V Sea of Thieves sa plavíte morom zážitkov, až pokiaľ nenarazíte na plytčinu obsahu

V Sea of Thieves sa plavíte morom zážitkov, až pokiaľ nenarazíte na plytčinu obsahu

Aj keď sme nikoho neprepadli a neokradli, stále sme piráti, že?

Nazvať Sea of Thieves skvelou hrou je predčasné, no už dlho som sa pri multiplayerovej hre nezabavil tak dobre. Koncept je nepochybne výborný, ale pokiaľ v dohľadnej dobe nezačne pribúdať obsah, z nového hitu Microsoftu sa razom stane loď duchov.

Predsa len, tanec na rahne za harmonikového súboru partie morských vlkov dokáže zabaviť len na istý čas, aj keď je pravdou, že Sea of Thieves je hotové more nezabudnuteľných okamihov, aspoň počas prvých dní hrania.

Je veľmi, veľmi ľahké nechať sa uniesť atmosférou hry. Keď vyplávate z prístavu a začnete sa navzájom dohadovať, kam vás má vietor zaniesť, cítite, že sa začína dobrodružstvo. Budete riešiť, či je lepšie vyhnúť sa skalám na horizonte doľava, doprava alebo nimi jednoducho prekľučkujete, váš kamarát s kapitánskym klobúkom pri kormidle vydá pokyn, aby ste rozvinuli plachty, lebo prúdy vzduchu jasne ukazujú, že fúka od chrbta a vy si v lodnom koši lognete z grogu alebo budete posádku rozptyľovať hrou na jeden z dvoch dostupných hudobných nástrojov – samozrejme, len do momentu, keď v diaľke zbadáte obrysy cudzej lode a začnete zbesilo lomcovať lodným zvonom a biť na poplach.

Napísal som to jednou vetou, pretože to je presne ako v hre; všetko nasajete jedným hlbokým nádychom a než sa nazdáte, uvedomíte si, že Microsoft vám na zdanlivo siahodlhú cestu zabalil zásoby len na niekoľko dní a nie týždňov.

Hra jednoducho potrebuje viac obsahu a hoci je komplexnosť ovládania lode a navigovania skvelá, vo všeobecnosti tu, paradoxne, komplexnosť absentuje.

Príbehy, ktoré píše more samo

Ale naspäť k našej „panenskej“ plavbe. Loď na obzore bola vzrušujúcim objavom, pretože dovtedy sme sa len plavili z ostrovu na ostrov a zabíjali kostlivcov či kopali poklady. Teraz nás čakalo dôležité rozhodnutie: riskovať nájdené truhlice, ktoré sme chceli predať, alebo sa radšej konfliktu vyhnúť a náklad najprv vyložiť u obchodníkov?

Prirodzene, každý súdny pirát by si na našom mieste vybral druhú možnosť, obzvlášť, keď nakoniec vysvitlo, že v diaľke sú plavidlá hneď dve a väčšie naháňa to menšie okolo jedného z ostrovov. Ako mačka a myš!

Povzbudení cinkaním zlatých mincí v bezpečí našich virtuálnych trezorov sme sa napokon ku dvojici lodí vrátili. Tá menšia to, nepochybne, ocenila, pretože sme jej naším príchodom poskytli okno na útek. Po polhodine príležitostného ostreľovania sa s druhou loďou, krúženia a manévrovania v snahe získať dobrý uhol na devastačnú paľbu, sme zistili, že nám už došla munícia. Ba čo viac, jeden člen našej posádky sa rozhodol skončiť, či vlastne musel – aj keď to je asi to isté, pretože je ženatý. Hra nám, našťastie, onedlho priradila nového člena, ktorý sa nedostatok munície rozhodol riešiť svojsky.

Nevedno, či zo zúfalosti alebo v snahe infiltrovať nepriateľskú loď, skrátka sa sa vystrelil z kanóna – no, bohužiaľ, nesprávne odhadol vzdialenosť.

Česť jeho pamiatke, aj keď more si nás postupne zobralo všetkých.

Hra zatiaľ nepozná porazených

Situácia síce vyzerala biedne, no my sa nemienili vzdať (alebo sa nechať vystreliť). Spásonosným nápadom nášho kormidelníka bolo, že sme nabrali kurz priamo na nášho protivníka a boli sme odhodlaní spraviť do druhej lode dieru tou našou. Nanešťastie, zjavne rovnaký nápad dostal aj náš súper, takže sme do seba čelne narazili a naši nepriatelia pri tej príležitosti preskočili na našu loď. Wau, povedali sme si, keď nás posekali, presne ako vo filmoch!

Šťastie nemala ani naša „kocábka“, ktorá naberala vodu rýchlejšie než by ju z nej ktokoľvek stihol vylievať. V zatopenom podpalubí som z posledných síl zabil jedného z útočníkov a následne bolo po všetkom. Moji spolubojovníci sa medzitým odpojili, zostal som sám na šírom mori a sledoval som, ako náš krásny koráb mizne v hlbinách. Ale stálo to absolútne za to: víťazi tohto súboja síce nič nezískali, no my sme taktiež nič nestratili. Aj keď by vtedy bolo pekné vyhrať, je to v konečnom dôsledku jedno: v Sea of Thieves, aspoň nateraz, nejde o cieľ, ale o cestu a všetky tie zážitky, ktoré sa na vás nalepia.

Zajtra sa teda opäť nalogujem do svojho Xbox účtu a so starým pirátom, novou loďou a novou posádkou budem premýšľať, čo s touto hrou bude o taký mesiac či dva. Isté je len to, že niečo sa so Sea of Thieves bude musieť spraviť. A ja len a len dúfam, že budúcimi zmenami, ktoré hra naozaj potrebuje, si vývojári omylom nespravia dieru do vlastnej lode.

Prečítajte si aj:

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk