Je to už pár pekných rokov, čo séria, ktorá odštartovala svoju hviezdnu kariéru, ponúkla hráčom nezabudnuteľné zážitky na bojových poliach najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva. Konkrétne, v roku 2008 to bolo Call of Duty: World at War, ktoré v podstate ukončilo ťaženie v druhej svetovej vojne. A trvalo presne deväť rokov, kým sme sa dočkali návratu k jeho koreňom. Poďme sa teda spoločne pozrieť, či tento návrat stojí po toľkých rokoch naozaj za to.
Poznáte to, keď na niečo dlho čakáte, no väčšinou sú vaše očakávania prehnané, pretože vyjsť v ústrety všetkým je v konečnom dôsledku pre vývojárov takmer nemožné. Aj v mojom prípade to bolo podobne. Vo všeobecnosti platí, že hráči sú po dlhých rokoch nasýtení a vyhľadávajú niečo iné. Na dlhé obdobie platilo, že akčné AAA hry smerovali svoje zasadenie do modernejších kulís, prípadne sa odeli do sci-fi kabátu. Tomuto trendu sa nevyhla ani obľúbená séria Call of Duty. Po roku 2008 sme tu mali rok čo rok nové pokračovanie, pričom každé znamenalo posun do budúcnosti. Nakoniec sme sa dopracovali až k prestrelkám vo vesmíre a to už teda začínalo smrdieť problémom.
Minulosť
Nastal čas návratu do minulosti. Minulý rok si svoje odbil priamy konkurent v podobe Battlefieldu, no ten priniesol na naše obrazovky konflikt Veľkej vojny, pričom smäd po poriadnej historickej kampani sme v tomto prípade neuhasili. Od začiatku bolo jasné, že práve hráčmi žiadaný návrat do historických bojov je tá správna cesta.
A tu prichádza na rad séria Call of Duty, ktorá v pokračovaní s podtitulom WW2 svojim fanúšikom a hráčom sľúbila zasadenie do druhej svetovej vojny s poriadnou príbehovou kampaňou.
Vo svojej podstate platí, že čo Activision sľúbil, tak aj dodrží. Konečne sa do našich rúk dostáva vycibrená akcia podávaná z pohľadu prvej osoby s pozlátkou Call of Duty. V kampani sa totiž vžijete do roly obyčajného vojaka menom Ronald Daniels, čo nie je úplná náhoda. Vývojári sa totiž zámerne rozhodli priniesť hráčom realistickejšiu koncepciu. Iste, séria Call of Duty je prakticky čistou arkádou, no ak správne naservírujete prvky v hrateľnosti, môže byť odklon od dlhoročných štandardov, aj keď malý, veľkým plusom.
Ronald Daniels
Daniels teda nie je žiadny veterán ani superhrdina, je to obyčajný devätnásťročný mladík z Texasu, ktorý si len plní svoje vlastenecké povinnosti. Narukuje do armády a v podstate naskočí do poriadne rozbehnutého vlaku.
Hru začínate vo Francúzsku, konkrétne na pobreží Normandie. A predpokladáte správne, píše sa 6. jún 1944 a vy ste súčasťou Operácie Neptune, ktorú poznáte aj ako D-Day. Musím povedať, že vo mne okamžite splanula nostalgická duša, keďže tento návrat mi pripomenul moje obrovské nadšenie z podobnej misie, avšak v hre Medal of Honor: Allied Assault. A rovnako ako v MOH, tak aj tu som ostal ohromený.
Aj keď po vylodení zo mňa opadalo prvotné nadšenie, môžem s pokojným svedomím prehlásiť, že návrat to bol veľkolepý.
Touto misiou to však všetko iba odštartovalo. Postupne sa zoznamujete so svojím družstvom, ktoré vám bude robiť spoločnosť počas celého vášho ťaženia.
Veľkým plusom je, že hra podáva prakticky len Danielsov príbeh, takže nebudete svedkami osudov iných postáv. Takto si k tomuto sympaťákovi postupne vybudujete určitý vzťah, ktorý funguje dobre.
Parťáci
Ako som spomínal, vaši parťáci nebudú len do počtu. Snaha priniesť realistickejší zážitok vyústila v dôležitosť komunikácie s vašimi kolegami. Zabudnite na automatické liečenie. Ak ste zranený, je potrebné nájsť súpravu na liečenie a ošetriť sa. No čo je dôležitejšie, vo vašom tíme nájdete zdravotníka, ktorý vám v prípade potreby túto lekárničku hodí. Tú je potrebné si najprv u neho vyzdvihnúť a následne si ju môžete odložiť do zásoby, prípadne hneď použiť.
Postava zdravotníka, ktorú stvárňuje váš parťák menom Zussman, má v príbehu postupne čoraz viac priestoru, už len z dôvodu, že jeho služby budete potrebovať stále častejšie. Nesmiete však zabudnúť na fakt, že jeho pomoc nie je vždy automatická a určitú chvíľu potrvá, kým vám bude môcť poskytnúť ďalšiu pomoc.
Verte mi, vďaka tejto zmene získava hra omnoho zaujímavejší nádych a už nestačí ukryť sa niekam do rohu a počkať na svoje uzdravenie.
Podobným štýlom si osvojíte aj pomoc ostatných členov. Aj v ich prípade si budujete určité puto, ktoré v konečnom dôsledku znamená súdržnosť. Narazíte na Turnera, ktorý rád zavtipkuje, no čo je dôležitejšie − bude zdrojom vašej munície, ktorú budete míňať v tonách.
Boje a ich muchy
Tu si Call of Duty: WW2 drží svoj zaužívaný štandard − naskriptované situácie. Ak nesplníte zadanú úlohu, budú sa na vás valiť nepriatelia zo všetkých strán. V tomto smere je to jednoducho bez zásadnej zmeny.
Je nutné podotknúť, že navrhnuté misie si držia svoje tempo a v podstate máte pocit, že okolo vás skutočne zúri vojna a občas nastane i situácia, v ktorej ani len nebudete tušiť, na koho strieľate.
Našťastie, k dispozícii máte svojho veliteľa, seržanta Williama Piersona, ktorý vám v prípade potreby označí všetkých nepriateľov v danej lokalite. Toto viete skvele využiť, ak hodíte dymovnicu − nepriatelia sú z toho dezorientovaní, no vy stále vidíte ich obrysy, a tak sa stávajú ľahkým cieľom.
Ak vám už nestačia zbrane, dopomôže vám Aiello, keďže ten vám dokáže zaobstarať rôznu muníciu, napríklad granáty.
Mraky nepriateľov likvidujete rad radom. K ich eliminácii vám poslúži slušný arzenál zbraní. Vyskúšate si dôverne známe zbrane, takže rátajte napríklad s puškou M1A1 Carbine, prípadne M1 Garand, nechýbajú ani automatické zbrane M1928, BAR či Waffe 28. Samozrejme, arzenál je podstatne väčší a vyskúšate si odstreľovacie pušky, plameňomet a rôzne ťažké zbrane či položíte zopár mín, takže v tomto smere môžete byť pokojný. Dosť často sa mi však stávalo, že som bol úplne bez munície, takže musíte sledovať Turnera, prípadne si vezmete ďalšiu muníciu a zbrane od mŕtvych.
V príbehu nejde iba o jedno…
Ako som spomínal hneď v úvode, vývojári sa zamerali na príbeh obyčajného mladíka, v ktorom ho sprevádzate na jeho strastiplnej ceste za víťazstvom. V určitých fázach hry sa síce ocitnete aj v koži niekoho iného, no bude to len krátka odbočka, ktorá má navyše priamy súvis s príbehom.
