Prívlastky škatuľkujú! Zvýrazňujú, ba priam až vytyčujú zreteľnú hranicu medzi tou či onou vecou a vďaka nim je triedenie oveľa jednoduchšie. Vysvetlenie: nie je tomu tak dávno, čo sa paleta mainstreamu diametrálne oddeľovala od hier nízkorozpočtových, v našom prípade teda tých netradičných a vymykajúcich sa v určitom smere. Čo sa ale stane, keď sa daná hranica začne strácať? Keď začne blednúť a rozpoznávanie už nebude tak ľahké? Nezmení sa nič – akurát opíšete aktuálny stav herného priemyslu.
Témou sú teda netradičné hry. Úvod naznačil, teraz už len rozvinúť myšlienku. Pri nej sme si hovorili, že je dobré si uvedomiť, čo zapríčinilo ich hlučný rozkvet v posledných rokoch. Primárne to všetko zapadá pod strechu hier nezávislých, hráčom nezasväteným bude možno bližší termín B-čkových, ktorým vydláždil cestu crowdfunding, sila Kickstarteru, Indiegogo a iných zbierkových kampaní. Svoju pomocnú ruku podalo aj Valve so svojim zeleným svetlom – Greenlightom – kde najväčšiu váhu preberajú sympatie v podobe palcov hore. Vďaka nim a masovým almužnám sa takto na svet rodia tituly, ktoré by vydavatelia, koľkokrát, odsúdili k záhube ešte pred samotným zrealizovaným myšlienky aspoň do statusu prototyp. Na jednu stranu ich prísnemu selektovaniu rozumieme, na druhú kričíme „CHYBA!“, viď Warhorse a ich Kingdom Come.
Ako príklad netradičnej hry síce spomínaný titul z lona Warhorse poslúžiť môže (prístup k realizmu a zachovania historických faktov), no v tomto článku sa chceme zamerať hlavne na tie, ktoré sa z Gaussovej krivky, znázorňujúcej spracovanie bežných hier, odchyľujú najviac. A či už je to atypické spracovanie, zaujímavosť v mechanikách alebo samotná idea, hier z tohto súdka stále pribúda, pričom už vieme, že nepotrebujete x-miliardový marketing na to, aby ste urobili dieru do herného sveta. Je jasné, že v rámcoch nezávislých titulov ich takto z voleja nevymenujeme všetky naraz, takže je viac než pravdepodobné rozdelenie tejto témy do viacerých časti. Prvou zaboríme do hier pomerne nedávnych, ktorých mená vo vás určite budú s niečím rezonovať, t. j. The Stanley Parable, Goat Simulator alebo Gone Home.
Autorova vízia a hráčova interpretácia
Estetické vnímanie máme všetci. Všetci ho máme nejako rozvinuté a všetci s ním pracujeme na určitej úrovni. Zatiaľ čo niekto spracováva herný zážitok len na čisto povrchovej časti, inému sa uspokojenia nedostane a za všetkým hľadá niečo viac, i keď to sa tam už ani nemusí nachádzať. Autori zo štúdia Fullbright sa rozhodli hrať na notu práve tejto skupine hráčov a so svojím opusom Gone Home malo ich vyhrávanie skutočne široký záber. Príbeh mladej Katie, ktorá sa po výletníckom tripe vracia konečne domov, kde z neznámych dôvodov nie je ani noha, akurát množstvo interaktívnych predmetov, dokázal ako kritiku, tak aj väčšinu hráčov vytrhnúť z vlny bežných herno-emočných zážitkov. Tu si dejovú mozaiku z útržkov listov, odkazov, spomienok a rôznych zápiskov utvárate sami – je len na vás, ako si jednotlivé časti usporiadate a v akej časovej postupnosti. Vo finále je potom čisto len na vašich pleciach, aká tá hra vlastne je a čo si z nej zoberiete.
Autori takto dokázali vykúzliť jedinečný zážitok, ktorý vám na podnose prichystá rovno niekoľko zmyslových podnetov, pričom ten základ, tú analýzu získanej emócie necháva čisto len na vašom chápaní. Kladiete otázky a sami si na ne odpovedáte. Zatiaľ čo v iných hrách máte pomerne jasne danú cestu a jasne daný ciel, v Gone Home je to jedno. Tu je cieľ samotná cesta.
Niečo podobné pred nás stavia aj atmosferická Dear Esther, ktorej odohratie sa často skloňuje až s katarziou. Kulisy opusteného domu tu nahrádza rovno celý ostrov, bežiaci na teraz už archaickom engine Source. To ale titulu vôbec nebráni vykresľovať dychberúce scenérie, práve na ktorých je vystavaná väčšia časť atmosféry a umenia pixelového zážitku. Koketovanie s rôznymi úvahami a metaforami života idú ruka v ruke s ďalším objavovaním ostrova neprebádaného, a i keď je postup v tejto hre vcelku lineárny, každý hráč si z neho zoberie to svoje. S nástupom takýchto hier sa ale rovnako objavila aj dilema. Spadakú takéto tituly stále pod definíciu hry? Množstvo recenzentov v svojich hodnoteniach používalo radšej termín interaktívny zážitok, ktorý miesto mechanizmov pracuje s hráčovou predstavivosťou a dotváraním vecí vývojármi načatými.
Viac ako len hra…
„Toto je príbeh muža menom Stanley. Stanley pracuje pre veľkú spoločnosť vo veľkej budove, kde je označený ako Zamestnanec 427. Jeho práca je jednoduchá: sedí za svojím stolom v miestnosti 427 a stláča tlačidlá na jeho klávesnici. Pokyny sa k nemu dostávajú skrz monitor na jeho stole, hovoria mu, aké tlačidlo ma stlačiť, ako dlho a v akom poradí. Toto je to, čo robíte každý deň v mesiaci, každý mesiac v roku…,“ zoznamuje vás rozprávač na začiatku púte menom The Stanley Parable. Jej štartovacia píšťalka sa ozve v momente, keď vás zo stereotypu vytrhne prerušenie dodávky rozkazov. Tento úkaz je pre vás, vzorného zamestnanca, neakceptovateľným faktom, a preto sa postavíte, prekrvíte dolné končatiny a idete hľadať odpoveď na otázku: „Čo sa vlastne stalo?!“
Kde Gone Home a Dear Esther fabulujú na hrane predstavivosti a akéhosi hlbšieho prežitku, tam The Stanley Parable spochybňuje takmer všetky neduhy dnešnej hernej obce a sarkasticky si strieľa ako z vás, tak hlavne zo samého seba. So širokým úškrnom ukazuje na banalitu hráčových rozhodnutí, pri ktorých si často naivne myslíme, že nimi vlastne niečo zmeníme. Automaticky sa, tým pádom, naskytuje úvaha nad tým: znamená voľba vôbec niečo? „V tú ranu sa Stanley zamyslel…“
„S nutnou dávkou zvedavosti a očakávania sa Stanley pustil do čítania ďalšieho odseku, pričom odpoveď na poslednú otázku už tak nejako tušil. Tušenie ho, našťastie, neuspokojilo a hľadanie pravdy pokračuje. Je skrytá v týchto slovách? Stanley pomaly zisťuje, že s ním rozprávač akosi nehrá čistú hru a s tlmeným rehotom si vlastne uvedomuje zaseknutie sa v začarovanom kruhu. Niet cesty, ako sa z neho vymotať, a tak Stanley učinil rázne rozhodnutie,“ ktoré ste vy, ako čitateľ, mohli učiniť už na začiatku tohto článku. Je na vašej slobodnej vôli, či si vyberiete čítať tento text ďalej alebo nie. Hry vám častokrát dávajú na výber z niekoľkých možností v domnení, že je vašou „povinnosťou“ si jednu z nich vybrať. To ale vôbec nie je pravda! Nemáme teraz na mysli vašu hernú postavu, ale vás ako hráča. Príklad: ocitli ste sa pred dvoma dvermi a hra vám napíše, že si teraz MUSÍTE jedny z nich vybrať. Musíte?! Nemusíte! Čo vám v tú chvíľu bráni postaviť sa, obuť a ísť poprechádzať? A aj práve na tomto titul stavia svoje humorné narážky… mimo iné.
The Stanley Parable je vtipná, inteligentná a hlavne zaujímavá záležitosť, o ktorej čím menej pred zapnutím viete, tým lepšie. Takže tu máme možnosti! Dočítať tento článok do konca, alebo si hru okamžite zaobstarať. No, a, samozrejme, ešte tretia! Ísť sa poprechádzať.
Keď to nikto neberie vážne
Na začiatku bol vtip. Ten chlapci z Coffee Stain Studios spracovali do krátkeho videa a vypustili do éteru začiatkom tohto februára s tým, že ide o ich novo-pripravovaný titul, ktorý pojednáva o tom, aké je to byť kozou. A viete čo? Je to zábavné! Vieme to s odstupom času a vedeli sme to už pri prvej zmienke názvu Goat Simulator. Krátka ukážka sa okamžite začala šíriť celým internetom ako masová hystéria a i keď bolo viac než jasné, že ide len o vtip, reakcie ľudí sa všetky stretli v jednom bode: „Chceme plnú hru!“ No, a takto vznikali prvé nesmelé, no stále humorné krôčiky tohto titulu. Trailer parodujúci prvý Dead Island nás len presvedčil o tom, že ak už máme niečo od kozieho simulátoru čakať, tak je to práve tá paródia. Zo samej seba, z iných hier, z vás… Už len preto, že to hráte :).
Od vyššie spomínaných hier sa Goat Simulator tiež diametrálne líši v hrateľnosti. Jasné, hrá sa tu za kozu, ale teraz máme na mysli tú podstatu, zmysel hrateľnosti. Gone Home, Dear Esther alebo príbeh Stanleyho, všetky vo vás vzbudzovali otázky, viac či menej filozofické – vždy dokázali aspoň na chvíľu zaujať vašu šedú kôru mozgovú. Tu? Žiadne intelektuálne rozjímanie sa nekoná! Tu proste vypnete a všetky svoje starosti na krátky čas zahodíte za svoju briadku. Vždy ste chceli vidieť kozu s jetpackom? Zahrajte si Goat Simulator. Vždy ste chceli vidieť besniacu kozu, ktorá bez pozvania vtrhne na záhradnú párty? Kúpte si Goat Simulator. Vždy ste chceli vidieť, čo vlastne celé dni robí koza? Kúpte si kozu.
Pokiaľ aj vy poznáte nejakú hru, ktorá akosi zásadne vyčnieva z radu bežnej hernej produkcie, v komentároch sa s nami môžete o ňu podeliť, prípadne s vašimi skúsenosťami ohľadom vyššie preberaných titulov.