Wolfenstein je už rokmi overená záležitosť a automaticky tak hráči aj od najnovšieho dielu čakali veľa. Hneď od začiatku bolo jasné, že nepôjde o úplne štandardné pokračovanie, no bolo otázne do akej miery. Aká je teda realita?
Séria Wolfenstein so sebou nesie istú históriu, a teda automaticky aj určité očakávania. Keď bol Youngblood po prvýkrát predstavený, vyzeralo všetko skvelo. More skvelej akcie, kopec strieľania, krvi, zbraní a v neposlednom rade štýlové zabíjanie nacistov. Postupom času sa ale začali o hre vynárať detaily a s nimi aj pochybnosti.
Vývoj postáv a príbehu nie je jednoduchý. Prihoďte k tomu interaktívne dialógy kombinované s očakávanou akciou a všetko sa komplikuje desaťnásobne. Youngblood, spinoff Wolfenstein zasadený do deja 20 rokov po udalostiach Wolsenstein II, tieto komplikácie ale nie celkom zvládol a to, čo malo byť rebootom, je vo veľa aspektoch skôr shut-downom.
Píše sa rok 1980 a Amerika bola od nacistov už dávno oslobodená. B.J. si žije so svojou Annou a dvoma dcérami v divočine, no zvyšok Európy stále trpí pod nadvládou hákového kríža. Z ničoho nič sa ale B.J. z domu v prérii vyparí a nikto nie je veľmi motivovaný ho hľadať. Až na jeho dcéry. Tu prichádza váš moment, keď si vyberáte jednu z dcér, za ktorú chcete hrať, zopár nie veľmi podstatných začiatočných častí výbavy a ide sa nato. Začína to sľubne – akcia, krv, dynamická FPS, všetko, čo by ste od Wolfa očakávali. Zrazu ale oproti vám vybehne nepriateľ, ktorému robíte nezvyčajne malý damage a musíte doň vystrieľať niekoľko zásobníkov. V tomto momente vás hra oboznamuje s mechanikou bariér, ktoré vás budú sprevádzať celou hrou a ničiť vám tak pôžitok z klasickej Wolfenstein atmosféry.
V Youngblood vývojári implementovali systém bariér, ktoré sa rozdeľujú na dva druhy: ľahká a ťažká. Princíp je jednoduchý – na zničenie ľahkej bariéry máte používať zbrane určené na ľahkú a na ťažkú, samozrejme, opak. Tu ale nastáva niekoľko problémov, ktoré naozaj ničia dynamiku, atmosféru a celkový pocit zo strieľania. Prvým problémom, hlavne v prvej polovici hry, je, že ešte nemáte veľa zbraní, a tak sa ocitáte v nie veľmi príjemnej situácii. Neskôr, keď je váš arzenál už kompletný, je táto časť o trochu lepšia, no na rad príde stereotyp, keď vlastne aj tak dookola začnete používať dve – tri zbrane, ktoré si vyberiete pre daný typ bariéry. To má ale zase ďalšiu nepríjemnú nadväznosť. Predstavte si, že sa zrazu ocitnete vo veľkej prestrelke a každý nepriateľ má inú bariéru. Odrazu si tak uvedomíte, že namiesto zábavy a strieľania polovicu boja frustrujúci vymieňate zbrane a rozmýšľate nad tým, ktorú použiť, no nie preto, že chcete, ale že musíte. Dokážem si predstaviť, že by tento systém mohol fungovať v celku v poriadku, no v tomto prevedení je naozaj nepríjemný. Menenie zbraní medzi sebou je strašne pomalé, a o to viac spomaľuje už tak frustrujúce prestrelky a nepridáva tomu veľmi ani fakt, že jednotlivé zbrane nemajú veľkú zásobu nábojov a často sa vám stane, že zrazu nemáte náboje do zbrane, ktorú potrebujete na určitý typ brnenia. Namiesto toho tak musíte použiť neefektívnu zbraň na iný typ brnenia, ktorú ani nemáte radi, no je jediná, do ktorej ešte máte náboje a z ktorej musíte vypáliť bez problémov 2 – 4 zásobníky, aby sa niečo vôbec stalo…
Tento systém je asi najväčšie mínus celej hry a naozaj kazí celkový pocit toho, čo by ste od Wolfenstein hry očakávali – neprerušovaná, skvelá dynamická akcia a sloboda výberu zbraní podľa chuti.
Nie je to ale jediné, čo vás popri hraní zamrzí. Až do konca hry to nebudete vedieť, no celý Youngblood sa v podstate skladá zo štyroch misií, čo je dosť smutné. Všetko ostatné sú otvorené časti mesta s bočnými misiami, kde na vás za každým rohom čaká horda nepriateľov, ktorí vám vlastne tvoria obsah a zdržujú vás, čím vám tvoria herný čas. V skutočnosti ale slúžia len na vyplnenie času, nalevelovanie sa, aby ste mohli ísť na jednu z hlavných misií, ktoré samo o sebe tiež nie sú nič extra a trvajú možno polhodinu.
Počas hrania vás neminie ani systém zlepšovania vašej postavy. Vylepšovať si už klasicky budete môcť každú zbraň osobitne tromi spôsobmi – damage, kapacita alebo rýchlosť streľby. Rovnako tak nechýba ani možnosť vylepšovania pasívnych a aktívnych vlastností postavy, ako sú napríklad život, armor, pohyb, granáty a iné.
V čom je ale Youngblood iný a lepší? Po prvýkrát sme sa dočkali v sérii co-op multiplayeru, no aj tu vývojári nevyužili jednu veľkú možnosť – spraviť aj lokálnu verziu, ktorú by ste si mohli zahrať aj s kamošom v obývačke. V princípe tak nejde o nič extra. Namiesto sólového hrania viete celú kampaň prejsť s online parťákom od začiatku do konca. Ak ale aj chcete hrať sólo, samozrejme, môžete, a online parťáka nahradí klasický bot. Navzájom sa musíte oživovať a dávať si krátkodobé boosty. Príjemná zmena, ktorá ale mohla byť spracovaná oveľa lepšie a je zatienená vyššie spomenutými hrateľnostnými mínusmi.
Ako je na tom technická stránka? V podstate asi tak, ako by ste aj čakali. Graficky sa nič extrémne nezmenilo, stále je to klasický Wolf, ako má byť. Pochváliť ale treba celkové technické prevedenie hry, s ktorým som nemal za celý čas absolútne žiaden problém. Veľmi výnimočný framedrop, no inak plynulé hranie od začiatku do konca. Počas akcie by bol možno akurát vhodnejší akčnejší soundtrack.
Čo vás ale naozaj počas hrania bodne do srdca, je nemožnosť nosiť zbrane v každej ruke, ako to bolo u B.J.a.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Wolfenstein: Youngblood 2019
Wolfenstein: Youngblood je ďalšie pokračovanie série Wolfenstein hier. Naším cieľom bude, ako už tradične, bojovať proti tretej ríši a rozpínajúcemu sa vplyvu nacistov, no tentokrát v multiplayer verzii.
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: FPS
- Výrobca: Arkane Studios
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega