Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Alien Isolation

05. 12. 2019Róbert GabčíkTematické články Komentáre

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek...“

Alien Isolation

Písal sa október 2014, keď sa sčista-jasna objavila na pultoch nová hra z univerza Votrelcov. Potichu, bez nejakej obrovskej propagandy, trailerov či inej formy vtieravej reklamy. Sám som sa o nej dozvedel až pár týždňov po vydaní. Možno som ju už registroval aj skôr, no zlé skúsenosti s predchodcami mi vybudovali filter, ktorý mi umožňoval hru prehliadnuť. Musím povedať, že, našťastie, to netrvalo dlho, kým som ju objavil.

Poznáte to, nemôžete v noci spať, pozeráte tutorial o tom, ako sa dorozumievať so žirafami, keď zrazu v navrhovaných videách vidíte slovíčko Alien a pri ňom obrázok, aký ste nikdy nevideli, so slovným spojením „Isolation gameplay“. Hmm... Po prvé, gameplaye nepozerám, po druhé, o žiadnom Isolation som nepočul, to je hra? Okamžite, aj za cenu premrhanej lekcie nového typu znakovej reči, klikám na odkaz a s úžasom sledujem, čo sa to deje pred mojimi očami. Nová Alien hra. Úžas rýchlo vystriedala skepsa a očakávanie sklamania. Ako plynuli minúty, sklamanie neprichádzalo. Netrvalo ani 10 minút, už som to mal zaplatené (fyzickú kópiu) a čakal som kuriéra v okne.

Konečne bola doma a ja tiež, pretože som si zobral voľno, toto bude buď-alebo. Nečakal som od toho veľa, čakal som len niečo a dostal som viac, ako som dúfal. Zastrené žalúzia, závesy, rolety, proste všetko, čím sa dalo vytesniť denné svetlo z obývačky, slúchadlá na uši, kreslo bližšie k TV, psy odnesené k rodičom, ide sa na to. Zrejme to zatiaľ nie je z článku vidieť, ale značku Alien milujem a konečne tu je zrejme hra, ktorá mu vzdáva hold a nerobí z neho tupého idiota.

Bolo to také, ako som dúfal. Tiché zakrádanie sa po stanici, ktorá dizajnovo akoby z oka vypadla filmom. Úžasné niečo. Kde sa pozriete, vidíte film Votrelec jedna. Dokonca aj miesta, ktoré vo filme neboli, sa vierohodne vizuálom približovali originálu a boli uveriteľné. Áno, mimika tvárí sa zďaleka nevyrovná komerčným bombám, ale keďže hráte z pohľadu prvej osoby, zaujíma vás hlavne prostredie a veci, s ktorými prichádzate do styku, a tie sú ako živé. Vrátane vášho najväčšieho nepriateľa, na ktorom si dali vývojári skutočne záležať.

Tri štvrtiny hry máte pocit, že po vás ide jeden zakomplexovaný xenomorph a to trošku lezie na nervy. V neskoršom štádiu ale prídete na to, že to vlastne nemusel byť len jeden a keď dôjde k určitým udalostiam (nejdem nejako veľa spoilerovať), zrazu sú všade a je ich aj viac naraz. Dokonalé.

Uznávam, niektoré miesta boli príliš pomalé a zdĺhavé, takže to vie liezť na nervy, pretože nikdy neviete, či môžete bezpečne utekať, alebo len prikrčený potichu postupovať ďalej. Herný čas sa tak zbytočne naťahuje, hoci je pravda, že mne to nevadilo, pretože som titul chcel hrať najdlhšie, ako sa dalo. Nevedel som, či niekedy bude pokračovanie, a vlastne som robil dobre, lebo doteraz nie je. Mobilnú hru nerátam, nemám telefón...

Titul má svoje chyby a je ich viac, ako som ochotný si priznať, takže ich ani menovať nejdem. Keďže som veľký fanúšik, vedel som prižmúriť oči aj nad Colonial Marines, ktorú som prehltol len preto, že nič iné nebolo. Po Isolation už nikdy nebude nič také, aké bolo predtým. Pomyselná latka sa nastavila vysoko, takže neostáva nič iné, len zabudnúť na minulosť a čakať, čo príde ďalej. Filmy ako také riešiť veˇľmi nechcem, pretože hlavne tie nové sú dosť kontroverzné, čo sa prijatia týka, no hra je zasadená do obdobia, keď filmy boli doslova umelecké dielo, a preto ani ona od toho nemá ďaleko. Aspoň z môjho pohľadu. Hlavne misia, kde sa dozviete, ako sa Votrelec dostal na stanicu. Väčšina ľudí ju považovala za zbytočnú, až nudnú. Ja som na tele mal zimomriavky.

A tá hudba... Celkovo zvuky a hudba sú neskutočné, obzvlášť ak hráte s kvalitnými slúchadlami alebo domácim kinom. Celá stanica vŕzga a praská, na detailoch sa nešetrilo a správne načasovaná výborne vytvorená hudba to celé podtrháva, že zabudnete na chyby a úplne sa ponoríte do atmosféry. Toto sa nepodarí každému, a dievčatám a chlapcom, čo to majú na svedomí, patrí klobúk dole. Poznám oveľa drahšie a novšie projekty, ktoré v tomto nesiahajú Isolation ani po členky.

Aby som to zhrnul, tento Alien sa mi tak hlboko vryl pod kožu, že ho hrávam každý rok v decembri. Poznám tú hru naspamäť, no musím. Votrelec 1 a 2 sú pre mňa vianočné filmy. Viem, je to čudné – rýchla historická vložka – keď som mal asi nejakých 10-12 rokov, nejaká televízia vysielala tieto filmy medzi sviatkami. Ja som v noci nemohol spať, prejedený koláčov som pustil TV a tam Votrelec. Vedľa mňa vianočný stromček, vonku potichu snežilo a ja sa zabalený v deke bojím neznámeho tvora v telke. Keď zoberieme, že aj Isolation som začal hrať v polke decembra, povedal by som, že to je osud, nie? Ešte týždeň a začínam hrať znova.

Už sa zase tešíme na Votrelca, koľkokrát nás tento rok zabije... Keby mi chcel niekto dať ideálny darček na Vianoce, je to Alien Isolation 2. Ďakujem.