Už je to dlhší čas, čo som si zobral nejakú hru na recenziu. Pri Werewolf: The Apocalypse – Earthblood som absolútne nevedel, že taký titul má vôbec prísť a ani o čom to asi bude. Google mi povedal, že vývojári, ktorí vytvorili túto vlkolačiu hru, majú na svedomí aj Call of Cthulhu – čiže ďalší kúsok, o ktorom nič neviem, teda ak nerátame to, že v recenzii tomu kolega Adrián dal 3 hviezdičky z 5. Dokázalo štúdio Cyanide zdvihnúť pomyselnú latku svojich hier?
Vlkolaci a upíri sú kult, ktorý je obľúbený po celom svete. Filmoví režiséri sa tejto témy radi chytajú (hoci niekedy je to na škodu). Budem úprimný, tému ako takú mám rád, pokiaľ je spracovaná hororovo a nie pubertálne. Takých filmov ale nie je veľa a hry z prostredia upírov a vlkolakov som v novej 3D dobe asi ani nehral, ak nerátame The Order: 1886.
Samotný fakt, že som doteraz o tejto hre nepočul, nasvedčuje jednému – určite nepôjde o AAA titul. Cenovka okolo 40 eur to celé podtrháva. V dnešnej dobe je ale aj takáto suma vysoká, najmä pre ľudí, ktorí sa ocitli doma a nemôžu ísť zarábať kvôli nariadeniam. Doma býva dlhá chvíľa a ak chce niekto investovať do hry, musí si dať veľký pozor na to, čo si objedná. Mojím cieľom je teda čo najpresnejšie ohodnotiť tento titul pre tých, ktorí zvažujú jeho kúpu.
Nebudem sa držať zvyčajných osnov, pretože by to bolo zbytočné. Začnime názvom hry: Werewolf: The Apocalypse – Earthblood. Proste vám to ide samé z jazyka… jednoduché… okej, poďme na úvod. Ten je skutočne zaujímavý. Krátky film má skvelú hudbu (teda do nejakých 85%) a napovie vám, o čo tu asi pôjde. Potom to však začne.
Vizuál je fajn tak na rok 2008. Viem, že cenovka zodpovedá faktu „nečakaj veľa“, no toto? Chápem, že tu bol zrejme obmedzený rozpočet, no pokiaľ neviem v roku 2021 aspoň trošku zachytiť mimiku tváre, nerobím z polovice hry siahodlhé rozhovory s možnosťou výberu odpovede. Otváranie úst je katastrofálne, cez zuby presvitá jazyk, oči pôsobia mŕtvo (bez ohľadu na to, či rozpráva človek alebo vlkolak) a reč tela je doslova smiešna a často oneskorená.
V hre samotnej to až tak necítite. Samotné dejstvo sa odohráva v dvoch polootvorených svetoch a jednom koridore. Nejdem prezrádzať viac, ale na nejakú logiku rovno zabudnite. Váš tábor je vždy 100 metrov od základne nepriateľov, ktorým sa snažíte zabrániť v zničení sveta. Armáda, ktorá má problém si pre vás prísť, no čaká, kým tam napochodujete a postupne ju zlikvidujete.
Tu je to ešte smiešnejšie. Máte tri formy, na ktoré sa môžete premeniť. V ľudskej interagujete s ľuďmi a počítačmi, vlk je dobrý na stealth postup a beh na väčšie vzdialenosti a nakoniec je tu vlkolak, ktorý má až 3 formy. Prvá je normálna, využíva vašu agilnosť a je dobrá na rýchle útoky a úskoky, druhá je ťažká, pričom sa hodí na kopy nepriateľov a ťažkých súperov, no a posledná je agresívna. Tú si viete aktivovať, keď pozabíjate niekoľko nepriateľov a vidíte, že sa naplnil „bar“, ktorý meria zúrivosť.
Znie to zložito, no verte mi, dostanete sa do toho rýchlo, je to celkom intuitívne a naozaj dobre zvládnuté. Človek a vlk sa používajú iba pri postupe, vlkolak a jeho formy pri boji.
Nájdete tu aj veľmi jednoduchý RPG systém, kde sa vo všetkých smeroch viete vylepšiť. Strom schopností je prostý, je rozdelený do jednotlivých kategórií na jednej obrazovke. Je to priamočiare a pochopiť sa to dá veľmi rýchlo. Ťažšie sa však dá pochopiť, prečo vám niektoré rastliny a vázy v hre blikajú, no nedokážete s nimi nijako interagovať. Ukázalo sa, že to sa dá, až keď si prepnem režim „vlčieho pohľadu“ pomocou L1. Ak budete s týmito rastlinami interagovať (vyzerá to, ako by ste ich čuchali alebo čo), tak vám to pridáva skúsenostné body a viete sa takto levelovať aj mimo boja.
Logiku tu nehľadajte. Príbeh je prostý a nechytľavý. Scenár písali asi na ZŠ ako sloh. Vážne, zápletka bola obrovské klišé a nových nápadov len nevyhnutné minimum. Aj dabing bol strašný. Ja som naozaj počul, ako to každý len číta z papiera. Žiadna intonácia, žiadne emócie. Ďalšia vec – nesiete bombu na základňu, medzitým sa dvestokrát premeníte na vlka alebo vlkolaka. To, že vám ostane oblečenie, okej, neriešim, no kde som niesol bombu v týchto formách? Jedine, že v…
Iná zaujímavá vec je vyvolanie poplachu. Nepriatelia tu chodia zväčša v troch vlnách. Vy ešte predtým môžete pomocou stealth postupu sabotovať všetky bezpečnostné dvere, aby neprišli. Absolútne to nefungovalo, okej, chyba hry, no to, že sa spustí poplach, ozývajú sa výbuchy a rev, to je úplne jedno celej základni, ba aj tým vojakom, ktorí sú za normálnymi dverami štyri metre od boja! Oni o vás proste nevedia. Je úplne jedno, že z tej strany cez bezpečnostné dvere prišlo 30 vojakov, v momente, keď ich zabijete, Cahal sa prikrčí (robí to automaticky, vždy začínate v stealthe a je na vás, či to dodržíte alebo začnete rovno boj) a nikto o vás nevie. Nikto. A to počujete vojakov kričať do vysielačky, že chcú posily.
Rebríky? Na čo. Vlkolak ani v ľudskej podobe po nich liezť nevie. V jednej lokalite dokonca máte vyliezť do ventilačnej šachty, pričom je tam opretý rebrík. Desať minút som chodil okolo neho, stláčal všetko možné, no nie a nie sa tam dostať. Potom som to obišiel a boli tam motory vzduchotechniky, na ktoré som vyliezol a odtiaľ sa tam dostal. To vážne? Na kerú riť tam dali ten rebrík?
Tím, ktorý mal robiť fyziku, si v polovici asi zobral dovolenku. Gravitácia? Nachádza sa tu, no jediné, čo má za úlohu, je pritiahnuť všetko na zem bez akýchkoľvek konsekvencií. Skočili ste z brala tri kilometre? Nič sa nedej, ani sa vám nepodlomia kolená pri dopade, dokonca ani len nespomalíte.
Čo sa týka hudby – božemôj, 80. roky, vitajte späť. To, že sa grafika zabudla pred desiatimi rokmi, to ešte beriem, no takto domrviť hudbu… V celej hre sú dva tóny, respektíve dve skladby. Prvá pri stealth postupe a kráčaní po krajine. Nemenná monotónna blbosť bez štipky emócie. Pri boji je to zas metal na štýl posledných Doomov. Fungujete ako vypínač na svetlo. ON/OFF stealth, ON/OFF boj. Nič medzitým, nič viac. Myslel som, že si vrazím klince do uší. Nevedel som, čo je horšie – hudba alebo dabing. To rovno vypnite zvuky a pustite si Spotify alebo čo počúvate, nestojí to za to. Vystačíte si s titulkami (bez českej lokalizácie).
Budem úprimný, snažil som sa nájsť nejaké pozitíva, no neviem, či nejaké sú. Súboje boli, aspoň zo začiatku, ale potom to je stále to isté. Hra má dva konce a keďže sa posledná kapitola dala reštartovať, nemusel som celý titul hrať dvakrát. Celé mi to zabralo 7 hodín na strednej obťažnosti. 7 hodín nerobíte nič iné, len sa plížite, občas nájdete PC, kde absolútne bez zabezpečenia vypnete kamery alebo vežičky, prípadne otvoríte dvere. Stále len potichu dopredu, ak tak boj, alebo postavy si niečo povedia do vysielačky či naživo. Lokality (teda tie nepriateľské) sú si podobné ako vajce vajcu. To isté sa vám vypaľuje do sietnice celé tie hodiny a ak vám nepreskočí z toho, tak určite z hudby.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Werewolf: The Apocalypse – Earthblood 2021
Ste Cahal, mocný Garou, ktorý sa rozhodol odísť do vyhnanstva po tom, čo sa mu jeho ničivé vyčíňanie vymklo z rúk. Môžete sa premeniť na vlka a v Crinose, obrovskú divokú šelmu. Musíte ovládnuť tieto tri podoby – silu človeka, vlka a Crinose a potrestať tých, ktorí vzdorujú Gaii, matke prírode. Vaším najväčším nepriateľom ste však vy sami: ak nedokážete ovládnuť svoj hnev, môže vás opäť zničiť …
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: Akcia
- Vývojár: Cyanide Studio
- Vydavateľ: Namco Bandai
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Galéria