a ešte ste nehrali Ori and the Blind Forest, určite si ju vyskúšajte (je momentálne v zľave na Steame).
A pritom je gameplay taký zábavný. Skákate, beháte, strielate a postupne odomýkate nové a nové Oriho vlastnosti, až ste na konci hry zdanlivo nezastaviteľným strážcom lesa. Samozrejme, prostredie sa novým schopnostiam prispôsobuje, takže hoci som bola po niekoľkých hodinách hrania „namakaná“, príliš mi to nepomohlo. V posledných misiach bolo treba dokonale načasovať jednotlivé skoky a pohybovať sa po mape s precíznosťou.
Prejdem však teraz k tej najkrajšej stránke hry a tou je príbeh, ktorý ma chytil za srdce a nikdy nepustil. Vyrozprávaný hlavne obrazovou formou so zopár slovami, ukazuje tragický a krásny príbeh Oriho, ochrancu lesa a jeho úhlavnej nepriateľky Kuro. Ori musí zachrániť umierajúci les Nibbel a popri tom sa vyhýbať nebezpečnej sove. Kuro však nie je zloduch v pravom slova zmysle. Ubližuje lesu len z jedného jediného dôvodu – stratila svoje deti práve kvôli Stromu duchov (z ktorého Ori pochádza) a snaží sa ochrániť posledné, ktoré jej zostáva. Hra tak ukazuje, že svet nie je čierno-biely a že smútiace tvory robia občas zlé veci, aj keď také vo svojej podstate nie sú. Nemusím teda prízvukovať, že emócie počas hrania mnou dostatočne kývali a po slzách frustrácie z umierania, prišli aj slzy dojatia z príbehu.
Nebojím sa nazvať túto indie hru slovíčkom majstrovské dielo. Nielen kvôli príbehu, ale aj kvôli audiovizuálnej stránke. Nádherná grafika hry musí zaujať všetkých hráčov, pretože niečo také krásne sa často nevidí. V kombinácií s úžasným soundtrackom som mala často zimomriavky len z tohto umeleckého zážitku. Odkrývať jednotlivé časti mapy s odlišnými prostrediami, jedno dokonalejšie ako druhé, bol skutočný zážitok.
Čo viac ešte povedať o Ori and the Blind Forest, aby som sa neopakovala? Ak ste hru hrali, viete o čom hovorím. Ak nie je načase to napraviť. Otvorí sa vám nový svet indie hier, ktorý je rovnako zaujímavý a niekedy aj krajší ako pri AAA tituloch. Len málokedy totiž máte možnosť nájsť dokonalé majstrovské dielo ako Ori and the Blind Forest. Mimochodom, už o pár mesiacov prichádza pokračovanie, takže treba sa poponáhľať, aby ste to stihli. A ja sa týmto článkom lúčim s priespievaním do seriálu Hry dekády. Užite si záverečné finále časti alebo si prečítajte naše predchádzajúce články, stojí to za to :).
Prečítajte si tiež
Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Zaklínač 3: Divoký Hon
Prečítajte si tiež