Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Sid Meier's Civilization V

Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Sid Meier's Civilization V

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek...“

Sid Meier's Civilization V

Pamätám si, ako by to bolo dnes. Bol chladný októbrový večer roku pána 2010, vtedy iba 18-ročný Pavol sa vrátil na internát po celom dni plnom prednášok a rozhodol sa, že si dačo zahrá. Predsa len, zaslúži si. Keď tu mu zrazu do oka padla Civilization V. „Ale ba, nebodaj to už vyšlo?” zaradoval sa mladík a hybaj ho vyskúšať ju. Otvoril si pivo, uvelebil sa na posteli, notebook si položil kdesi medzi kolená a brucho (prepáčte, moje budúce deti) a hral. Približne do štvrtej rána. Tu sa začala láska, ktorá trvá dodnes – hoci tí, ktorí ma poznajú, by možno použili slovo závislosť.

Dobre, dobre, možno to nebolo na sto percent takto, detaily sa mohli líšiť. V každom prípade, ak by som si mal vybrať titul, s ktorým som za túto dekádu strávil najviac času, Civilization V by vyhrala na plnej čiare. Steam ukazuje 611 hodín, a to nerátam stovky ďalších, ktoré som si pripísal v offline móde na ceste vlakom či na už som spomenutom internáte, kde to s internetom bolo naozaj ošemetné. Dosť som hral už aj štvorku, až v prípade piateho dielu ale môžeme hovoriť o ozajstnom „zažraní sa”.

O sérii Civilization hádam veľa hovoriť nemusím, ale ak ste ňou nedotknutí, vedzte, že vašim cieľom je previesť svoj národ od staroveku až po modernú dobu. Popritom, ako to musí byť v správnej 4X stratégii, budete preskúmavať svet, expandovať, bojovať a robiť množstvo ďalších činností. Civilization V bola v sérii takou malou revolúciou. Mapa sa totiž zmenil zo štvorčekovej na hexagonálnu, čo znamenalo omnoho väčšie strategické možnosti, a dočkali sme sa aj konca tzv. „Stacks of Doom” - vaše jednotky ste už nemohli „nastackovať” na jedno políčko, čiže v bitkách ste už museli o čosi viac taktizovať.

Samozrejme, ako aj v prípade predošlých dielov, zo strany fanúšikov prišlo najprv frflanie, potom si zvykli, a keď vyšli datadisky, mnohí považovali päťku za najlepšiu časť série. Priznám sa, že u mňa to nadšenie po prvých mesiacoch opadlo a vrátilo sa až neskôr, a to vďaka datadiskom Gods & Kings a Brave New World. Prvý pridal náboženstvo a nejaké ďalšie vecičky, dôležitý však bol ten druhý. Rozšíril ekonomiku prostredníctvom obchodných ciest a popridával maličkosti, ktoré v konečnom dôsledku hru vyšperkovali.

Ak mám pravdu povedať, ani neviem, prečo mi „Civka” tak imponuje. Má v sebe čosi, čo mi nedovolí len tak prestať a stále ma to ťahá hrať a hrať, a vytvárať si nové a nové scenáre. Začiatok hry je stále rovnaký - založíte mesto, začnete produkovať prvého prieskumníka, nastavíte výskum a objavujete okolie. Dávate si pozor na barbarov, po prieskumníkovi vyberiete bojovníka / robotníka / monument a potom sa to už rozbehne. Nikdy totiž neviete, kto je vašim susedom, a Boh nech vás ochraňuje, ak je to ten špinavec Montezuma. Je totiž spoľahlivý ako slovosled Andreja Danka. Priznám sa, že keď som neskôr hru rozohrával, ak sa vyskytol vedľa mňa (Monty, nie Andrej), išiel dole bez ohľadu na to, či niečo urobil. Pavol nezabúda.

Veľké čaro Civilization tkvie práve, prekvapenie, v špecifických civilizáciách. Tých bolo v pôvodnej hre 18, pričom vďaka expanziám a DLC sa to číslo vyšvihlo až na 43. A tuším, že som hru vyhral za každú z nich. Niektoré boli slabšie, iné zas poriadne overpowered. Bola to zábava hrať za jednotlivé národy, skúmať ich silné stránky a následne si nájsť ideálnu taktiku, ktorou ste dokázali počítač prekabátiť aj na vyššej obťažnosti.

Pamätám si však, že v zápoleniach s ostatnými hráčmi bolo nepísaným pravidlom, že Babylon, Poľsko a Kórea boli zakázané. Prečo? Nuž, napríklad babylonský vládca Nabuchodonozor dostal hneď po tom, ako vyskúmal písmo, veľkého vedca. Ak ho premenil na akadémiu, ktorá poskytla bonus do výskumu, slušnejší hráč vedel svojim súperom utiecť už v 30. či 40. ťahu. A to už potom nebola veru sranda. Teda, ako pre koho. V skratke, za Nabuchodonozora som už s kamošmi hrať nemohol.

Najväčšia zábava to však bola s kamarátmi, samozrejme, ak ste v jednej miestnosti a máte kopu času. Je len málo krajších pocitov, ako keď na konci celodenného maratónu, v ktorom desiatky ťahov z posledných síl odolávate útokom vášho kamaráta, vyskúmate Obrovského smrtiaceho robota (ultimátna jednotka hry sa naozaj volá takto, prisahám) a s triumfálnym pocitom sa vrhnete do protiútoku. Pomaly prenikáte do srdca jeho ríše, ničíte farmy, obchodné centrá, akadémie... blížite sa k hlavnému mestu... keď tu zrazu začnú vzduchom lietať atómovky. Damn you, Gándhí. Ako to, že som to nečakal?

Takýchto mini príbehov je plná celá hra. Civilization ponúka obrovské možnosti, ako si môžete upraviť počiatok hry. Nebaví vás starovek? Nevadí! Pokojne si nastavte ako prvú fázu klasickú éru, prípadne stredovek. Chceli by ste trochu dlhší zážitok, ako je ten klasický? Nie je problém. Nastavte si dĺžku na maratón a pripravte sa, že pri tomto naozaj zakysnete. A to nehovorím o tom, čo povymýšľali hráči na Steame. Ak sa raz ponoríte do obsahu vo Workshope, nebudete si vedieť vybrať.

Ani sme sa nenazdali a v roku 2016 vyšiel šiesty diel. Úprimne? Je lepši ako päťka. Už „vanilla” priniesla oveľa viac možností, ako to bolo pri vydaní Civ V, a aj datadisky pokračujú v pridávaní nových mechanizmov, hoci ako ste si mohli prečítať v mojich recenziách, nie je to tip-top. Päťku už teda nehrávam. Aj napriek tomu som si však do tohto zoznamu vybral ju, nie šestku. Nuž, nostalgia a matematika. Šesť rokov je viac ako tri. A 600 hodín je viac ako 300. Civilization V patrí do Top 3 mojich najobľúbenejších hier vôbec. Asi si teda ešte dám jeden ťah a pôjdem spať.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk