Koniec roka je v podstate za dverami a to, samozrejme, znamená viacero vecí. Darčeky, vianočný výpredaj na Steame a články hodnotiace tento rok. Na Gamesite.sk sme už mali články s tými najlepšími a najhoršími hrami, ale aj udalosťami, ktoré hýbali svetom hier a softvéru. Hoci sa sám stále hrávam (viac ako) dosť, tento rok ma stále viac oslovoval hardvér a to, čo bolo in v tomto svete. Preto môj koncoročný článok venujem práve tomu, čo hýbalo svetom komponentov, výrobkov a nových technológií.
Keďže sú už tie sviatky a veci by mali končiť pozitívne, prvá časť tohto textu bude venovaná všetkému zlému, čo sa podarilo spoločnostiam pokaziť, tomu, čo hnevalo hráčov aj nehráčov, a tomu, z čoho sa spoločnosti aj ľudia hádam do budúcnosti poučia. Tak budem môcť druhú časť a záver článku venovať tomu, čo bolo skvelé a vďaka čomu sa zdá byť svet zasa raz o niečo lepším miestom pre život. Samozrejme, nedá mi nespomenúť, že nasledujúci „zoznam” nie je kompletným zoznamom všetkého zlého a dobrého, čo sa udialo, nie je nijako zoradený ako po kvalitatívnej stránke, tak ani chronologicky. Snáď si však pri čítaní nájdete niečo, čo vás sklamalo alebo potešilo, a určite budem vďačný, ak všetko, na čo som zabudol, spomeniete v komentároch pod článkom.
Nevydarený pokus o vtip menom Google Stadia
Ako prvé faux pas spomeniem pokus o vtip menom Google Stadia. Je neodškriepiteľné, že Google a Alphabet sú obrovské korporácie s enormným množstvom šikovných ľudí a ešte väčším balíkom peňazí. Preto môžem iba krútiť hlavou nad tým, čo vzniklo a bolo dodané „nahypeovaným“ hráčom pod menom Google Stadia. Nie každý má peniaze alebo chuť investovať do konzoly či počítača a následne ešte do hier, takže na papieri vyzerala streamovacia služba pre hry naozaj dobre. Potom však prišli sľuby o negatívnej odozve (negative latency), správy o tom, že Stadia nebude fungovať ako Netflix, kde majú zákazníci za fixný poplatok prístup k neobmedzeným médiám, ktoré môžu následne konzumovať, a zistenia, že Stadia neponúka vcelku základnú funkcionalitu, akú by od nej zákazníci očakávali. Negatívna odozva nefungovala aj na kvalitnom internete, hry si museli zákazníci stále kupovať, hoci už platili za Stadia ako službu, a funkcionalita je zatiaľ v nedohľadne. Na jednej strane je pre mňa príjemné vidieť, že domácim konzolám a výkonným počítačom ešte neodzvonilo, no na tej druhej je mi ľúto, že zatiaľ nepribudla ďalšia jednoduchá možnosť ako hrať hry pre ľudí, ktorí nemajú možnosť hrávať sa v tom tradičnom zmysle slova.
Kam sa podela funkcionalita pred dizajnom?
Druhé sklamanie, ktorým sa aj u mňa osobne niesol rok 2019, je takmer smiešna situácia, do akej sa dostali aj renomovaní výrobcovia počítačových skriniek. Tí totiž pri snahe osloviť čo najviac neskúsených zákazníkov, ktorí sú zameraní skôr na pekné svetielka ako výkon, stále viac vsádzajú na heslo viac skla, menej prietoku vzduchu. Aj naozaj drahé počítačové skrinky od zvučných značiek, ktoré mi tento rok prešli pod rukami, mali často problém udržať výkonnejšie komponenty chladné. Pokiaľ mi dáte na výber medzi skrinkou bez skla a svetielok a skrinkou, v ktorej sa mi za rok upečie procesor a usmaží grafická karta, bude odpoveďou vždy tá prvá možnosť.
Nie je AMD ako AMD
Držiac sa v segmente počítačových komponentov je nemožné nespomenúť pár prešľapov, ktoré sa podarili spoločnosti AMD. Je to vcelku zábavné, že spoločnosť sa nachádza na zozname toho zlého, no spomínať ju budem aj v tej polovici o lepších veciach. AMD sa totiž skladá z dvoch divízií, jednej zameranej na procesory a druhej na grafické karty. Ryzen je momentálne na výslní, takže to musí, samozrejme, znamenať, že to zlé sa týka grafickej divízie. Ako prvé sklamanie určite radím vydanie, podporu a takmer okamžitú smrť grafických kariet Radeon VII. Spomína si na ne vlastne ešte niekto? Na papieri vyzerali VII veľmi dobre s potenciálnym výkonom 7nm architektúry a 16GB rýchlej HBM2 pamäte. No cena, slabý výkon v reálnom svete a úbohá softvérová podpora vyústila do situácie, že Radeon VII karty odišli za dinosaurami za pol roka, čo je aj na tie najhoršie komponenty naozaj rýchlo. AMD svoj rok v podaní grafických kariet mierne zachránilo novinkami v podaní RX 5700 a 5700 XT, no všetci milovníci silného hardvéru stále čakajú, kedy príde AMD s odpoveďou na tie najvýkonnejšie karty od Nvidie.
Nvidia sa drží na vrchole, no zároveň sa tak trochu strieľa do nohy
Samozrejme, keď už spomínam AMD grafiky, treba trochu masla rozmazať aj na hlavách ľudí z Nvidie. Tí zaspali na vavrínoch už celkom dávno a, nanešťastie, nie je v dohľadnej budúcnosti vidieť taký kopanec do pozadia, ktorý by zvýšil konkurenčný boj, aký AMD poskytlo Intelu. Ale keď už nejaká spoločnosť ponúka grafické karty s cenami nad 1000 eur, ktoré sľubujú extra-špeci-super zážitky vďaka novej technológii vykresľovania obrazu, bolo by pekné aj mať hry, ktoré túto technológiu podporujú. Ešte v októbri bolo celkovo iba 8(!) titulov, ktoré Ray Tracing podporujú, s prísľubom ďalších s postupom času. No to je neskutočne malé číslo. Ešte aj na VR, technológiu, čo je oveľa menej rozšírená ako RTX karty, sú dostupné stovky hier. A Nvidia si nepomáha ani zmätočným správaním pri vydávaní „nových” kariet. Po príchode základných RTX modelov všetci očakávali aj Ti verzie. Málokto však očakával „Super” karty, ktoré často, iba pár mesiacov po vydaní Ti modelu, priniesli vyšší výkon za rovnakú, ak nie nižšiu cenu. Nehovoriac o tom, že Nvidia neponúka naozaj výkonnú kartu bez RTX, po ktorej by (vďaka jej potenciálne nižšej cene) určite siahlo veľa ľudí, ktorým Ray Tracing zatiaľ nič nehovorí.
Intel… Treba niečo dodať?
Pomyselným lúzrom tohto roka je spoločnosť Intel. Ak by ste aj boli tým najskalnejším a najzarytejším fanúšikom tímu v modrom, jednoducho musíte uznať, že Intel toho tento rok pohnojil naozaj veľa. Od zlých produktov cez zlé rozhodnutia a hrozný marketing až po podraz na hardvérových recenzentov. Asi na to ale poďme postupne. Intel má na trhu stále veľký podiel, ich procesory sa nachádzajú v tých najlacnejších desktopoch, cez dizajnové notebooky a nadupané herné mašiny až po superpočítače. A viete, čo majú všetky tieto zariadenia spoločné? Vďaka nálepke Intel Inside najmä obrovské bezpečnostné diery, ktoré môžu teoreticky viesť od zníženia výkonu až k stratám desiatok miliónov či miliárd dolárov. Na architektúru procesorov počínajúc šiestou a končiac deviatou generáciou Intel procesorov sa za posledný rok zniesla taká spŕška odhalení, až z toho hlava stojí. Aspoňže všetky spôsoby, ako je možné nabúrať bezpečnosť cez Intel procesory, dostali skvelé mená – Spoiler, Zombieload, RIDL, Fallout, Spectre, Meltdown – znie to takmer ako mená nových herných titulov. Problém je, že tieto bezpečnostné diery nemajú dopad len na bežné počítače a notebooky, ale aj na serveri vo veľkých datacentrách, z čoho sa potia ruky nemalému počtu IT-čkárov (autor pracuje ako systémový administrátor a s týmito problémami má skúsenosti z prvej ruky). Áno, väčšinu týchto problémov je možné minimalizovať alebo odstrániť, no riešenia majú často dopad na výkon samotných procesorov, čo znamená výdavky pre firmy.
Odhliadnuc od tohto prešľapu má toho Intel na rováši ešte dosť. Fakt, že desktopové procesory sú stále na 14nm architektúre a 10nm sa len slimačím tempom dostáva do notebookov, skutočnosť, že Intel musí radikálne znižovať ceny novej generácie a často na polovicu, aby si udržal konkurencieschopnosť s Ryzen a Threadripper procesormi, či opätovné uchyľovanie sa k špinavým marketingovým praktikám Intelu naozaj nevylepšuje renomé. Podpásový marketing bolo vidieť už pri príchode prvých Threadripper procesorov, kde sa Intel svojim zákazníkom snažil do hlavy natlačiť, že sú to akési zlepence jadier, ktoré sa nikdy nevyrovnajú Xeon modelom, no naozaj hnusne zapôsobilo skrátenie embarga na recenzie najnovšieho procesoru Intel Core i9-10980XE. Embargo bolo totiž skrátene tak, že o ňom bolo možné informovať 6 hodín pred koncom embarga nových AMD Threadripper procesorov, ktoré mu konkurujú. Na(ne)šťastie, tento trik väčšina hardvérových recenzentov veľmi jednoducho prekukla a viacerí si nebrali servítku pred ústa, resp. použili rôzne triky na obídenie embarga na Threadripper a ukázanie, že 10980XE už nie je kráľom high-end desktopov. Uf, poriadne som sa o Inteli rozpísal a tak trochu som mal pocit, že sa mi pri niektorých spomienkach opäť začína variť krv v žilách, no nechcem vyzerať ako niekto, kto Intel nenávidí iba preto, že je to Intel. Pri recenzovaní hardvéru ide naozaj hlavne o objektívnosť, čo sa vždy snažím a budem snažiť udržať, no môj subjektívny názor a možno zbožné prianie je, aby si v Inteli prestali sedieť na rukách a vymýšľať schémy, ako len zhadzovať svoju konkurenciu, a konečne nakopli vrtule a priniesli konkurencieschopné produkty.
Čína je zlá a v Huawei sú zlí špióni
Posledné z tých horších správ sa tento rok točili okolo spoločnosti Huawei. Určite viacero z vás zachytilo, že o značke Huawei a ich produktoch sa v novinách a na internete písalo akosi častejšie a nie z tých dobrých dôvodov. O Číne má málokto ilúzie, nakoľko nižšia kvalita života, problém s prístupom ku informáciám a porušovanie základných ľudských práv je už naozaj poriadne zdokumentovaná. Možno som rád, že príliš nevidím do problematiky celosvetového obchodu a diplomatických vzťahov, no Huawei sa ako Čínou sponzorovaná spoločnosť dostala na predné stránky bulváru kvôli správam o špionáži, nekalých praktikách a potenciálnom umiestnení zadných vrátok do svojich produktov, ktoré by čínskej vláde umožňovali prístup k informáciám miliónov ľudí. Huawei totiž neponúka iba smartfóny, tablety či počítače, ale aj celkové riešenia drôtového a bezdrôtového internetu. Pár strategicky umiestnených vykrývačov sprostredkujúcich 5G pripojenie, cez ktoré by bolo možné monitorovať informácie z všetkých zariadení v ich okruhu, znie naozaj strašidelne. No po prvotnom ošiali, obchodnej vojne medzi USA a Čínou, zákaze americkým spoločnostiam v spolupráci s Huaweiom a strachu mnohých ľudí z toho, či sú ich drahé zariadenia bezpečné a budú naďalej funkčné, sa nezdá, že by sa udialo niečo veľké. Doposiaľ som nevidel žiadne potvrdenie o zadných vrátkach v Huawei zariadeniach a aj USA pomaly ustupujú od sankcií. To neznamená, že treba akejkoľvek spoločnosti bezbreho veriť, no zdá sa, že celá aféra okolo Huawei bola len nafúknutou bublinou.
Dosť však bolo utrpenia, Vianoce a sviatky by mali byť o dobrej nálade a pokoji. Preto sa nasledujúce riadky skladajú zo správ, skutočností a komponentov, ktoré tento rok potešili, dúfam, nielen mňa.
Nikdy nebol lepší čas na zloženie počítača ako teraz
Často sa stretávam s otázkou, kedy sa oplatí skladať počítač. Ja najradšej odpovedám, že práve v tej chvíli, pokiaľ na to, čo daná osoba chce, má aj dostatočné financie. Posledných pár rokov však ceny viacerých komponentov či dostupnosť iných sťažovali život všetkým počítača chtivým ľuďom. Ešte pred pár rokmi sa ceny DDR4 RAM pohybovali na úrovniach, ktoré dokázali odradiť aj tých najzapálenejších nadšencov. Cena jedného 8GB modulu bola ešte v roku 2017 často viac ako 100 eur, no teraz je možné 16GB kit použiteľných pamätí zohnať za menej ako 60 eur čo je naozaj neskutočný prepad. Pridajte si k tomu fakt, že ceny SSD diskov neustále klesajú a rýchly 500GB NVMe disk stojí tiež okolo 60 eur, a je zrazu oveľa jednoduchšie poskladať výkonnejší počítač aj pre ľudí s menším rozpočtom. Herný počítač, ktorý zvládne bez problémov tie najnovšie tituly v 1080p rozlíšení, už nemusí stáť viac ako 1000 eur, ale pohodlne sa s minimom kompromisov zmestí pod 600 eur.
AMD Ryzen, Thredripper a Epyc valcujú, čo sa dá
Nadviažem na predošlý odsek o skladaní počítača, keďže doň pasujú aj nasledujúce riadky. V prvej časti článku som sa „mierne” posťažoval na Intel a hoci je pravda, že stále majú masívne vedenie na trhu s procesormi a sú kráľom po stránke najlepších výsledkov v hrách, skvelou správou je to, ako sa AMD posúva dopredu. Prvá generácia Ryzenu priniesla závan viacerých jadier a výkonu, ktorý bol obstojný v hrách, no naozaj skvelý na profesionálnejšie zameranie. Druhá generácia priniesla viaceré vylepšenia, no asi málokto čakal, ako dopadne príchod Ryzen 3000 procesorov. AMD procesory nielenže dýchajú na krk Intelu ako vo výsledkoch v hrách, no v množstve prípadov predčia výkonom v náročnejších úlohách schopných využívať viac jadier. Kto by to ešte pred pár rokmi povedal, že 8-jadrové a 16-vláknové procesory budú bežne dostupné bez nutnosti brať si hypotéku a v praxi budú brané ako stredná trieda a nie úplná špička. Najnovší Ryzen 7 3700X stojí menej ako 350 eur, čo je naozaj neskutočná cena s prihliadnutím na jeho schopnosti, no AMD to akoby nestačilo. Na rozdiel od Intelu sa totiž v AMD rozhodli urobiť na svoje pomery netradičný a nevídaný krok, a to znížiť cenu procesorov predošlej generácie. Prosím pekne, Ryzen 7 2700 je momentálne možné kúpiť za 140 eur. 8 jadier, 16 vlákien, obstojný výkon v hrách, skvelý výkon po stránke produktivity a osobne zastávam názor, že bezproblémovo postačí na bežnú prácu ešte minimálne päť či dokonca viac rokov. Oproti tomu si Intel Core i7-8700K, teda predposledná generácia, stále drží cenu 350 eur pri ponuke „smiešnych” 6 jadier a 12 vlákien, ak je teda ešte niekde dostupný. Navyše, najnovšie Coffe Lake procesory ako Intel Core i7-9700K opustili hyperthreading pri cene takmer 400 eur a najlacnejší 8-jadrový/16-vláknový Core i9-9900K stojí až 550 eur. A tento trend sa v praxi nesie celým portfóliom AMD vs. Intel, od desktopových procesorov cez poloprofesionálne Threadrippery až po serverové Epyc kúsky. AMD ponúka viac jadier, viac vlákien a porovnateľný, ak nie lepší výkon za nižšiu cenu. A to je neskutočne dobrá správa nielen pre fanúšikov hier a počítačov, ale v praxi aj pre skalnú základňu Intelu. Pretože konkurencia povzbudzuje k inovácii. Konkurencia takmer vždy vyústi do nižších cien, výkonnejších produktov a kvalitnejšej podpory pre koncového zákazníka.
Boom VR sa blíži. Síce pomaly, no isto
Na záver malý bonus v podobe segmentu, ktorý si všímam už pekných pár rokov a držím mu palce zo všetkých síl. Realistická VR, teda Virtuálna realita je pojem, ktorý ešte nedávno znel ako sci-fi, no s príchodom zariadení ako Oculus Rift a HTC Vive sa pomaly začal dostávať do popredia aj do obývačiek hráčov. Nanešťastie, kvôli vysokej cene, ktorú treba investovať nielen do samotného headsetu, ale aj výkonného počítača je VR stále doménou iba pár nadšencov. Avšak počet hráčov, ktorí si užívajú naozaj pohlcujúce výlety do herných svetov, sa neustále zvyšuje a je vždy príjemné vidieť, keď sú ohlásené nové tituly, ktoré VR podporujú. Najnovšie AAA tituly majú VR verziu častejšie ako napríklad podporu Ray Tracingu, keďže prispôsobenie zobrazenia nie je tak náročné ako úplne iný systém vykresľovania. Jedna z najväčších spoločností, ktorá sa snaží VR presadiť ako po softvérovej, tak hardvérovej stránke, je Valve, no málo ľudí bolo naozaj presvedčených tým, ako vážne to Valve s VR myslí. Množstvu hráčov však mierne padli sánky a ešte viacerým kvapla slza z oka, keď zo spoločnosti Lorda Gabena prišli správy o novom Half-Life titule s označením Alyx. Ten je, na(ne)šťastie, určený len pre VR. Tiež som bol chvíľu smutný, no potom som nad týmto rozhodnutím začal rozmýšľať a všetko zrazu dávalo veľký zmysel. Valve bolo totiž schopné s takmer každým svojím titulom posunúť dopredu nielen hry ako také, ale často aj hardvér, ktorý hráči používali. A to sa aj takmer okamžite prejavilo expresným vypredaním VR headsetov Valve Index. Na Half-Life: Alyx si hráči ešte počkajú a snáď bude naozaj stáť za to, no je skvelé vidieť, že už len vďaka jeho ohláseniu sa zdvihol počet ľudí, ktorí sú ochotní dať VR šancu.
Toto bola moja rekapitulácia tých najdôležitejších momentov z roku 2019, ktoré boli zamerané na hardvér, no ako som spomenul už na začiatku textu, pokiaľ som na niečo veľké zabudol, prípadne bol nejaký moment dôležitý pre vás, určite ocením jeho spomenutie v komentároch nižšie.