Marvel’s Spider-Man – Recenzia

Marvel’s Spider-Man – Recenzia

 

Uhryznutie rádioaktívnym pavúkom vám možno zaručí superschopnosti, ale nie skvelého herného Spider-Mana. Ako zvládli autori PS4 hitov ako Spyro či Ratchet a Clank novú Sony exkluzivitu – a doposiaľ najväčšiu výzvu vo svojej kariére?

Jeden z mojich najintenzívnejších herných zážitkov detstva prišiel po tom, čo mama okrem pečiva priniesla domov aj najnovšie číslo časopisu KyberMyš. Dnes by ste ho už na pultoch obchodov hľadali márne, no niekoľko výtlačkov sa mi ešte niekde pod posteľou povaľuje. K jednému z nich bolo pribalené aj CD s demami rôznych hier – vrátane Spider-Mana 2. Bola to naozaj veľmi krátka pasáž hry zakončená „boss“ súbojom s Rhinom a pokiaľ si dobre spomínam, nebolo tam okrem toho veľmi čo robiť. Napriek tomu mal ten disk v mechanike asi týždeň, demo som prechádzal znova a znova, len a len pre ten pocit, ktorý som mal pri hojdaní sa medzi budovami a lození po stenách. To samotné ma bavilo, nepotreboval som príbeh, spústu rôznych schopností, dialógy, skrátka nič. Samozrejme, vtedy sa písal rok 2004. Úplne iný svet.

Moje videoherné uchvátenie Spider-Manom síce neprerástlo až do komiksovej obsesie, no každý večer som bol ako malé dieťa varený-pečený pred televízorom, keď na kanále Jetix vysielali reprízy úžasného seriálu Spider-Man: The Animated Series z roku 1994. To bol pre mňa skutočný úvod do univerza Marvelu plného ikonických postáv a zloduchov – začiatok závislosti od superhrdinských filmov, o ktoré dnes, našťastie, núdza nie je. Dôvod, pre ktorý tieto spomienky vkladám sem, na úvod recenzie, je jednoduchý – novej PS4 exkluzivite od autorov z Insomniac Games sa podarilo nielen oživiť starú nostalgiu generácie, ktorá na Spider-Manovi vyrastala, ale navyše ju aj natlačiť do moderného, úžasne vyzerajúceho spandexu. Myslené nielen metaforicky, ale aj doslova.

Recenzia neobsahuje spoilery, čítaním si nič príbehové nevyzradíte.

Ten „dokonalý“ Peter Parker?

Ani grafické vyobrazenie, ani príbeh a dokonca ani akčné prvky by však navzájom správne nepracovali, pokiaľ by nefungovala osobnosť hlavného protagonistu. Stačí sa pozrieť na filmové adaptácie a ich obsadenie, ktoré rozdeľuje aj inokedy jednotných fanúšikov. Tobey Maguire? Andrew Garfield? Tom Holland? Všetci sa zhodneme v tom, že s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť, ale... kto ju zvládol najlepšie?

Ide síce o vysoko subjektívnu záležitosť, no po zhruba 30 hodinách hrania je, aspoň pre mňa, favorit jasný. Peter Parker v réžii Insomniacu je síce vyzretejší a študentské časy má už dávno za sebou, no osem rokov navyše ho nezbavilo ani infantilných poznámok a ani problémov s dvojitou identitou. Tým správnym výrazom je „sympaťák so zmyslom pre humor“; a keďže vás bude väčšinou hry sprevádzať práve on – buď ako Peter alebo jeho alter ego –, je to oveľa dôležitejšie než by ste si možno mysleli. Od výzoru, cez povahu až po dabing, autori sa s výzvou staronového génia popasovali bravúrne. Ak by to totiž dopadlo opačne, z Parkera ako nositeľa príbehu by bol rušivý element, ktorý by ste najradšej capli novinami o stenu a dúfali, že nezostane fľak. 

Niečo... osobnejšie

V Marvel’s Spider-Man nie je rokmi zocelený (ale aj poznačený) len Peter. Vzťah s Mary Jane Watsonovou je prinajlepšom komplikovaný a hoci sa hra, prirodzene, primárne sústreďuje na iné elementy Parkerovho života, Petrova osudová ryšavka je naprieč väčšou časťou dobrodružstva prominentnou postavou – a nie vždy len pokiaľ ide o zachraňovanie New Yorku (žmurk). Škoda len, že scenáristi sa tomuto nepovenovali viac. Hra má síce vcelku slušný príbeh plný momentov, ktoré vás takpovediac vcucnú, a nemyslím tým teraz len intenzívne, štýlové súboje. Spider-Manovo súkromie však mohlo byť podané... obsažnejšie, osobnejšie. Kolíziu dvoch svetov v jednej hlave som si predstavoval trochu inak a vôbec by mi neprekážalo, ak by sa vývojári pokúsili zájsť v istých momentoch ďalej, rozviť ich, ponúknuť hráčovi trochu inú perspektívu na Parkerov život.

Ambícia podať fanúšikom o niečo dospelejší zážitok, aj keď nedotiahnutá do dokonalosti, však prítomná je a dodáva hre potrebnú hĺbku. Spider-Man odrazu nie je len superhrdinský šašo „v elasťákoch“, ale do veľkej miery stále len mladý človek, ktorý musí riešiť mesačný nájom a problémy v láske. Všetkému sekundujú dobre napísané, uveriteľné postavy – s Petrom a MJ na čele. Oh, a bonusová informácia pre vás; vedeli ste, že Mary Jane dabuje rovnaká herečka, ktorá prepožičala hlas Seline Kyle v adventúrnej adaptácii Batmana od štúdia Telltale? Ako by povedal John Jonah Jameson: Nemáte za čo!

Vizuálna balada

Zrejme nie je žiadnym prekvapením, že ak sú scenár a postavy na striebornom mieste, zlatá pozícia bude vyhradená pre akciu. A v tej Spider-Man naozaj exceluje.

Odhliadnuc od príbehu a súbojov s bossmi, hojdanie sa na pavúčích sieťach naprieč Manhattom, teda hrateľnej časti New Yorku, nebolo nikdy pôžitkárskejšie. Ovládanie je perfektné a Spider-Manove pohyby sa aj menej zručný hráč za chvíľu naučí ovládať natoľko, že sa skutočne budete cítiť ako Spider-Man. Platí to ako pre plachtenie ulicami, tak aj súboje, pri ktorých máte k dispozícii viac než obstojný počet rôznych chmatov. Nie je ich tak veľa, aby vás to zahltilo, no tak akurát, aby vám rozdávanie päsťoviek a kopancov nepripadalo repetitívne, skladajúce sa stále z rovnakých pohybov. Spider-Manove superschopnosti navyše dopĺňajú rôzne technologické vychytávky v podobe šikovných prístrojov – výhoda toho, že náš pavúk spriada siete už osem rokov – a hráč má tiež k dispozícii odomykateľné vylepšenia pavúčieho kostýmu, ktoré sú v niektorých prípadoch značnou pomocou. Celé to, v kombinácii so živým, meniacim sa prostredím funguje. Steny či strechy budov dokážete využívať vo svoj prospech nielen pri pohybe, ale aj súbojoch. Využiteľné sú, napríklad, aj dvere áut, poklopy kanálov či odparkované motorky, ktoré dokáže vrhnúť po nič netušiacich súperoch. A čím je vyššia úroveň vášho pavúčieho hrdinu, tým sú jeho údery silnejšie, nehovoriac o implementovaných RPG elementoch v podobe postupovania na vyššiu úroveň a odomykania nových schopností. 

Prechod z hojdania sa nad zemou na „prevychovávanie“ zločincov je absolútne plynulý a v kombinácii s obrovskou hernou plochou – a najmä uveriteľnými ulicami Veľkého jablka – vytvára absolútne špičkový dojem. New York sa dizajnérom z Insomniacu podarilo pretaviť do hry bravúrne a pokiaľ ide o moje doterajšie skúsenosti, nový Spider-man ponúka svet, ktorý je nielen dychberúci, ale pre mňa aj vizuálne jeden z najlepších, aké som mal kedy možnosť vo videohrách navštíviť. Ulice sú plné chodcov, ktorí komentujú vaše správanie, ak im náhodou skočíte do cesty, a po cestách sa zasa premávajú rôzne druhy áut. Celé to vytvára naozaj živý dojem a virtuálna simulácia New Yorku je viac než uveriteľná. Je to svet, do ktorého sa chcem vracať opakovanie a nielen raz, preto bolo pre mňa ohlásenie hneď troch DLC obsahujúcicih nové misie a postavy viac než vítanou správou. Hojdanie sa vo výškach, plachtenie medzi budovami a saltá z jednej budovy na druhú poskytujú satisfakciu, ktorú v hrách často nezažijete, apoň teda nie v takejto miere. Na jednej strane to bola pre mňa nostalgia zo Spider-Mana 2, ktorú som načrtol v úvode, na strane druhej išlo o čosi úplne nové a skvelé.

Aj druhoradé aktivity sú stále zábava

Pri hraní sa riadim pravidlom, že pokiaľ sa mi po kúpe hry investícia vráti v podobe zážitku, nepotrebujem, aby mi peniaze kompenzovala dĺžkou. Nenáražam tým na to, že by mal Spider-Man krátky herný čas, to vôbec nie – ani po 30 hodinách v hre stále nemám splnené všetky mestské časti na 100 percent. Práve rôzne zbieranie „trofejí“ a plnenie výziev však tvorí značnú časť hry a hoci mi to, napríklad, v trilógii s Batmanom prekážalo, pretože mi to prišlo ako umelé naťahovanie herného času, teraz sa v tomto ohľade akosi nespoznávam. Pardon za anglický výraz, ale tzv. „Collectibles“ som naháňal úplne dobrovoľne, čo naozaj nezvyknem. Súvisí to s atmosférou hry, pretože už len samotný transport naprieč mestom bol, aspoň pre mňa, vždy malým zážitkom. Odomknutie nového obleku či získanie nových informácií o hernom svete a o tom, čo sa za uplynulých 8 rokov zdanlivého vákua stalo, bolo navyše dostatočnou motiváciou snažiť sa vyťažiť z hry maximum. New York je plný aktivít, ktoré vás zabavia na desiatky hodín, od vedľajších misií až po náhodné eventy, počas ktorých musíte spacifikovať zločincov. V réžii Insomniacu ide naozaj o mesto, ktoré nikdy nespí, a vždy sa v ňom niečo deje. A to bez ohľadu na to, či práve plníte misiu, alebo len nasávate bohatú atmosféru.

... a máme tu ďalší PS4 klenot

Spracovať ikonického pavúčieho muža a všetko, čo k nemu patrí, muselo byť, vzhľadom na Spider-Manovu kultovosť a množstvo materiálov, ktoré o ňom od rokku 1962 vyšli, naozajstnou výzvou. Verím, že pri takejto hre sa Insomniac poriadne zapotil, ale výsledok, ktorí si užijú ako zarytí fanúšikovia Marvelu, tak aj laici, stojí za to. Nechýbajú Petrove spontánne, kreatívne poznámky a ani príbeh plný nielen nebezpečných protivníkov, ale aj emotívnych momentov. Štúdio bolo navyše schopné do tohto podareného mixu zakomponovať aj niekoľko prekvapení, o ktorých však pomlčím. Len čo by som vám to zbytočne skazil.

Až na pomalší rozbeh a nie celkom zvládnuté vyváženie Spider-Manovho a Petrovho sveta (ktorý si z hry naozaj mohol ukrojiť o niečo väčší kus) nie je veľmi čo vytknúť. Všetko funguje správne aj po technickej stránke; hra netrpí žiadnymi výraznejšími bugmi a zväčša stabilný framerate nenarúša zážitok. Scény s množstvom špeciálnych efektov síce dávali zabrať aj PS4 Pro a snímky za sekundu miestami poklesli natoľko, že spomalenie bolo viac než zreteľné, nešlo však ani o častý, a ani o dojem ničiaci úkaz. Krásne vizuálne spracovanie v kombinácii s HDR – opäť jedno z najlepších, aké som v hrách kedy zažil – bolo, navyše, viac než bohatou kompenzáciou za tie príležitostné dve sekundy nie práve dokonalého výkonu. Keď si všetko zrátam a zrekapitulujem, ako hráč, ktorý Spider-Mana už prešiel a splnil takmer všetky dostupné aktivity (čo skutočne nemám vo zvyku), sa už teraz nemôžem dočkať októbrového DLC s názvom Heist, v ktorom nám Insomniac predstaví svoju víziu antihrdinky Black Cat. Bŕ, je klišé písať niečo takéto, ale... nemôžem si pomôcť. Toto bol jeden skvelý zážitok a ľutujem len toho, že to už mám za sebou.

Naše hodnotenie

Marvel’s Spider-Man dokázal uspieť tam, kde doterajšie adaptácie, herné aj filmové, zlyhali – fanúšikom konečne poskytol ultimátne dobrodružstvo zo sveta jedného z najpopulárnejších komiksových hrdinov.

Klady

  • odpoveď Marvelu na batmanovskú trilógiu Arkham
  • súboje a pohyb po meste sú zábavné a dynamické
  • solídny príbeh s emotívnymi momentmi
  • sympatickí hlavní hrdinovia a dobre napísané postavy a ich dialógy
  • množstvo obsahu: hlavné a vedľajšie misie, trofeje, výzvy, bonusy+ veľký herný svet so skvelou atmosférou
  • potitulkové scény, ako sa na marvelovku sluší a patrí :)
  • DLC sú už na ceste, prvé v októbri

Zápory

  • chcelo to „viac Petra Parkera“
  • pomalší rozbeh a spočiatku nejasný príbeh
  • vyššia cena (70 eur)

Informácie o hre

Marvel’s Spider-Man

Marvel’s Spider-Man 2018

Nový Spider-Man obsahuje nový príbeh, ktorý nepoznáte zo žiadneho filmu alebo komiksu. Peter Parker je skúsený lovec zločincov z New Yorku, ktorý sa ale zároveň snaží udržať pohromade svoj zmätený osobný život a kariéru. Za hrou stojí skúsené štúdio Insomniac Games, autori sérií Ratchet & Clank alebo Resistance.

  • Platforma: PlayStation 4
  • Žáner: akčná adventúra
  • Výrobca: Insomniac Games
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony

Trailer 

Korekcia: Mário Lorenc


Vedľajšie misie nie sú síce žiadna sláva, no hru aspoň spestria.


Súčasťou hry sú aj tzv. minihry, resp. puzzle.


Spider-Man dokáže svoje zbrane vylepšovať, musíte však mať dostatok tzv. tokenov, ktoré získavate za plnenie úloh a výziev.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk