Pozrite sa, aké herné momenty sa najviac zapísali v mysli členov našej redakcie. Upozornenie: Článok obsahuje spoilery.
Každý z nás má svoj obľúbený herný moment, pri ktorom mu naskakujú zimomriavky na tele, skáče od radosti alebo sa mu tisnú slzy do očí. Tá jedna scéna, ktorá sa nezmazateľne zapíše do našej pamäti a vždy nám bude pripomínať našu obľúbenú hru. Prinášame vám výber tých najlepších momentov, ktoré pre vás vybrali naši redaktori. Aby ste o nich len nečítali, tak si ich rovno môžete pozrieť v priložených videách.
! Upozornenie !
Článok obsahuje spoilery na hry Deus Ex: Human Revolution, Mass Effect 2 a 3, Baldur’s Gate 2, Wolfenstein: New Order, Final Fantasy VIII, Zaklínač 3, Dreamfall Chapters, Mafia I a II, Star Wars: Knights of the Old Republic, Life is Strange, L.A. Noire, Guild Wars 2, Borderlands 2, Portal 2, Bioshock, Halo Reach, Diablo III a Persona 5.
Ľubomír Čelár – redaktor
Mass Effect 3 – Finále
Nech si hovorí kto chce čo chce, finále Mass Effect 3 bolo veľkolepé. Skončilo to presne tak, ako malo, a čo viac, celé to bolo zahalené rúškom tajomstva, ktoré postupne odokryli DLC a aj trošku neslávna úprava konca. Ktorý koniec bol ten najlepší? To záležalo len a len na vás.
Baldur’s Gate 2 – Návšteva mesta Ust Natha
Síce to nebol Menzoberranzan, no po tom ako človek prečíta knihy R. A. Salvatoreho a číta o ponurom meste Temných elfov, bola návšteva mesta Ust Natha naozaj obrovským zážitkom tak, ako celá táto hra a každá lokácia v hre. A naviac, Baldur’s Gate 2 je hra, ktorú môžem hrať neustále dokola a bude ma stále baviť.
Wolfenstein: New Order
Táto hra je neprávom v kategórií zabudnutých. B. J. sa po rokoch opäť vrátil v najlepšej forme na scénu v skvelej hre, ktorá sa hneď stala mojou srdcovou záležitosťou. Scén, ktoré ma chytili za srdce bolo mnoho, avšak tá finálna patrí medzi tie, ktoré pohnú aj tou najchladnejšou osobou sveta. Kto túto hru ešte nehral, tomu ju vrelo odporúčam a zároveň ukazujem prstom na druhé pokračovanie, ktoré tu bude už čoskoro.
Peter Vnuk – redaktor/recenzent/korektor
Zaklínač 3 – Záverečné scény
Záverečná scéna, kde Ciri odchádza poraziť Bielu Zimu je veľmi emocionálna a zároveň aj trochu „mindf*ck“, keďže neviete či vás Avallach zradil či nie. Ani či máte Ciri, ktorá je vám ako vlastná dcéra, nechať odísť s pocitom, že netušíte, či sa vráti a či svoju cestu prežije. Dvakrát som hru dohral a vždy to skončilo tým, že prežila. To bola snáď ešte silnejšia chvíľa, keď som jej odovzdal meč s nápisom „Zirael“ alebo „Blesk, ktorý pretína temnotu. Svetlo, ktoré narúša noc.“. Hra je takýmito osudovými momentmi pretkaná, ako napr. smrť Vesemira. A to je jedna z jej najväčších výhod – silný príbeh, plný stotožnenia sa s hlavnými postavami a skvelej scénickej hudby. Napr. záverečná scéna z DLC O víne a krvi je asi na tej istej úrovni, ako scéna so Ciri. Musel som si ju zahrať dvakrát, aby som bol s výsledkom spokojný.
Dreamfall Chapters – Úvodná a záverečná scéna
Pomerne málo známa adventúrna trilógia, no moja srdcovka. Čakali sme 18 rokov od vydania prvej hry The Longest Journey na rozuzlenie príbehu. V úvode tvorcovia hneď hráča schladia, resp. bodnú do srdca. Od r. 2006 som dúfal, že nenechali hlavnú hrdinku April Ryan zomrieť, napriek tomu, že v závere druhej hry s názvom Dreamfall dostala kopiou do brucha. Tretia hra sa však začína jej pohrebom a jediná náplasť je, že v závere sa hráč dozvie, že April vlastne žije zacyklená v histórii a čas aj priestor sú relatívne. Akýsi druh einsteinovského posmrtného života. Celá séria je silných momentov a dejových zvratov plná. Podčiarkuje ich skvelý soundtrack, ktorý sa zdá byť kľúčom k vyvolaniu emócie u hráča.
Mafia – Scéna keď na záver Tommy rozpráva o tom, ako si sám „posral“ život.
Výrok z tejto scény často citujem, pretože je to dobré životné motto o zlatej strednej ceste: „Ten, kto chce príliš veľa, môže stratiť úplne všetko a kto chce zasa od života príliš málo, nemusí dostať vôbec nič.“. Takisto ma dostal moment, keď som našiel Paulieho mŕtveho. V Mafii 2 sa tiež našlo pár silných momentov, napríklad Henryho brutálna smrť v parku. Zrejme ide vždy hlavne o osud hlavných hrdinov. No o Mafii 3 poviem len to, že je to hanba celej série, neschopná vo mne vyvolať čo i len náznak emócie.
Maroš Goč – redaktor
Deus Ex: Human Revolution – Prvá návšteva vestibulu Sarif Industries
Tretí Deus Ex je jeden z tých titulov, ktoré mi vrátili vieru v moderné hry. Aj keď obsahuje – aspoň pre mňa – plno pamätihodných momentov, azda najviac vo mne zarezonovala pasáž hneď v úvode, kedy sa Adam vracia po polroku v nemocnici do Sarif Industries a ocitá sa v hlavnom vestibule. To spojenie jemného ambientu Michaela McManna, hustej hmlistej atmosféry a možnosti ísť do svojej kancelárie a prečítať si emaily na mňa zapôsobili tak veľmi, že dodnes to radím medzi moje najsilnejšie herné momenty.
Prvé kroky po dlážke, zvonenie telefónov, hlas charizmatického Sarifa, veľké elegantné svetelné tabule, ten nádherný kyberpunkový nádych celého priestoru, ten pocit, že tá futuristická moderna je až mrazivo blízka realite, ten feeling nazerania cez presklené steny na cudzie PC, ktoré podľa nápadito umiestnených ventilačných šácht budem môcť neskôr preskúmať a dozvedieť sa mnoho zaujímavostí, ten magický pocit, že predo mnou je úžasný thriller plný konšpirácií a futuristických snov. Na to jednoducho nikdy nezabudnem.
Mass Effect 3 – Koniec
Ešte predtým, než na mňa všetci vyskočíte, viem, zakončenie trilógie Mass Effect nebolo také, aké sme si všetci predstavovali, a úplne s vami súhlasím. Dôvod, prečo na mňa koniec tretieho Mass Effectu tak zapôsobil, nie je veľmi v tom, že to bol koniec tretieho Mass Effectu, ale že sa tým ukončila celá tá nádherná séria.
Než som sa pustil do záverečnej hry, najprv som si zopakoval jednotku a dvojku. Postavy, ktoré som počas tých hier stretol, sa mi vďaka ich skvelému scenáru zaryli pod kožu takým spôsobom, že by som za nich aj sám život položil. Druhý diel mal fenomenálnu záverečnú „Suicide Mission“, no človek pri nej vedel, že Shepardova cesta sa tam ešte nekončí. To až koniec tretieho dielu, kedy vygradovali osudy všetkých tých, do ktorých som sa predtým tak silno zamiloval, kedy hra zachytáva Sheparda tak zničeného, tak vyčerpaného a odhodlaného zachrániť celú galaxiu aj napriek tomu, že už nikdy neuvidí nikoho z tých, čo ho doprevádzali celou jeho púťou, ma dojal tak, že mi zvlhli oči a objavilo sa aj pár kvapôček sĺz. Vtedy totiž neprichádzal o všetko, čo celé tie roky miloval len Shepard, ale aj ja sám.
Final Fantasy VIII – Úvodná animácia
Final Fantasy VIII je moja najobľúbenejšia hra všetkých čias a preto nie je prekvapením, že jeden z top momentov pochádza aj z tejto hry. Hra ich má vskutku mnoho, no to, na čo najradšej spomínam, a čo hneď po zapnutí hry zapôsobí tým najsilnejším dojmom, je epické intro v na svoju dobu dokonalej CGI grafike.
Jedno z najtemnejších videí v histórii série Final Fantasy, ak nie najtemnejšie, neskutočným spôsobom uvádza hráča do hry. Mohutné latinské chorály začínajú uvádzať dej, dunivé timpany rozpohybujú kameru vznášajúcu sa nad oceánom stále rýchlejšie a váš pulz začína naberať na otáčkach. Objavuje sa tajomný text, ktorý vám ale nedáva zmysel. Zrazu zočíte na lúke plnej kvetov chrbtom nehybne stáť tajomné dievča. Je ten text snáď dialóg medzi ňou a chlapcom, ktorého tvár sa objavila pred chvíľou?
Mohutné chorály zrazu prehlušia dravé a ostré orchestrálne rytmy a tajomno sa začína prehlbovať. Kto sú tí dvaja chlapci bojujúci na život a na smrť? Počkať! Veď jeden z nich je ten, ktorý sa objavil tomu dievčaťu! Objavuje sa nová postava, mysteriózna, extravagantne oblečená žena s vášnivým pohľadom, ktorý vás začína manipulovať a vťahovať do ríše erotickej temnoty. Hudba sa začína stupňovať, tempo naberá najvyššie hodnoty, objavuje sa krv, zaznejú pompézne trúbky a sled rýchlych videoklipových strihov vám dá najavo, že všetky tieto postavy spája temný až desivý osud, ktorý budete chcieť hneď poodkryť. Exceletné spojenie videa a hudby. Bez pochyby ten najlepší začiatok všetkých čias.
Lukáš Bátora – redaktor
Star Wars Knight of the Old Republic: Sám veľkým zlým
Do mojej trojky najlepších herných momentov jednoznačne musím zaradiť výborný plot twist. Koncil Jediov spravil výnimku a vycvičil dospelého človeka za rytiera Jedi – čiže našu hlavnú postavu. Veľkú čast hry bojujeme teda za svetlú stranu sily, až kým sa v jednom z rozhovorov, kedy dôjde k stretu s Darth Malakom nedozvieme, že sme jeho Sithský Lord a on bol našim žiakom. Žial dovtedy sme si na tento dôležitý fakt nepamätali, keďže sme stratili pamäť. Od tejto chvíle je len na nás, či sa vo finále hry pridáme na svetlú, alebo temnú stranu sily. Kto by čakal, že z obyčajného rytiera Jedi sa vykľuje sám Sithský Lord, ktorý kedysi spravoval celé Impérium, až kým ho jeho žiak nezradil.
Life is Strange – Priateľstvo alebo vyššie dobro?
Hra Life is Strange sa začína celkom nevinne, kedy sa dostávame do roly bežnej študentky Max. Tá zistí, že má schopnosť vrátiť čas a rozhodne sa svoj dar využiť na záchranu svojej kamarátky Chloe, ktorej sa snaží neskôr dokázať, že práve ona jej zachránila život.
Po pomalom rozjazde hry sa príbeh rozbieha a Max si užíva spoločné chvíle s Chloe. Niekoľkokrát jej Max zachráni znova život, samozrejme s pomocou svojich schopností. Všetko má ale svoju daň, rovnako ako aj dar Max. Tým, že nastáva pokrútenie minulosti dostáva hlavná hrdinka z času na čas nočnú moru, v ktorej vidí tornádo, rútiace sa na Arcadiu Bay, mesto kde žije. Presne na konci hry dostávame na výber ultímatnu možnosť – Zachrániť mesto tým, že sa vrátime do minulosti a prežijeme všetko znova bez výpomoci nadprirodzena a necháme Chloe zomrieť, alebo si budeme užívať bezstarostný život a utečieme s Chloe? Po takom hutnom a napínavom príbehu bola pre mňa druhá možnosť viac než jasná.
L.A. Noire – Nezastaviteľný kolos nespravodlivosti
Hra L.A. Noire bola pre mňa rozhodne jednou z najlepších príbehových hier, aké som kedy hral. Temný príbeh, ktorý sa stupňuje tým viac, čím ďalej postupuje hráč v príbehu a dobrý pocit z dolapenia zločinca len zlepšoval môj herný zážitok. V hre vystupujete za detektíva Cola Phelpsa, ktorý sa postupom času prepracováva z radového policajta až na jedného z najlepších policajtov v LA. Počas svojej kariéry však urobil jednu chybu. Mal aféru s jednou zo speváčok z klubu, do ktorého chodil po práci. Jeho vtedajší partner ho nahlásil policajnému prezidentovi, ktorý ho degradoval z kancelárie boja proti organizovanému zločinu do kancelárie detektíva podpaľačstva.
Zaujímavý a pre mňa dosť smutný bol koniec, kedy sa snažíte dolapiť podpaľača, ktorý sa vedome snažil podpaľovať domy vojnových veteránov. Na konci samotnej misie nás čaká klasický cliffhanger, kedy sa snaží Cole vyjsť z podzemných kanálov, kde podpaľača prenasledoval, no zrazu ho so sebou vezme prúd vody nevedno kam.
Samozrejme, vďaka jeho zaslúžilej činnosti má veľkolepý pohreb, kde jeho spolupracovník, ktorý ho nahlásil, predniesol reč. Spomenul to, aký dobrý policajt, človek a priateľ Cole bol, pričom je trochu ironické, že sa o jeho živote vyjadruje ten, kto nikdy nebol jeho priateľ a už vôbec dobrý policajt.
Martina Juhásová – redaktorka
Zaklínač 3 – Ciri a Geralt sa konečne stretnú
Jedna z najsilnejších scén v jednej z najlepších hier na svete prináša doslova horskú dráhu emócií. Po dlhých hodinách strávených v hre prídeme s Geraltom na ostrov, kde sa má konečne stretnúť so svojou stratenou adoptívnou dcérou Ciri, ktorú tak dlho hľadal. A nájde ju mŕtvu. Geraltov výraz na tvári a atmosféra celej scény spôsobila, že mi slzy prúdom stekali po tvári, aj keď som vedela, že Ciri nemôže byť mŕtva. No a plač bol onedlho vystriedaný úprimnou radosťou, keď Ciri zrazu ožila a objala Geralta. Flashback scéna z knižnej predlohy, kde sa malá Ciri a mladší Geralt osudovo stretnú bola čerešničkou na torte celej tejto pasáže. Bravó, CD Projekt RED.
Mass Effect 3 – Zbohom Shepard
TrilógiaMass Effect má toľko skvelých momentov, že nájsť jeden, ktorý mám najradšej, bolo takmer nemožné. Či už ide o šokujúci úvod dvojky, Suicide Mission, bitku o Ranoch, príchod všetkých spojenckých síl v trojke a mnohé ďalšie. No emocionálne ma najviac dostal práve koniec trojky, ktorý bol horkosladký a presne taký, aký som si želala. Neexistuje správna možnosť, nemôžete zachrániť úplne všetkých. Moja milovaná Shepard teda musela urobiť ťažké rozhodnutie a po všetkých tých stratách a bolesti, obetovať svoj vlastný život pre záchranu galaxie. Samozrejme, záleží na type konca, ktorý ste si vybrali, či Shepard nakoniec prežil/prežila, no do dnešného dňa sa neviem rozhodnúť, či je lepší Synthesis alebo Destroy.
Deus Ex: Human Revolution – úvodný cinematic
Deus Ex: HR je hra so skvelou atmosférou a jedným z prvých tituloch, ktorý ma priviedli naspäť k hraniu. Úvodný cinematic, ktorý ukazuje Adamovu premenu je jedným z tých najlepších momentov, ktoré som kedy v hrách zažila. Doprevadzáný skvelým soundtrackom si jednoznačne zaslúži miesto na mojom zozname.
Mário Lorenc – zástupca šéfredaktora pre sekciu novinky
Zaklínač 3 – Zaklínači sa na Kaer Morhen oblečú do ženských šiat
Tretí Zaklínač je nezabudnuteľný sám o sebe, tam sa netreba obzerať po ojedinelých momentoch, na ktoré človek bude ešte roky spomínať. Ak si mám však jeden vybrať, nech ním je „papa Vesemir“ a módna promenáda v podaní troch podnapitých zaklínačov. Čestnú spomienku si ale zaslúži aj troll v jaskyni neďaleko Kaer Morhen, bez ktorého by začiatok prvého dielu série skončil úplne inak. Ťap, ťap, CD Projekt, snímam klobúk. Ten Vesemirov!
Guild Wars 2 – Skákacie puzzle: Veža Šialeného kráľa
Emócia spojená s týmto eventom sa neviaže k žiadnemu príbehu, rozuzleniu zápletky alebo postave. Ide o drobné osobné víťazstvo a poriadny pravý hák mrche nazývanej frustrácia. Trvalo mi asi tri hodiny, kým som túto „hopsačku“ zvládol, aj keď som to chcel stokrát vzdať a tisíckrát som si povedal, že to jednoducho nedám. Ako to dopadlo, je zjavné. Nielenže som dodnes nezabudol na ten pocit hrdosti, ale v živej pamäti mám aj tie rukavice, ktoré som dostal ako odmenu za tento „Mordor“. Rukavice! A navyše súčasť setu, čiže som musel hľadať ďalšie časti výstroje. Ale aspoň ten skvelý pocit mi zostal…
Age of Empires 2 – Intro
AoE II bolo jednou z prvých hier, na ktoré si spomínam. A spomínam si aj na to, ako som si dokola púšťal intro video, ktoré mi vtedy prišlo nenormálne geniálne. Najlepšia vec na svete! Oni hrajú šach a pritom to nie je šach, ale skutočné armády… wau! Popravde, keď sa nad tým teraz zamyslím, dodnes to video asi žeriem. Žeby som si ho pustil znova?
Daniel Paulini – herné a hardvérové recenzie
Borderlands 2: Tiny Tina Assult on Dragon Keep – Ako sa vysporiadať s krutou realitou
Keď prišli hry zo série Borderlands, spojili moje dva obľúbené herné žánre FPS a RPG do jedného skvelého celku. Druhý diel zo série iba potvrdil kvalitu a tiež ukázal, ako majú vyzerať moderné DLC, ktoré ku hrám pridávajú ďalší obsah a príbehy. A práve pri konci DLC Tiny Tina’s Assult on Dragon Keep som zažil jeden z najsmutnejších momentov, kedy si malé dievča (ktoré zbožnuje vyhadzovať veci a ľudí do vzduchu) muselo priznať realitu, ktorú cez svoje výmysly utláčalo. Nebudem tu spoilovať príbeh, hoci má táto hra už pár rokov, pretože sa ju kvôli jej humoru, ale takisto aj vážnosti a hĺbke oplatí zahrať. Kto ju ale hral, bude určite vedieť, o ktorej scéne hovorím.
VR na Gamescome – Project Cars
VR je tu už pár rokov a hlavne v spojení s pretekárskymi hrami je naozaj veľmi zaujímavou možnosťou. Osobne som ale o VR nebol až taký presvedčený, teda pokiaľ som si nesadol do hydraulického pretekárskeho kresla v stánku Gigabyte na minuloročnom Gamescome. Hoci som na VR nikdy nič nehral, zžitie sa s novým zobrazením mi trvalo len minútku a po tvrdom boji sa mi dokonca podarilo skončiť v pretekoch ako prvý. A odvtedy si odkladám eurá na to, aby som si mohol v budúcnosti kúpiť nejaký VR headset.
Portal 2 – Finálny boss, vesmír, skladba na rozlúčku a druhá, a opäť vesmír
Sakrafix, Valve, ako sa vám darilo vydávať také skvelé hry ako Half-Life, Left 4 Dead a Portal? A prečo, kurník, neviete počítať do troch? Tieto pocity určite nemám sám, ale nič to nemení na skvelom „ukončení“ príbehu titulu Portal 2. Počas hrania single player časti tejto hry sa mi poriadne potili mozgové závity, a to nielen kvôli herným puzzle, ale aj kvôli príbehu a chémii medzi všetkymi postavami. A koniec definitívne a určite stál za to.
Dominik Farkaš – šéfredaktor
Bioshock – Would You Kindly
Jeden z najlepšie pripravených a vystupňovaných momentov v hrách. Vždy, keď pomyslím na tento moment, tak mi naskakujú zimomriavky. Zistiť, že to všetko, čo ste robili nebola až taká veľká zhoda okolností, ako ste si mysleli, a že odpoveď na vaše otázky ležala celý ten čas pred vami, vyrazí dych. Klobúk dole nad Kenom a jeho tímom z Irrational Games.
{embed_video //www.youtube.com/watch?v=8dL1kz6ojoQ&feature=share}
Halo Reach – Survive
Cortana je zachránená, no Noble 6 má zbraň a je pripravený. Vtedy, keď som očakával ukončenie hry vám hra umožní chopiť sa ovládania ešte raz. Tentokrát s jednoduchou úlohou. Prežiť. Čo sa vám samozrejme nepodarí. Treba so sebou do pekla zobrať čo najviac nepriateľov. No isté je, že zomriete. Silný, veľmi silný moment v skvelej kampani.
{embed_video //www.youtube.com/watch?v=pmC_semeJmo&feature=share}
Mass Effect 2 – Suicide Mission
Do dnešného dňa najlepšia misia, akú som kedy v živote hral. Od drobností akými sú soundtrack, cez napätia vzhľadom na to, koľko vašich bratov v zbrani prežije, až po epické ukončenie epickej hry. Škoda, že sa už takýto moment nepodarilo v sérii pripraviť.
Honorable Mention – Raidy v Destiny
Raidy v Destiny sú pre mňa jednými z najsilnejších zážitkov, kde budete neznášať seba a aj všetkých naokolo, no po úspešnom ukončení vás čaká blažený pocit, ktorý vám veľa hier nedokáže poskytnúť. Hlavne King’s Fall a Wrath of the Machine. Neskutočné.
{embed_video //www.youtube.com/watch?v=ttsBQ7qUa-M&feature=share}
Peter Pavlík – redaktor
Journey: Zostup
Od vydania hry Journey nikto nepochybuje o tom, že videohry sú umenie. Aj napriek absencii uceleného príbehu má Journey niekoľko emotívnych momentov. Jedným z nich je aj zostup po piesočných svahoch, perfektný audiovizuálny zážitok, ktorý mi navždy zostane vrytý do pamäti.
Diablo III: You can’t judge me, I am justice itself
Archanjel Tyrael zo série Diablo patrí medzi moje najobľúbenejšie herné postavy a cinematic z konca prvého aktu Diabla III patrí medzi jeho vrcholné momenty. Pomocou flashbacku ukázal Leah, že to so záchranou ľudstva myslí naozaj vážne a zároveň v ňom poriadne naložil arogantnému pánovi nebies Imperiovi.
Persona 5: Satan zachránil Vianoce
Každá JRPG sa musí skončiť epickým boss fightom, ktorým vyvrcholia desiatky hodín strávených s hrou. Výnimkou nie je ani séria Persona a jej posledný diel. Takmer hodinový súboj sprevádzaný hneď dvoma vynikajúcimi piesňami ukončený privolaním ultimátnej Persony protagonistu je skvelou bodkou za majstrovským dielom menom Persona 5.
Ján Schneider – redaktor
Metal Gear Solid – End with Meryl
Jednoznačne a bez váhania! Kojimove veľdielo, ktoré vo mne dodnes atakuje nostalgickú strunu radím nad všetky priečky. Do Meryl som sa platonicky zaľúbil už v priebehu hry, takže som nemohol dopustiť, aby som finále končil bez jej osoby. Záverečné titulky boli so slzou na krajíčku.
Operation Flaspoint – 4 hodiny strachu a radosť z úspechu
Viem, že posledná úloha bola likvidácia nepohodlného generála. Hra prakticky nijako nepresadzovala príbeh ako ústrednú časť, avšak tá radosť z prejdenia hry, záchrany sveta a s vedomím, že som v misii strávil reálne 4 hodiny, vo mne dodnes evokuje blažený pocit.
Witcher 3 – už som tuctový, ale Ciri mi nahradila Meryl
Koncom 90. rokov to bola Meryl, v dospelosti jej sekunduje Cirilla. Jej úspešnú záchranu som bral ako povinnosť a po tých dlhých hodinách strávených s Geraltom, to je pamätihodný moment.
Gratulujeme, dostali ste sa až na koniec nášho výberu top momentov. Veríme, že sa vám náš výber páčil, a že ste si nezaspoilovali niečo dôležité z hier, ktoré ste ešte nehrali. Aké sú vaše obľúbené herné momenty? Dajte nám vedieť v komentároch, či už priamo tu pod článkom alebo na našej Facebook fanpage.
Korekcia: Peťo Vnuk