Nové dobrodružstvo odpadlíka Cala Kestisa, to sú akcia inšpirovaná Miyazakim s prvkami Uncharted, príbeh šmrncnutý Andorom či atmosféra okorenená galaktickým „Divokým západom“, ktoré však namiesto Sily sprevádza aj pliaga dnešných trojáčkových hier.

Štúdio Guerrilla Games pokračuje vo svojej (krátkej) tradícii a zhruba rok po vydaní pokračovania Horizon tu máme jeho príbehové rozšírenie. Presnejšie je to rok a dva mesiace. Normálne som sa nad týmto dátumom pozastavil, keďže som rozmýšľal, či som recenziu na hlavnú hru písal tento február, alebo minulý. Tak ten čas letí… poďme však späť k tomu, prečo sme tu – k recenzii na DLC Burning Shores.

Ak ste si mysleli, že Rokfort bol za čias Harryho Pottera nebezpečný a zaujímavý, skúste ho navštíviť v 19. storočí.

Vyskúšali sme si headset PlayStation VR2 a podrobili ho nášmu testu. Ako obstál v porovnaní s predchádzajúcou generáciou virtuálnej reality od Sony?

Drsní kovboji na Divokom západe sú populárnymi hrdinami vo filmoch aj hrách sami o sebe. Keď však proti nim postavíte krvilačných upírov, je isté, že takýto žánrový mix vzbudí veľký záujem. Žiaľ, v prípade hry Evil West sa kvality ďalej než za hranicu tematiky veľmi neposunuli.

Milujem horory a hry z tohto žánru. Niektorí to možno nechápu a nenávidia strach v akejkoľvek podobe, no ten tu vždy s nami bol a prekonávať ho sa považuje za zdravé, ba dokonca duševne obohacujúce. Preto som sa, samozrejme, na The Callisto Protocol veľmi tešil. Nielen preto, že režisér Glen Schofield má na starosti jeden z mojich najobľúbenejších hororových titulov Dead Space, ale aj ako fanúšik všeobecne. Stojí však za to čakanie?

Telltale Games, vývojárske štúdio, ktoré pomohlo definovať príbehové adventúry založené na výbere z niekoľkých rozhodnutí, pred štyrmi rokmi nečakane ukončilo svoju činnosť. Teraz sa začínajú objavovať pokračovania niektorých titulov, ktoré ho dostali na mapu herného sveta. Jedným z nich je New Tales from the Borderlands, spinoff akčného RPG Borderlands.

Hororová séria Resident Evil je tu s nami už dekády. Nepoznám človeka, ktorý by nepoznal či už hru, alebo film. Registrujem aj existenciu nejakého zrušeného seriálu, ten som však ešte nevidel. Vraj to ani nestojí za pozretie. Ale teraz sa poďme venovať videohrám, ktoré to celé rozbehli, konkrétne najnovšiemu DLC pre Resident Evil Village s názvom Winters' Expansion.

Existuje vôbec niekto, kto by nepoznal sériu Call of Duty? Už od počiatku vekov tu máme každý rok jednu časť, z čoho vyplýva, že existuje tak miliarda dielov. Ako si teda ten najnovší počína v porovnaní so svojimi predchodcami?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že v prípade Modern Warfare II nejde o žiaden remaster alebo remake titulu z roku 2009. Mimochodom, ten si pamätám ako veľmi podarený a zamiloval som si hlavne to, ako stačili 2-3 náboje, aby protivník padol mŕtvy na zem. Nutnosť vysypať plný zásobník do jedného teroristu bola minulosťou a tak to má byť.

Prepáč, Kratos, ale už nie si tým najzaujímavejším bohom v miestnosti.

Návrat do Midgardu a univerza God of War bol sčasti známy, sčasti cudzí. Zatiaľ čo Kratos a to, ako sa oháňa zbraňami, zostáva statickým elementom, svet, ktorý sme spolu s ním a Atreom v prvom dieli preskúmavali, poznačil blížiaci sa koniec sveta - Ragnarök.

Po každej stránke pôsobivý technologický posun špatí kontroverzná cena a absencia pokročilých gameplay mechaník z The Last of Us: Part II.

Skrátka purrfektné.

Séria Sniper Elite je známa svojou priamočiarosťou, ktorá sa nemení už roky. Pointa je vždy jasná – nakopať nacistom zadok vo všetkých možných verziách. Zatiaľ čo niektoré spoločnosti špekulujú s budúcnosťou, pretože hráčom sa vraj zunovali boje v druhej svetovej vojne, Sniper Elite z koľaje nevybočí ani o milimeter. Je to ešte vlastne zaujímavé?

Prečo by sa mal príbeh o bohoch tak veľmi držať pri zemi?

Odrazy neónových pútačov v kalužiach vďaka ray-tracingu spočiatku nadchnú, no po pár hodinách omrzia – rovnako ako haptická odozva a jednotvárny svet, kde je paradoxne jediným živým elementom duch vášho mŕtveho detektívneho parťáka.

Značka Gran Turismo je tu s nami od vydania prvého PlayStationu. Je pravda, že som jednotku nikdy nehral napriek tomu, že som PSX vlastnil. Ku mne sa dostala až druhá časť. Keďže to bolo hneď na dvoch CD (čo som dovtedy nikdy nevidel), hneď vo mne evokovala úžas. Odvtedy uplynulo mnoho rokov a ešte viac sa zmenilo, hoci, našťastie, nie všetko.

Dying Light 2 si z prvého dielu berie miestami až veľa, inokedy zas príliš málo.

Začiatok roka (najmä mesiac február) je prešpikovaný vydávaním dlhoočakávaných titulov zo všetkých strán. Mnohé z nich boli odložené a tak sa to možno stalo aj malým nedopatrením. Medzi ne patri aj pokračovanie Horizon Zero Dawn s názvom Forbidden West. Táto IP od holandského štúdia Guerrilla Games mala premiéru vo februári pred piatimi rokmi. Päť rokov... tak dlho čakám, kým sa môžem znova vrátiť do krásneho postapokalyptického sveta robotických dinosaurov. Dokáže ale „zakázaný západ“ nadviazať na posledné udalosti a minimálne udržať stanovený štandard?

Pamätám si, akoby to bolo včera, keď vyšli Uncharted 4 a následne aj datadisk. Ako exkluzivity na PlayStation a overenú značku som ich musel mať hneď. Keďže to bolo len pred pár rokmi, nečakal som taký skorý návrat. Ono, nedá sa povedať, že ide o nejaké plnohodnotné remastre, resp. remaky, pričom písať len o vylepšeniach by zabralo ozaj len pár riadkov, tak to skúsme inak. Poďme sa na tieto dva tituly pozrieť, akoby mali vyjsť ako novinky a či by v dnešnej dobe vlastne obstáli ako AAA projekty (hoci toľko nestoja).