Poznáte ten pocit, keď viete, že by ste nemali, ale chcete? Elex je presne opačným prípadom: možno nechcete, ale mali by ste.
V recenzii na Gamesite.sk som tejto nemeckej novinke vytkol mnohé, a nech vás úvod článku nemýli – stojím si za všetkým. Recenzia na Elex obsahuje všetko, čo by ste o hre mali vedieť predtým, než si ju (ne)kúpite.
Napriek tomu sú veci, na ktoré v recenzii už nezostalo miesto (všetci predsa vieme, čo sa zvykne robiť s príliš dlhým kusom „papiera“…) alebo by úvahy vedúce inými smermi čitateľom, teda vám, zbytočne zamotali hlavy. A vôbec, text o tom, prečo by ste si mali zahrať hru, ktorú na základe jej kvalít hrať nechcete, s recenziou nemá nič spoločné.
10 dôvodov, prečo si Elex od Piranha Bytes zaslúži druhú šancu:
1. Simulovaný herný svet je zárukou nepredvídateľnosti.
Nie každý „otvorený svet“ je otvorený do rovnakej miery. Elex je, v tomto ohľade, vzorom, pretože v hre nenájdete žiadne loadingové obrazovky či príbehové bariéry, ktoré by sa vám postavili do cesty. Jasne, hra vám hádže polená pod nohy takmer neustále, pretože je skrátka „Old School“, ale musíte uznať, že svet, kde môže každé NPC zomrieť (okrem vašich spoločníkov, bohužiaľ), ponúka rozsiahle možnosti. Že aké? Veď práve, to nezistíte, pokiaľ si hru nezahráte. Priznajte sa, že ste aspoň trochu zvedaví.
2. Stará škola sa nebojí dať vám po prstoch.
Jeden môj osobný priateľ a súčasne aj „kolega z brandže“ raz povedal, že dnešní hráči sú rozmaznaní. Elex je tvrdým budíčkom pre dnešnú generáciu znudených tínedžerov, ktorí sú natoľko zúfalí, že po večeroch hrajú po piatykrát Dark Souls. Práve Elex môže byť pre takých mládencov a také slečny novou výzvou.
3. Klišé zápletka o zrade a pomste môže už len príjemne prekvapiť.
Stará múdrosť vraví: Hovoriť o klišé je samo o sebe neuveriteľným klišé. Autor tým chcel zrejme povedať to, že klišé jednoducho k príbehom patrí a nájdeme ho všade. Veď samotný koncept boja dobra proti zlu je klišé, a pritom by bez neho neexistovala skoro žiadna umelecká tvorba. Ale naspäť k Elexu. Zápletka hry je skutočne ako vývar, do ktorého kuchári zabudli pridať korenie a predovšetkým soľ, no na strane druhej v ňom buble niekoľko ingrediencií, ktoré môžu po určitej dobre príjemne rozvoňať alebo rovno zlepšiť chuť. To, že niečo zle začína, ešte neznamená, že to aj zle skončí.
4. Otrasné herné rozhranie možno časom autori vylepšia prostredníctvom aktualizácie.
Nádej umiera posledná. Len v Elexe umriete vždy prví vy.
5. Žiadne súčasné ani budúce DLC. Bohužiaľ, Bohu vďaka…
Podľa Piranha Bytes DLC „smrdia“, a preto sa touto cestou vôbec nechcú v budúcnosti uberať. Je to odvážne, no férové prehlásenie ľudí, ktorí sú ochotní dať hráčom absolútne všetko hneď, bez ďalšieho čakania alebo ďalších platieb.
6. Fantasy a sci-fi v jednom, to predsa len tak ľahko v hrách nenájdete!
Nepochopíte to, pokiaľ vo futuristickej stíhačke nehavarujete kúsok od stredovekej dediny.
7. Jetpack.
V klasickej RPG je asi 30% úmrtí spôsobených pádom z výšky. Keďže v Elexe máte jetpack, pokojne skočte z tamtoho útesu a skráťte si tým cestu o polhodinovú obchádzku. Je to proste super a odteraz chcem mať tryskový zadok v každej hre.
8. Vaši spoločníci sú takí hrozní, že aspoň nemusíte čeliť dileme, ktorého so sebou brať na cesty.
Mass Effect zbožňujem, no vždy sa na každej planéte rozhodovať, ktorej dvojici spolubojovníkov dať prednosť, bola moja smrť. Vždy som chcel mať čo najväčší počet interakcií, hlášok, postrehov, skrátka som si chcel mojich privandrovalcov užiť. V Elexe túto potrebu naozaj nemám.
9. Magalan je síce fiktívnou planétou, no pripomína post-apokalyptické Spojené štáty americké. Hmm…
Diaľnice, vraky klasických benzínových áut, domčeky s televízormi, gaučami a vaňami, bistro (aké vidíte v každom druhom americkom filme – také, kde sa vás usmievavá servírka neustále pýta, či vám doleje kávu), vojenské džípy a nákladiaky… Magalan skôr pôsobí ako jeden zo štátov v Severnej Amerike než ako sci-fi planéta.
10. 80 hodín objavovania.
Neviem ako vy, ale ja som ten typ hráča, ktorý musí vždy všetko vidieť, všade ísť, presvedčiť sa, že mu niečo neujde (nedajbože nejaký skrytý poklad za tamtým smetiakom). Hneď na začiatku Elexu som utekal (pretože Elex je hra, kde vás konštantne niečo naháňa – taký hardcore Jurský park) okolo veľkého, a najmä vysokého, stĺpu s elektrickým vedením. Len náhodou som si všimol nenápadne naskladané plechy v rohoch, ktoré vyzerali úplne ako… cesta hore! Zapol som jetpack, vyletel na prvý, potom na druhý, tretí, tretí, tretí, druhý, tretí, tretí, konečne na štvrtý, štvrtý… no, skrátka, po 15 minútach pilotného kurzu som sa dostal až na samotný vrch. A hádajte čo. Bol tam mešec s elexitom, ktorý v hre funguje ako nová post-apokalyptická mena. Neviem, koho niečo takéto napadlo, ale pozdravujem ho.
Aj keď tento má tento článok humorný podtón, jeho posolstvo myslím smrteľne vážne. Aj keď je Elex primárne hrou určenou pre fanúšikov sérií Gothic a Risen, každému nadšencovi do žánru RPG odporúčam zahrať si ho. Nie hneď, ale keď bude po pár mesiacoch v akcii na Steame, v obchode PlayStation či na Xbox Live – vtedy si spomeňte na to, že existuje hra, ktorá vás síce mnohokrát naštve, ale zaručene vytrhne zo stereotypu.
„That’s no moon…“
Prečítajte si aj:
Prečítajte si tiež
Elex – Recenzia
Prečítajte si tiež