Drsní kovboji na Divokom západe sú populárnymi hrdinami vo filmoch aj hrách sami o sebe. Keď však proti nim postavíte krvilačných upírov, je isté, že takýto žánrový mix vzbudí veľký záujem. Žiaľ, v prípade hry Evil West sa kvality ďalej než za hranicu tematiky veľmi neposunuli.
Milujem horory a hry z tohto žánru. Niektorí to možno nechápu a nenávidia strach v akejkoľvek podobe, no ten tu vždy s nami bol a prekonávať ho sa považuje za zdravé, ba dokonca duševne obohacujúce. Preto som sa, samozrejme, na The Callisto Protocol veľmi tešil. Nielen preto, že režisér Glen Schofield má na starosti jeden z mojich najobľúbenejších hororových titulov Dead Space, ale aj ako fanúšik všeobecne. Stojí však za to čakanie?
Telltale Games, vývojárske štúdio, ktoré pomohlo definovať príbehové adventúry založené na výbere z niekoľkých rozhodnutí, pred štyrmi rokmi nečakane ukončilo svoju činnosť. Teraz sa začínajú objavovať pokračovania niektorých titulov, ktoré ho dostali na mapu herného sveta. Jedným z nich je New Tales from the Borderlands, spinoff akčného RPG Borderlands.
Hororová séria Resident Evil je tu s nami už dekády. Nepoznám človeka, ktorý by nepoznal či už hru, alebo film. Registrujem aj existenciu nejakého zrušeného seriálu, ten som však ešte nevidel. Vraj to ani nestojí za pozretie. Ale teraz sa poďme venovať videohrám, ktoré to celé rozbehli, konkrétne najnovšiemu DLC pre Resident Evil Village s názvom Winters' Expansion.
Existuje vôbec niekto, kto by nepoznal sériu Call of Duty? Už od počiatku vekov tu máme každý rok jednu časť, z čoho vyplýva, že existuje tak miliarda dielov. Ako si teda ten najnovší počína v porovnaní so svojimi predchodcami?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že v prípade Modern Warfare II nejde o žiaden remaster alebo remake titulu z roku 2009. Mimochodom, ten si pamätám ako veľmi podarený a zamiloval som si hlavne to, ako stačili 2-3 náboje, aby protivník padol mŕtvy na zem. Nutnosť vysypať plný zásobník do jedného teroristu bola minulosťou a tak to má byť.
Prepáč, Kratos, ale už nie si tým najzaujímavejším bohom v miestnosti.
Návrat do Midgardu a univerza God of War bol sčasti známy, sčasti cudzí. Zatiaľ čo Kratos a to, ako sa oháňa zbraňami, zostáva statickým elementom, svet, ktorý sme spolu s ním a Atreom v prvom dieli preskúmavali, poznačil blížiaci sa koniec sveta - Ragnarök.
Po každej stránke pôsobivý technologický posun špatí kontroverzná cena a absencia pokročilých gameplay mechaník z The Last of Us: Part II.
Skrátka purrfektné.
Séria Sniper Elite je známa svojou priamočiarosťou, ktorá sa nemení už roky. Pointa je vždy jasná – nakopať nacistom zadok vo všetkých možných verziách. Zatiaľ čo niektoré spoločnosti špekulujú s budúcnosťou, pretože hráčom sa vraj zunovali boje v druhej svetovej vojne, Sniper Elite z koľaje nevybočí ani o milimeter. Je to ešte vlastne zaujímavé?
Prečo by sa mal príbeh o bohoch tak veľmi držať pri zemi?
Odrazy neónových pútačov v kalužiach vďaka ray-tracingu spočiatku nadchnú, no po pár hodinách omrzia – rovnako ako haptická odozva a jednotvárny svet, kde je paradoxne jediným živým elementom duch vášho mŕtveho detektívneho parťáka.
Značka Gran Turismo je tu s nami od vydania prvého PlayStationu. Je pravda, že som jednotku nikdy nehral napriek tomu, že som PSX vlastnil. Ku mne sa dostala až druhá časť. Keďže to bolo hneď na dvoch CD (čo som dovtedy nikdy nevidel), hneď vo mne evokovala úžas. Odvtedy uplynulo mnoho rokov a ešte viac sa zmenilo, hoci, našťastie, nie všetko.
Dying Light 2 si z prvého dielu berie miestami až veľa, inokedy zas príliš málo.
Začiatok roka (najmä mesiac február) je prešpikovaný vydávaním dlhoočakávaných titulov zo všetkých strán. Mnohé z nich boli odložené a tak sa to možno stalo aj malým nedopatrením. Medzi ne patri aj pokračovanie Horizon Zero Dawn s názvom Forbidden West. Táto IP od holandského štúdia Guerrilla Games mala premiéru vo februári pred piatimi rokmi. Päť rokov... tak dlho čakám, kým sa môžem znova vrátiť do krásneho postapokalyptického sveta robotických dinosaurov. Dokáže ale „zakázaný západ“ nadviazať na posledné udalosti a minimálne udržať stanovený štandard?
Pamätám si, akoby to bolo včera, keď vyšli Uncharted 4 a následne aj datadisk. Ako exkluzivity na PlayStation a overenú značku som ich musel mať hneď. Keďže to bolo len pred pár rokmi, nečakal som taký skorý návrat. Ono, nedá sa povedať, že ide o nejaké plnohodnotné remastre, resp. remaky, pričom písať len o vylepšeniach by zabralo ozaj len pár riadkov, tak to skúsme inak. Poďme sa na tieto dva tituly pozrieť, akoby mali vyjsť ako novinky a či by v dnešnej dobe vlastne obstáli ako AAA projekty (hoci toľko nestoja).
Keď ma šéfredaktor oslovil, či by som nezobral na recenziu tento titul, moja prvá odpoveď bola „to odo mňa nechci“. Dôvod? Som už starý a drvivá väčšina hier, ktoré mám, sú singleplayer príbehovky. Predstava, že budem kosiť trávu a žať jačmeň, mi vôbec nevoňala. Nakoniec som si povedal, že niekto to urobiť musí a tak si hovorím, že skúsiť môžem...
Už viac ako dve desaťročia sa Rockstar Games a séria GTA nachádzajú na výslní herného priemyslu. To je vyhradené len pre pár vyvolených, ktorým sa podarilo dosiahnuť takmer neomylný status. Pred odhalením remastru Grand Theft Auto: The Trilogy - Definitive Edition sa okolo série šírilo veľké neznámo, ktoré akoby naznačovalo, že v štúdiu nie je všetko na kostolnom poriadku. Po prvých detailoch a krátkej ukážke sa situácia na oko upokojila, pretože fanúšikovia opäť nadobudla aspoň akú-takú vieru v to, že Rockstar splní sľub nostalgie v jej najčistejšej podobe.
Pre tento rok sa Activision a štúdio Sledgehammer Games v Call of Duty rozhodli vrátiť do obdobia druhej svetovej vojny aj napriek tomu, že ich najväčší konkurent išiel úplne opačným smerom, čo sa tak často nestáva. FPS z WW2 sme tu už mali požehnane a tak je dnes pomerne ťažké prísť s niečím novým a zaujímavým. Podarilo sa to titulu Call of Duty: Vanguard?
Kyberpunkovú kultúru posunul do popredia Cyberpunk 2077, podobné hry tu však boli dávno predtým a prídu aj potom. Fanúšikovia sa nezrodili zo dňa na deň, rovnako tak ani vývojári, ktorí chceli daný žáner pretlačiť dopredu, alebo si len uctiť obľúbený štýl. K tomu patrí aj hra Ghostrunner, ktorá sa ale od komerčne známejšej značky veľmi odlišuje.
