Už viac ako dve desaťročia sa Rockstar Games a séria GTA nachádzajú na výslní herného priemyslu. To je vyhradené len pre pár vyvolených, ktorým sa podarilo dosiahnuť takmer neomylný status. Pred odhalením remastru Grand Theft Auto: The Trilogy - Definitive Edition sa okolo série šírilo veľké neznámo, ktoré akoby naznačovalo, že v štúdiu nie je všetko na kostolnom poriadku. Po prvých detailoch a krátkej ukážke sa situácia na oko upokojila, pretože fanúšikovia opäť nadobudla aspoň akú-takú vieru v to, že Rockstar splní sľub nostalgie v jej najčistejšej podobe.

Pre tento rok sa Activision a štúdio Sledgehammer Games v Call of Duty rozhodli vrátiť do obdobia druhej svetovej vojny aj napriek tomu, že ich najväčší konkurent išiel úplne opačným smerom, čo sa tak často nestáva. FPS z WW2 sme tu už mali požehnane a tak je dnes pomerne ťažké prísť s niečím novým a zaujímavým. Podarilo sa to titulu Call of Duty: Vanguard?

Kyberpunkovú kultúru posunul do popredia Cyberpunk 2077, podobné hry tu však boli dávno predtým a prídu aj potom. Fanúšikovia sa nezrodili zo dňa na deň, rovnako tak ani vývojári, ktorí chceli daný žáner pretlačiť dopredu, alebo si len uctiť obľúbený štýl. K tomu patrí aj hra Ghostrunner, ktorá sa ale od komerčne známejšej značky veľmi odlišuje.

Keď príde na horory, stojím vždy v prvom rade. Mám to zakorenené už od útleho detstva, že tento žáner zbožňujem. Či už ide o knihy, filmy alebo videohry, čokoľvek, čo stojí za to, hneď musím vidieť, čítať, hrať. Teraz je ale na mne, aby som po dlhej dobe nejaký horor ohodnotil. Hovorí sa, že človek by svoje idoly nemal spoznať, svoje vysnívané auto z detstva by nemal šoférovať, lebo sa sklame. Z pohľadu spotrebiteľa je pre mňa jednoduché si prečítať recenziu a následne si užiť hru. Ale hodnotiť ju, najmä ak ide o milovaný horor? Názov štúdia (We Create Stuff) totiž naznačuje, že kreativita a humor vývojárom rozhodne nechýba.

Poznáte to, tento scenár sa opakuje každý rok – športy od EA, Call of Duty a dane. Toto sú istoty, ktoré berieme ako samozrejmosť. A inak to nie je ani tento rok. Reč je, pochopiteľne, o novom ročníku vo futbalovej sérii FIFA, tentoraz s číslovkou 22.

Patrím k obrovským fanúšikom značky „Votrelec“. Už od útleho detstva, keď som to medzi vianočnými sviatkami potajme pozeral v noci zabalený do deky, keď som nemohol spať. Aj vďaka tejto zhode okolností teraz nemôžu Vianoce byť bez série týchto filmov (ako aj Smrtonosná pasca 1 a 2). V každom prípade, stalo sa tradíciou, že počas sviatkov hrám aj najlepšiu Alien hru za posledné dlhé roky – Isolation. Pribudne k tomu aj Aliens: Fireteam Elite?

Keď som súhlasil s tým, že si vezmem tento titul na recenziu, tak som ešte nevedel, akú búdu si na seba šijem. Čo som vlastne čakal? Na webe máme už 2 recenzie, jedna na PS4, druhá na PC a teraz s veľkým updatom na PS5, to budú dohromady tri. Čo mám teda vlastne napísať, čo ešte neodznelo?

Pôvodný príbeh Jina Sakaia z obdobia feudálneho Japonska bol prijatý veľmi dobre. Ubehlo už niečo vyše roka a po neskoršom pridaní multiplayerového režimu sme sa dočkali aj DLC rozšírenia, za ktoré si musíte zaplatiť. Viem, že mnoho ľudí nie je fanúšikom plateného dodatočného obsahu, no napríklad taký Horizon Zero Dawn: The Frozen Wilds je krásny príklad toho, že niektoré rozšírenia naozaj stoja za každé euro, ktoré musíte zaplatiť. A rovnako ako Horizon Zero Dawn, aj Iki Island je od dvorného štúdia Sony (v tomto prípade Sucker Punch Productions), môžeme teda v prípade Ghost of Tsushima: Iki Island očakávať rovnakú kvalitu?

Nie je to tak dávno, čo som sa dozvedel o existencii Tribes of Midgard a musím povedať, že mi hra hneď padla do oka. Farebná, veselá, bojová a zo severu. Práve severská mytológia je poslednú dobu in a keďže patrím k tým starším fanúšikom, tak to viem ešte viac oceniť.

Príbehovky vždy patrili a budú patriť medzi moje preferované žánre. Bez ohľadu na typ hry, rád vyskúšam čokoľvek, čo ma dokáže pobaviť a zaujať. Ale hra, ktorá rozpráva príbeh výhradne cez text? Áno, aj zopár väčších titulov využíva tento mechanizmus, no či až takto?

Séria Sniper Ghost Warrior je tu s nami už nejaký ten piatok, no hoci nikdy nebola práve hitom roka, vždy mala svoju základňu fanúšikov a ponúkla relatívne v pohode zábavu a presne to, čo ste od nej pri vydaní novej inštancie čakali. Posledný diel prešiel zmenou na štýl „kontraktov“ a vývojári sa rozhodli v ňom pokračovať. Ako teda dopadol Contracts 2?

Príbeh Lombaxa a jeho roztomilého spoločníka je navždy spätý s PlayStation platformou a dovolím si povedať, že celkom úspešne supluje strateného Crasha, ktorý sa vydal multiplatformovou cestou. Už od roku 2002 nás táto dvojica baví svojimi husárskymi kúskami a každé ich dobrodružstvo dokáže zabaviť malých, ale aj veľkých hráčov. Teraz k nám mieri ďalšie veľké pokračovanie, ktoré nenecháva nič na náhodu.

Plný štadión, vy si beriete svoju naleštenú pálku a pripravujete sa na odpal. Teraz to nemôžete pokaziť, teraz ide o všetko. Drsne si odpľujete a idete na to. Nadhadzovač si dáva so spoluhráčmi akési gestá, no vy nevnímate. Vy vnímate už len to, ako sa vaša pálka stretne s loptičkou a odpáli ju do nebies. Na premýšľanie je už neskoro, titul je vo vašich rukách… Teraz je tá chvíľa, zvládnete to?

Na tento titul zo stajne Sony som sa naozaj tešil. Nové IP ja môžem a keď do misky zamiešate aj fakt, že hra bola robená priamo na PS5... Čo vám budem hovoriť, konečne je tu dôvod, prečo konzolu vlastniť, keďže doteraz mi fungovala iba ako PS4 emulátor. Ako obstála (ak sa nemýlim) prvá AAA exkluzivita na novú generáciu PlayStation?

Po dlhšom období bez nejakých významnejších releasov prichádza divoká karta od Square Enix a poľského štúdia People Can Fly, ktoré stálo aj za vývojom Gears of War: Judgment. Od vydania dema si Outriders získali obrovskú fanúšikovskú základňu, pričom to vyzerá to na prekvapenie roka a konečne niečo nové v looter-shooter žánri. Naplnilo vydanie očakávania?

Futuristické arény a zbesilá akcia v podaní exkluzivity na PlayStation 5. Destruction AllStars je na prvý pohľad ďalšia z radu online akcií, ktorá však dokáže zabaviť. Do akej miery? To vám naznačí naša recenzia.

Už je to dlhší čas, čo som si zobral nejakú hru na recenziu. Pri Werewolf: The Apocalypse - Earthblood som absolútne nevedel, že taký titul má vôbec prísť a ani o čom to asi bude. Google mi povedal, že vývojári, ktorí vytvorili túto vlkolačiu hru, majú na svedomí aj Call of Cthulhu – čiže ďalší kúsok, o ktorom nič neviem, teda ak nerátame to, že v recenzii tomu kolega Adrián dal 3 hviezdičky z 5. Dokázalo štúdio Cyanide zdvihnúť pomyselnú latku svojich hier?
Vlkolaci a upíri sú kult, ktorý je obľúbený po celom svete. Filmoví režiséri sa tejto témy radi chytajú (hoci niekedy je to na škodu). Budem úprimný, tému ako takú mám rád, pokiaľ je spracovaná hororovo a nie pubertálne. Takých filmov ale nie je veľa a hry z prostredia upírov a vlkolakov som v novej 3D dobe asi ani nehral, ak nerátame The Order: 1886.

Vydanie PS5 tento rok nesprevádza veľa titulov a tak treba byť vďačný aspoň za to, čo je. Nie každému ale sadne hack and slash akcia a už vôbec nie v takom štýle, ako ju už roky rokúce robí séria Devil May Cry. Tým z nás, ktorí sa tešia zo všetkého nového okolo nášho milovaného Danteho, však môžem rovno povedať, že DmC na PS5 v podobe Special Edition stojí za to.

Vydanie PS5 so sebou prináša aj jednu úplnú novinku na trhu, a tou je Godfall. Na papieri celkom zaujímavý nápad spojenia loot mechaník Destiny a RPG sveta, s akciou a bojovými mechanikami hack and slash hier. Ak ste hru sledovali na videách, myslím, že zaujala väčšinu z vás, no ako všetci vieme, nie všetkému na videách sa dá veriť. Ako je to teda v skutočnosti?

Vo videohernom svete sa, našťastie, netočí všetko len okolo AAA titulov od svetoznámych spoločností, hoci je pravda, že Giant Squid nie sú na trhu žiadni nováčikovia. V roku 2016 nám predstavili pekný oddychový titul ABZÛ, pričom tentoraz nechali vodu vodou a premiestnili sa na súš v krásnej artovke The Pathless.