RECENZIA: The Callisto Protocol - …akákoľvek podobnosť je čisto náhodná

14. 12. 2022Róbert GabčíkRecenzie Komentáre

Milujem horory a hry z tohto žánru. Niektorí to možno nechápu a nenávidia strach v akejkoľvek podobe, no ten tu vždy s nami bol a prekonávať ho sa považuje za zdravé, ba dokonca duševne obohacujúce. Preto som sa, samozrejme, na The Callisto Protocol veľmi tešil. Nielen preto, že režisér Glen Schofield má na starosti jeden z mojich najobľúbenejších hororových titulov Dead Space, ale aj ako fanúšik všeobecne. Stojí však za to čakanie?

Na akciu nečakáte dlho. Žiadne extrémne dlhé príhovory či zasvätenie do univerza. Všetko sa dozvedáte prechádzaním hry. Zo začiatku, ako to u príbehových videohier býva, čakajte veľa cut-scén, ktoré vás aspoň trošku naladia a uvedú do deja. Známe tváre filmového, ale aj herného plátna podávajú presvedčivé výkony, takže sa rýchlo ponoríte do akcie za jediným účelom – zistiť, čo sa to, dopekla, deje.

Mesiac Jupitera

Príbeh sa odohráva na orbite našej najväčšej planéty Slnečnej sústavy, konkrétne na jednej z jeho prirodzených družíc s názvom Callisto. Kto by to povedal, že? Vžijete sa do kože nič netušiaceho a nič zlého nekonajúceho Jacoba. Zhruba 300 rokov po nás Jacob s jeho parťákom vezú náklad na spomínaný mesiac a celé to dopadne zle. Havarujú a jemu sa začína najdlhšia nočná mora v živote. Celé je to spracované výborne, nemám tomu čo vytknúť a najviac ma potešilo vidieť Sama Witwera, známeho ako motorkára Deacona St. Johna z Days Gone.

Späť k deju. Atmosféra by sa dala krájať a na vás čaká prechod tmavými kútmi stanice, v ktorej sa dejú nevysvetliteľné veci. Príšerami sa to tam hemží a nikto vlastne nevie, čo sa stalo. Vašou hlavnou úlohou však nebude zisťovať to, nie ste žiaden superhrdina, preto beriete nohy na plecia a snažíte sa z toho pekla vypadnúť. Stručné, jasné a logické. Ďakujem vývojárom, že som nemusel prevracať očami, ako jediný moralista v Slnečnej sústave náhodou havaruje na mieste, kde sa všetko zrútilo a nechystá sa zachraňovať vesmír.

Mŕtvy vesmír

Poznáte to, keď máte obľúbenú rockovú kapelu a počúvate ich albumy v priebehu rokov? Áno, ten znamenitý podpis nemožno prehliadnuť. Podobne naspievané linky, gitarové riffy v tých istých stupniciach. Niekedy načrú do neznáma, aby ich hejt fanúšikov vrátil tam, kde boli. Tak tu je to presne opačne. Režisérov rukopis je jasne vidieť. Nevybočuje zo zabehnutých štandardov, no povedal by som, že ani nepridáva nič nové. No a tu sa dostávame k najväčšiemu problému hry samotnej – nemá vlastnú identitu. Zo začiatku som prežíval euforické stavy a prvé dva dni hrania som sa nevedel odlepiť od televízora. To sa však začalo meniť po opadnutí toho nadšenia.

Budem stručný. Dead Space. Som veľký fanúšik a hru mám prejdenú odpredu dozadu (všetky tri časti). Na pokračovanie alebo reštart série čakám už roky. Po zverejnení informácií o novom projekte od Schofielda som sa nevedel dočkať. Vedel som, že to nebude pokračovanie a trošku som dúfal, že to bude aspoň niečo podobné, no nečakal som, že to v podstate bude „iný“ Dead Space. Ono v konečnom dôsledku to nie je vôbec zlé, len je to... ťažko hľadám to správne slovo... zvláštne?

Pohyby hlavného hrdinu, atmosféra, príšery, ktorým čelíte, mechanizmy. To všetko a ešte viac pôsobí, ako keby ste hrali tú istú hru, len v inom kabáte. Dlho som rozmýšľal, čo si o tom myslieť. Titul ma baví, len stále mám pocit, že som ho už hral. Nemusel som ani raz rozmýšľať, všetko som vedel prejsť, nenašiel som takmer žiaden moment poriadneho prekvapenia. To je najväčšia škoda.

Trošku tesno

Druhým najväčším problémom boli neustále zúžené priestory. Prisahám, ak som pätinu hry nestrávil prechádzaním veľmi úzkych priestorov, tak potom ani percento. Na každom rohu som sa buď plazil, alebo prevliekal tesným priestorom. Vtedy nemôžete robiť nič, len držať páčku dopredu a čakať. Navyše, keď z toho vyleziete, ovládanie sa nevráti okamžite, postava sa ešte akože „napraví“ a vy čakáte ďalšie 2-3 sekundy, kým sa jej znova zmocníte. Bože, prečo? Úplne to kazilo dynamiku hry.

Chápem, že ide o zničený objekt a ja mám ním prejsť. Uvedomujem si, že takých situácii by asi bolo naozaj dosť, keby sa to naozaj stalo, no toto je videohra a tak otravný mechanizmus v takomto počte bol na trhanie si vlasov. A aj oheň akosi čudne horel, akoby bola celá hra 60fps, ale oheň len 15.

Kto chce dostať?

Musím však pochváliť súbojový systém, aj keď aj ten mal svoje muchy. No v súbojoch jeden na jedného alebo jeden proti dvom som sa neskutočne zabával. Nepriatelia boli ľahko čitateľní, takže som sa do toho dostal veľmi rýchlo. Udrieť, uhnúť jeden, dvakrát, dať kombo, doraziť. Prísť k nemu, nohou mu rozdupať telo a zobrať si loot (kde som to len videl?). Darmo, Ghost of Tsushima zo mňa urobil majstra v boji na blízko a odvtedy si také hry naozaj užívam. Nájdeme tu rôzne variácie nepriateľov a každý má svoj štýl, svoj počet úderov a pokiaľ sa toto naučíte, hra nie je vôbec ťažká. Občas sú prípady, keď na vás ide viac kusov, vtedy musíte úplne zmeniť taktiku, lebo váš boj by bol kostrbatý a úprimne, krátky.

Elektrický pelendrek však, našťastie, nie je vašou jedinou zbraňou, život vám veľmi uľahčia zbrane na diaľku (je ich hneď niekoľko), gravitačná rukavica aj prostredie samotné. Veľakrát som nepriateľa proste chytil a hodil z mapy, nech sa nezdržiavam. Prostredia s veľkým počtom nepriateľov majú miesta, kam ich môžete odhodením nabodnúť a ihneď zabiť. Boje boli skrátka zábava, tam nemám čo vytknúť.

Jedinou otravnou vecou bolo, keď som chcel kúsok ujsť, aby som prebil alebo sa uzdravil. Vtedy ma vždy, ale naozaj vždy trafili od chrbta. Je jedno, že boli otočení opačným smerom, zrazu sa vedeli inak nemotorné monštrá otočiť o 180 stupňov za dve nanosekundy, aby mi stihli dať úder. Najviac ma štvalo, že často to malo za následok moju smrť.

Mohlo to byť lepšie?

Ťažko povedať. Dobrá správa je, že som dostal presne to, čo som dlhé roky chcel. Zlá je, že to bolo v inom kabáte. Pozrite, chápem všetkých, čo na The Callisto Protocol nadávajú, aj ho milujú. Ja mám však ohodnotiť snahu vývojárov a nemôžem sa na to dívať len ako na ich titul. Tu je viac ako len režisér, celá hra je robená presne tak, akoby bola nezáväzným pokračovaním. Ak by som nikdy nehral Dead Space, dostala by možno štyri z piatich, hviezdu by som ubral za to plazenie a preťahovanie sa úzkymi priestormi. No ak sa na to pozerám zo širšieho hľadiska, tak príšery sa mi viac páčili v DS, atmosféra tam bola viac klaustrofobická a uveriteľnejšia.

Naše hodnotenie

The Callisto Protocol je splneným snom fanúšikov Dead Space. Parádna hororová jazda, ktorá ale stráca identitu a zostáva tak trošku v tieni série, ktorej sa mohla radšej vyhnúť. Keby som nehral spomínanú hru pred rokmi, bol by to oveľa väčší zážitok. Takto som mal pocit, že som to už niekedy hral.

Klady

boje nablízko
vizuál
zbrane

Zápory

Dead Space v inom kabáte
neprimerane veľa úzkych priestorov

Informácie o hre

The Callisto Protocol 2022

V tejto príbehovej hororovej hre o prežití z pohľadu tretej osoby, ktorá je zasadená 300 rokov v budúcnosti, sa hráč ujme úlohy Jacoba Leeho - obeti osudu, ktorá je uvrhnutá do väznice Black Iron s maximálnym stupňom stráženia na mesiaci Jupitera s názvom Callisto. Keď sa väzni začnú meniť v obludné stvorenia, väznica sa ocitne v chaose. Aby Jacob prežil, musí sa prebojovať do bezpečia a utiecť z väznice Black Iron, pričom musí odhaliť temné a znepokojivé tajomstvá, pochované pod povrchom Callisto.