Dokonalým príkladom je misia za odbojárku Rousseau, ktorej úlohou je infiltrovať sa na nepriateľské územia a splniť tajnú úlohu. Táto odbočka opäť poukázala na smerovanie hry, keďže v určitých momentoch musíte sledovať príbeh a správne reagovať. Myslím tým, že vám hra ponúkne možnosť síce krátkych, no dôležitých dialógov, v ktorých budete odpovedať na zvedavé otázky hliadok a kontrolórov.
Zaujímavé sú aj quick time eventy. Nenarazíte na ne často, no výborne vystihujú dianie na obrazovke. V strehu musíte byť prakticky neustále, v boji vás môže kedykoľvek napadnúť napríklad pes, takže ho musíte zastreliť skôr než vás napadne − ak je na to však už neskoro, musíte sa snažiť striasť sa ho stláčaním príslušného klávesu.
To isté platí aj o misiách, ktoré je možné splniť pomocou stealth postupu. Váš tichý postup vám môže uľahčiť situáciu, no v prípade zburcovania stráži už prakticky nedokážete nastoliť pokoj. To však až taký problém nie je, keďže umelá inteligencia nehrá žiadnu vysokú ligu. Nepriatelia sa síce schovávajú za prekážky a kryjú sa, no to je asi tak všetko. Strmhlav sa vedia vrhnúť do boja a niekedy vás nevedia trafiť ani zo vzdialenosti jedného metra. Ak na nich hodíte granát, sú vystavení istej smrti, keďže možno majú snahu utiecť, no nevedia kam. To isté platí aj o vašich parťákoch, ktorí vedia reagovať na vaše požiadavky, no zvyšok je ako päsťou na oko.
Okrem misie s Rousseau si tiež vyskúšate, aké to je ocitnúť sa v obrnenom tanku typu Sherman a zničíte pár nemeckých jednotiek. Okrem pozemných misií na vás čaká aj súboj vo vzduchu. Zalietate si v stíhacom lietadle P-47 Thunderbol − v tomto prípade to bola len povinná jazda. Lietadlo sa nemotorne ovládalo a za splnenie úlohy v počte zostrelených Štúk ďakujem umelej inteligencii.
Vizuál nesklamal
Vyzdvihnúť však určite musím vizuál hry. Pravdupovediac, nečakal som žiadne audiovizuálne orgie, no nakoniec som spokojný. Na PC zostave s procesorom Intel Core i5-4590, 16GB RAM a grafickou kartou GeForce GTX 1060 (6GB) hra odsýpala bez problémov na vysokých detailoch v rozlíšení 1080p. Snímky boli stabilné a držali si 60fps. Dokonalé boli pre mňa predovšetkým tváre. V hre pôsobili doslova ako živé a to nehovorím o renderovaných prestrihových scénach, ktoré sú k dispozícii medzi misiami.
Za vizuálom trocha zaostáva zvukový sprievod. Hudba síce reaguje na okolie, ale je akási nemastná-neslaná. Tradične vsádza na orchester, no nie je taká výrazná, ako by som očakával. Zvukové efekty si však držia naozaj vysokú úroveň. Som dosť rozmaznaný hrou Escape from Tarkov, ktorej zvukové efekty patria do absolútneho topu, no prechod na Call of Duty bol v tomto smere bez problémov.
Slušné technické spracovanie možno trochu podkopávajú animácie, ktoré sa už dlhodobo nijako zásadne v celej sérii nemenia. Ešteže si perfektne vymodelované lokality stále držia svoj vysoký štandard. Napríklad lesy v nemeckom Hürtgene sú skutočná pastva pre oči.
Galéria
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Call of Duty: WWII 2017
Call of Duty sa vracia ku koreňom! Čaká vás príbehová kampaň z 2. svetovej vojny, vylodenie v Normandii, bitka v Ardénach a ďalšie nezabudnuteľné momenty. Multiplayer sa vráti k menej divokému tempu, kooperačný režim ponúkne vlastný príbeh a prídu tiež zombie z Tretej ríše!
- Platforma: PC
- Žáner: First-person shooter
- Výrobca: Activision
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: KON TIKI