RECENZIA: Call of Duty: Vanguard - zabaví, no nič prevratné nečakajte

RECENZIA: Call of Duty: Vanguard - zabaví, no nič prevratné nečakajte

Pre tento rok sa Activision a štúdio Sledgehammer Games v Call of Duty rozhodli vrátiť do obdobia druhej svetovej vojny aj napriek tomu, že ich najväčší konkurent išiel úplne opačným smerom, čo sa tak často nestáva. FPS z WW2 sme tu už mali požehnane a tak je dnes pomerne ťažké prísť s niečím novým a zaujímavým. Podarilo sa to titulu Call of Duty: Vanguard?

Máme tu ďalší rok, k čomu neodmysliteľne patrí aj nové Call of Duty. Myslím, že pre mnohých bolo prekvapením, keď po ohlásení Battlefield 2042, ktoré nás prenesie do blízkej budúcnosti, Activision oznámilo, že nové CoD bude z obdobia 2. svetovej vojny. Celkom odvážny krok, keďže väčšinou sa dobovo snažili ísť približne rovnako. Až čas ukáže, či sa tento risk oplatil.

Štúdio Sledgehammer tentokrát vzalo tematiku 2. svetovej vojny naozaj doslova a v kampani sa pozrieme na udalosti vojny na celom svete. Globálne meradlo ale nie je jediná vec, ktorú si pre nás pripravili. Ku každej časti sveta pridali naozaj zaujímavú charizmatickú hlavnú postavu, ktorá skvele dopĺňa príbeh a jeho jednotlivé časti. Pozrieme sa tak na niektoré z najviac ikonických miest tohto obdobia, ako sú napríklad púštne lokality Tobruk a El Alamein, kde vás príbehom prevedie Austrálčan Lucas, mierne šialený, no o to zábavnejší demolačný expert. Ak ste videli film Nepriateľ pred bránami, čaká vás malé prekvapenie a nostalgia v podaní ruskej ostreľovačky Poliny – a to nikde inde ako v legendárnom zasneženom Stalingrade. Každý správny tím však potrebuje aj svojho pilota a v tomto prípade nie len tak nejakého. Celý Vanguard tím sa síce skladá z tých najlepších špecialistov Spojencov, zároveň ale ide o vyvrheľov, ktorí nemajú veľmi radi autority. No a Wade, s ktorým si zalietate v oblakov počas bitky o Midway, je v tomto kapitola sama o sebe. Štvoricu hrateľných charakterov uzatvára hlavná postava a veliteľ tímu Arthur Kingsley. Spolu s tímom ste vyslaný na tajnú misiu odhaliť plány Tretej Ríše a niečo, čo nesie meno Projekt Fénix. Kampaň postupne zaujímavým spôsobom uvedie nielen príbeh, no vlastnými misiami predstaví každú z postáv, ako sa k vám dostala. Zároveň vás tak prevedie po najväčších bojiskách vojny. To všetko však, ako obvykle, nezaberie veľa času. Trochu som dúfal, že keď už sa štúdio rozhodlo ísť smerom histórie, tak sa zameria na kampaň trochu viac, no ani neviete ako a zrazu vidíte titulky. A hoci boli príbeh a kampaň samotná pomerne fajn, je len škoda, že to bolo také krátke. Zaujímavosťou bol ale fakt, že Vanguard sa snaží poukázať aj na niektoré menej známe a málo spomínané témy tejto doby, ako je napríklad používanie iba černošských regimentov armádou USA.

Call of Duty ale, samozrejme, nikdy nebol a asi ani nebude príbehová záležitosť. Je to skôr milý bonus a hoci je to škoda, všetci vieme, že väčšina z vás čaká na nový multiplayer – hodiny a hodiny odomykania nových zbraní, perkov, attachmentov, nové mapy a na ten pocit, keď na pol mapy môžete pustiť ťažko zaslúžený Killstreak. Môžem vás ubezpečiť, že na toto všetko sa môžete tešiť aj vo Vanguard, no zároveň vás musím sklamať, že skoro nič viac nedostanete. Myslím, že aj skupina fanúšikov sa tak nejak delí na dva tábory. Na tých, čo každý rok čakajú na nový diel a je im úplne jedno, aký bude, len si proste chcú zahrať nový CoD multiplayer a bezmyšlienkovite strieľať po všetkom, čo sa pohne. A na druhej strane sú ľudia, ktorí by si síce tiež radi zahrali nový diel, no chceli by, aby bol ešte lepší ako minulý, alebo aby sa aspoň v niečom líšil, prípadne aby opravil chyby starého. S čistým svedomím môžem povedať, že Vanguard je fajn CoD, nič nie je vyslovene zlé a všetko funguje relatívne tak, ako má. Mapy a level dizajn sú super, hoci sa, samozrejme, nájdu aj výnimky. Rozmanitosť zbraní a arzenálu je schopná, killstreaky už dávno všetky poznáte a perky a ostatné CoD klasiky tiež. Akoby ste vlastne hrali rovnakú hru v novom obale a s pár obmenami. Či to je dobré alebo zlé, to je už na každého zvážení a preferenciách. Niekto sa riadi heslom, že keď niečo funguje, netreba do toho šprtať, no otázkou je, ako dlho sa dá takto fungovať a ako dlho to človeka bude baviť.

Pár výnimiek sa ale predsa len nájde a možno práve tie budú to, čo vás prehovorí nejakú tú chvíľu Vanguard predsa len venovať. Po veľmi dlhej dobe som mal v CoD pocit, že zbrane sú unikátne a že loadouty a attachmenty zbraní majú naozajstný zmysel. To pridáva celej hrateľnosti dosť podstatný element, keď naozaj trvá, kým nájdete to, čo vás baví a čo sedí práve vám. A to nehovorím o tom, že možných kombinácií je neúrekom. Hoci si možno niekedy poviete, že zbrane sú úplne zbytočné, lebo 80% času vás zabije granát alebo raketomet, proti ktorým, bohužiaľ, vo Vanguard neexistuje nič, čím by ste sa vedeli brániť – a to hlavne v Hardcore móde, kde je to občas úplne šialenstvo.

Ďalšou príjemnou zmenou je pridanie voliteľného množstva hráčov v matchmakingu. Myslím, že toto poteší kopu hráčov, keďže si teraz budete vedieť hry prispôsobiť podľa svojej nálady. Na výber budete mať z troch možností – Tactical, Assault a Blitz. Zatiaľ čo Tactical (ako aj naznačuje meno) ponúkne iba minimálne množstvo hráčov, no o to viac pomalšiu a taktickejšiu hrateľnosť, Blitz vás vhodí do úplného šialenstva a chaosu, keď máte chuť iba bezmyšlienkovite strieľať po všetkom, čo sa hýbe. V niektorých prípadoch sa tam dokonca stretne až 18 hráčom proti 18, čo je na pomerne malých CoD mapách niekedy naozaj šialená zábava, no pre niekoho aj frustrácia. Dúfajme však, že si CoD túto funkciu ponechá aj do budúcich dielov.

Asi najzaujímavejšou novinkou, ktorá toho ponúka pomerne dosť a aj mení hrateľnosť, je pridanie zničiteľného prostredia. Zničiť síce nemôžete všetko, ale veľa stien a dverí áno, vďaka čomu máte v množstve prípadov (hlavne pri módoch s úlohami) nové taktické možnosti a prekvapenia, čo aspoň trocha oživuje hrateľnosť. Pri prechode zaužívanými cestami cez dvere a okná si totiž nikdy nemôžete byť úplne istý, keďže sa vedľa vás zrazu môže prevaliť stena. Hoci je to malá zmena, zároveň je aj príjemná a oživujúca.

Naše hodnotenie

Aj keď nové Call of Duty Vanguard ničím úžasným neohúrilo, na rozdiel od svojho minuloročného predchodcu ani nič nepokazilo. Oproti poslednému Black Ops je to určite veľké vylepšenie, no zároveň tomu stále chýba veľa, aby sa vyrovnalo kvalite Modern Warfare z 2019. Ak vám teda chýba nejaká FPS zábava a už dávno vás zunovalo Black Ops, nový Vanguard vás určite na nejaký čas zabaví a neurazí. Kampaň je spracovaná celkom príjemne a ponúka zaujímavý pohľad na udalosti druhej svetovej vojny očami unikátnych postáv a ich príbehov, zatiaľ čo multiplayer si prichystal viac-menej starú dobrú klasiku oživenú pár malými drobnosťami, z ktorých za najväčšiu zmienku stojí čiastočne zničiteľné prostredie. Či už ste zástanca starej klasiky a razíte ideu, že čo funguje, to netreba meniť, alebo ste čakali niečo nové, Vanguard určite na nejaký čas zabaví a neurazí, no nečakajte nič prevratné.

Klady

  • zaujímavé postavy a ich príbehy
  • decentná kampaň
  • zničiteľné prostredie
  • voľba počtu hráčov v MP módoch

Zápory

  • iba ďalšie klasické CoD

Informácie o hre

Call of Duty: Vanguard

Call of Duty: Vanguard 2021

Popis hry: Call of Duty sa vracia s titulom Vanguard, v ktorom hráči očami hrdinov druhej svetovej vojny zažijú globálne bitky a osudové udalosti, ktoré ich zviedli dohromady.

  • Platforma: PlayStation 5
  • Žáner: FPS
  • Vývojár: Activision
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Galéria

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk