Čo pre vás znamená Syberia? Pre niekoho to je možno dojemný príbeh o mladej žene pracujúcej pre veľký právnický korporát, ktorá v neznámom svete objavila svoju nezávislosť. Pre iného to môže byť nenáročná relaxačná séria, pri ktorej si oddýchne po ťažkom pracovnom dni bez toho, že by sa musel pred monitorom nejako príliš mozgovo namáhať. Niektorí možno v Syberii vidia ten správny (tak dlho hľadaný) životný impulz – prípadne ho mali priamo pred sebou, no báli sa ho využiť. Pomôže im zbaviť sa okovov reality a vrhnúť sa strmhlav do nejakého dobrodružstva. Ani jedna odpoveď nie je nesprávna.
To, čo cítite pri hraní Syberii, to je totiž skutočné a vaše vlastné. Naučí vás, že nemusíte mať strhujúce cut-scény aby vás hra dokázala dojať, stačí len jeden denník, ktorý vám slovami dokonale sprostredkuje dramatický príbeh. Ten sa odohrá len vo vašich predstavách. Syberia vám dokáže, že adventúra nepotrebuje nezmyselné kombinácie predmetov: stačí umne nadizajnovanať puzzle tak, aby ste sa mohli spoľahnúť len na svoj dôvtip a nie šťastie. Na základe toho dáte dohromady po hodinách skúšania veľký liatinový kotol a ventilátor, aby ste vytvorili obyčajnú miešačku.
Ono sa to doslova zdá ako sen, ako prototyp dokonalej adventúry. A tou Syberia je, že?
Nie.
Prepáčte mi to mierne zavádzanie, no neboli to klamstvá. Syberia je vskutku naozaj séria, ktorá ponúka presne to, čo som vypísal hore. Problémom avšak je, že to bohužiaľ nikdy nedokázala dodať v jednej hre. Jednotku ťahal dopredu jednoduchý príbeh spolu s nádherným lore a silnými charaktermi, no herne bola veľmi priamočiara. Dvojka pridala na hlavolamoch, radikálne ubrala na rozvoji charakterov, trojka priniesla pomerne slabý príbeh, avšak po hernej stránke predstavila jedny z najlepších puzzle v sérii. Štvorka na tom nie je inak. Tá exceluje v jednom z najdojemnejších a najcitlivejšie podaných príbehov, aké som kedy v hrách videl, no herne to je, predovšetkým v začiatočnej polovici, len taká vata.
Na to, aby ste pochopili a úplne precítili príbeh The World Before, musíte zažiť predchádzajúce hry. Po označení určitej položky v menu síce máte možnosť dozvedieť sa, čo sa hlavnej hrdinke Kate Walker prihodilo predtým, ale sledovať len prostý sumár problémom, ktorým čelila, nebude mať nikdy taký istý efekt, ako keď si týmito prekážkami sami prejdete. Často odkazuje na minulosť, postavy i udalosti, ktoré sa už stali. Bola by škoda, aby ste sa ochudobnili o maximálny zážitok, ktorý sa vám dostane, len ak si predtým zahráte predchádzajúce diely. Mimochodom, názov hry trocha mýli. Syberia: The World before pôsobí, ako by malo ísť o prvotinu, ale v skutočnosti ide o priame pokračovanie, čiže vhodnejší by bol podľa mňa názov Syberia 4: The World Before.
Hra nachádza hlavnú hrdinku v ruských soľných baniach rok po tom, čo ju tam odvliekli zločinci na konci tretieho dielu. Preč je jej upravený vzhľad, je špinavá, má iný účes a zdá sa, že aj inú sexuálnu orientáciu. V jednotke mala snúbenca, ktorého ľúbila, no tu je pre zmenu až po uši zamilovaná do spoluväzenkyne Katyuši. Byť rok len s jedným človekom v malej miestnosti pravdepodobne môže ovplyvniť vaše citové rozpoloženie, nakoľko máte len jeden druhého, na ktorého sa môžete spoľahnúť – vskutku neviem, nie som psychológ - ale z celkového hľadiska hry to bola úplne zbytočná zmena. Hra s touto tematikou následne vôbec nepracuje, nerozvíja ju a okamžite to vyfučí do prázdna.
Teda nie tak celkom úplne hneď. Na konci úvodnej kapitoly totiž zažijete rozhodne ten najhlúpejší dôvod v hrách všeobecne, prečo vôbec postava začne robiť to, čo robí. Dvojica sa nejakým spôsobom dostane k únikovej ceste preč z baní a natrafí na opustený vagón, kde nájdu okrem iného aj 50 rokov starú maľbu ženy, ktorá sa podľa Katyushi na Kate dosť podobá. Na základe toho sa ju, logicky, a teraz sa radšej niečoho chyťte, rozhodnú nájsť. Veď čo by aj iné robili, všakže. Utekajú po ročnom trýznení s vidinou tak vytúženej slobody a namiesto toho, aby skutočne utiekli, začnú debatovať o tom, či sa tá žena na maľbe na Kate fakt podobá a jediné, čo ich zrazu zaujíma je len to, kto je tá žena. Čerešničku na torte tomu dodáva tragická smrť Katyushi a jej prosba, aby ju skutočne našla. Kate jej povie, že ju ľúbi a sľúbi, že bude po nej pátrať. Až potom to celé vyfučí.
Benoît Sokal, jeho vízie a príbehy ma vždy dokázali nadchnúť, ale taký absurdný úvod do deja som od neho nečakal. Až som sa musel pozastaviť nad tým, či nebol začiatok do hry dodaný až po jeho tragickej smrti. Neskôr to na mňa pôsobilo dojmom, ako keby si tvorcovia neboli istí svojim nápadom, nakoľko niekoľko postáv, ktoré Kate po úteku do Európy stretne, začne z ničoho nič tvrdiť, že sa na spomínanú maľbu podobá. Úplne cudzí ľudia (na ktorých názore, povedzme si pravdu, absolútne nezáleží) sú zrazu ohromení, že je tam taká podobnosť. Pýtal som sa sám seba, čo je na tom také zvláštne. To sa už ľudia nemôžu podobať? Alebo čo ak je to na obraze namaľovaná skutočne Kate? Prečo by sa vôbec k tomu mal niekto bez opýtania vyjadrovať? Nechápem. Ako keby si týmto tvorcovia chceli potvrdiť, respektíve ospravedlniť, že ich zápletka má logiku. Veď predsa aj pár iných postáv sa vyjadrilo, že maľba ženy sa dosť podobá, tak je úplne prirodzené, že Kate sa ju snaží nájsť, no nie? No nie... je to hlúpe a predovšetkým nepravdepodobné.
Našťastie úvod skončí rýchlo a všetko, čo sa stane potom, je už len vycibrené rozprávanie príbehu s excelentnou poetikou dvoch časových rovín, reality a času, kedy sa Európou prehnala vlna rasizmu, nenávisti a vypuknutej novej svetovej vojny. Je to čas, ktorý u nás poznáme ako 2. svetová vojna, avšak tvorcovia pracujú s ich vlastnými termínmi. Obzvlášť pasáže priamo zobrazujúce život neznámej ženy na maľbe sú dych vyrážajúce umelecké obrazy patriace medzi to úplne najlepšie, čo sa kedy v hrách objavilo. Melancholické zachytenie nie vždy šťastného osudu tejto hrdinky s gaštanovými vlasmi vo vás často vyvolá emócie skľúčenosti a dojatia. Všadeprítomné chladné teplo jesene nazerajúcej spoza zožltnutých listov padajúcich na zem vás obohatí povznášajúcim pocitom, že práve prežívate ten najkrajší príbeh všetkých čias.
Ak si odmyslím veľmi nepresvedčivý úvod, tak je Syberia: The World Before o putovaní ženy znovu hľadajúcej samú seba. Ide však skutočne iba o sľub, ktorý dala svojej novej láske? Alebo je v tom hľadaní cudzej osoby len jej vlastná neschopnosť priznať si, že rozhodnutie cestovať s Hansom Voralbergom na konci prvého dielu nebolo práve to najšťastnejšie. Spôsobila tým nielen rozpad svojho predchádzajúceho vzťahu, odvrátenie sa od svojej rodiny a priateľov, ale aj veľké finančné problémy právnickej firme, pre ktorú pracovala. Ja si myslím, že odpoveď je možné nájsť práve v tejto časti, predovšetkým na jej úplnom konci.
Celú túto nádhernú obrazotvornosť perfektne dopĺňa doslova nadpozemský soundtrack z pera Inona Zura. Jeho clivé melódie dodávajú dojemným momentom, ktorých príbeh prinesie neúrekom, ešte dodatočnú dávku emócií naviac. Či už budete objavovať zákutia mestečka Vaghen v predvojnovom období alebo jeho modernej verzii v roku 2005, zakaždým sa budete cítiť ako v ružovom sne vytvorenom z bezkonkurenčnej architektúry prostredia, nesúcim jesenný poter košatých zubatých tieňov stromov.
Čo sa optimizmu týka, ten už u mňa nie je na takej vysokej úrovni, keď sa očkom pozriem na hrateľnosť. Hra upustila od svojich tradičných adventúrnych koreňov a tu už pôsobí skôr ako interaktívnejšia hra od Quantic Dream. Narážam týmto na hrateľnosť pozostávajúcu z kontextového ovládania, ktoré simuluje činnosti reálneho sveta pohybom myšou, respektíve ovládačom. Otočiť kľúčikom tu znamená urobiť kruhový pohyb zariadením ovládajúcim hru a podobne. Oproti trojke je ich ale našťastie o niečo menej a hlavne aspoň fungujú (nie sú frustrujúce tak, ako predtým). Osobne nie som vôbec fanúšikom takéhoto typu, nakoľko to hrateľnosti nepridáva podľa mňa nič. Posunutie vozíka si napríklad žiada držanie tlačidla a udržiavanie červenej bodky na ukazovateli, čo nie je príliš zábavné.
Prvá polovica hry nie je z hľadiska rébusov nijako náročná a ani ich nie je veľa, avšak približne od polovice sa to zlepší a počet zaujímavých hádaniek citeľne narastie. Začne sa to opravou orchestra automatonov na námestí Vaghenu, kde musíte navštíviť hneď niekoľko miest a vykonať tam určité záležitosti, aby ste mohli celkové puzzle dokončiť. Nič ťažké, no zaujímavé, a to je presne princíp, na ktorom je vystavaná celá séria. Práve táto pasáž je taktiež tou, kedy si budete môcť prvýkrát prepínať medzi dvomi postavami naraz, medzi Kate v roku 2005 a záhadnou ženou z obrazu. To, čo sa dozviete v minulosti budete zrazu vedieť aplikovať v prítomnosti a riešiť tak rébusy. Je tu ale jeden problém. Ono to vôbec nedáva zmysel. Z pohľadu hráča je to samozrejme fajn. Niekde sa niečo naučíte a na druhom mieste to využijete. Avšak z hľadiska príbehu to, že Kate vie zrazu ako vyriešiť hlavolam, pretože ja ako hráč som videl, ako sa nejaký objekt ovláda pred 50 rokmi, predsa nemôže mať žiadne racionálne vysvetlenie.
Prečo si môžem prepínať medzi postavami len na určitých miestach, keď vám to hra dovolí? Dôvodom samozrejme je, že inak by nemala žiadne opodstatnenie. Ak by sme si hneď vedeli pozrieť, ako v určitých pasážach tajomná žena reagovala a čo robila, nebol by dôvod na hľadanie jej osoby. Vedeli by sme už o nej všetko. Podľa „pravidiel“ z námestia Vaghenu by to predsa Kate vedela hneď, len čo by som to ja, ako hráč spozoroval. Takto ale adventúra stráca na uniformite, vízii a celistvosti. Keď sa to tvorcom hodí, tak to do hry implementujú, avšak vtedy, ak už hrozí, že táto mechanika naruší celkový zmysel rozprávania príbehu, tak možnosť pred vami skryjú. Je to samozrejme logické rozhodnutie, ťažko namietať, ale pôsobilo to na mňa nekompaktne.
Príbehové cut-scény tu bývajú dlhé a niekedy až nekonečné, ale to v podstate nevadí, nakoľko sa prezentujú krásnym vizuálom, sú skvelo nadabované a citlivo nasnímané. Avšak aj to len naznačuje, že si ako hlavné vývojári zvolili príbeh. Adventúry, ako žáner, stavajú aj na silnom príbehu, čiže rozhodnutiu rozumiem. K tomu len na záver poviem, že z času na čas som sa predsa len pristihol pri tom, že sa už neviem dočkať, kedy budem znova ovládať postavu.
Čo mi prišlo nepochopiteľné bol diár, do ktorého vám hra zapisovala úlohy. Skutočne dnešní hráči potrebujú mať vypísané úlohy už aj v priamočiarej lineárnej klikanej adventúre? Našťastie sa dajú všetky ukazovatele a notifikácie vypnúť, čiže si hráči túžiaci po čo najklasickejšom zážitku týmto môžu prísť na to svoje. K dispozícii máte takmer vždy po ruke aj denník nehľadiac na to, za akú postavu práve hráte. Zatiaľ čo si žena z obrazu píše pocity do denníka sama a zapisuje si tam dojmy aj z udalostí, ktorých ste neboli svedkami, v prípade Kate čítate denník vyšetrovateľa, ktorý po vás pátra. Troška zvláštne rozhodnutie, nakoľko ten vyšetrovateľ tam len vypisuje to, čo ste spravili priamo s Kate. Asi má ísť o nejakú formu logu pre prípad, že by ste dlhší čas nehrali a chceli sa dostať do obrazu. Denník neznámej ženy je ale určite zaujímavejší.
Núti ma to zamyslieť sa nad tým, prečo sú nitky príbehu venované vyšetrovateľom v tejto sérii vždy otáznej kvality. Vo štvorke síce dej našťastie nekazí, ba naopak, zbytočne ho nekúskuje, ale aj tak to nie je úplne to pravé orechové. Avšak stále lepšie než ako v Syberia 2, kde prestrihové scény do New Yorku tak veľmi narúšali poetiku zasneženej Sibíri a vytrhávali z celkovej atmosféry. V Syberia 3 sa vyšetrovateľ správal ako to najnaivnejšie a najneschopnejšie nemehlo – ak by ste ho vystrihli z príbehu, o nič by hra neprišla.
Po dosť chabo vyzerajúcej trojke je The World Before ako z iného sveta. Grafika je na prvý pohľad prekrásna. Prostredia obsahujú množstvo predmetov, nasvietenie scén vyzerá realisticky, paleta farieb je zvolená s citom. Problém avšak nastáva, keď sa kamera prvýkrát priblíži k objektom a pokazí dovtedajší pozitívny dojem. Vtedy zistíte, že textúry sú vo veľmi nízkom rozlíšení, objekty nemajú dostatočnú geometriu a celé to vyznieva neupravene. Hra teda klame telom. Ilúzia by avšak mohla byť neskazená, ak by tvorcovia objekty, ktoré budete skúmať z blízka, obliekli do detailných textúr. Veď ak viem, že hráč bude na nejaký objekt pozerať zblízka, tak ho teda na to aj patrične pripravím.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Syberia: The World Before 2022
- Platforma: PC
- Žáner: point-and-click adventúra
- Vývojár: Microids
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: HYPE
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Like a Dragon Gaiden - Každý mafián raz napokon povie posledné zbohom 27. nov 2023
- Nightdive v ráži: Prichádza remaster Dark Forces a Turok 3 23. aug 2023
- Adventuristi pozor, prichádza nový Broken Sword (plus remake jedničky) 23. aug 2023
- Alan Wake II ponúkne plynulý prechod z filmových cutscén do hry 22. aug 2023
- Lords of the Fallen sa predstavil v podmanivom príbehovom videu 22. aug 2023
