Žije, dýcha a vynára sa z hustého oparu spálenej nafty. V tomto návrate ku klasickým stratégiám by nejeden zástanca ekológie dostal dvojitý infarkt a samotnú Grétku z krajiny troch koruniek by prekotilo horeznačky, až by jej vrkoče opísali dokonalú kružnicu. Našťastie si však nikto pri vývoji prvej videohernej adaptácie slávnej stolovej hry Scythe nemusel zažiadať o pridelenie euroklasifikácie ku každému z tých desiatok unikátnych mecha strojov, ktoré v príbehu o alternatívnom vývoji našich reálnych dejín napĺňajú úlohu pomocníka pri žatve, ako aj obrancu hraníc. Keď som pred niekoľkými rokmi započul fámu, že istá nemecká spoločnosť rozbieha projekt komplexnej adaptácie alternatívneho univerza World of 1920+, sotva som dokázal skrývať nadšenie. Táto jedinečná ilustrovaná fikcia z hlavy poľského umelca menom Jakub Różalski, ktorú dokonalo preslávila vyššie spomenutá spoločenská hra Scythe, totižto dokázala navodiť takú svojskú atmosféru spojením tradičného folklóru Slovanov s bizarnou dieselpunk industrializáciou, až sa prerod do interaktívnej videohry ukazoval byť niečím viac ako potrebným. V tom čase sme však sotva tušili, kto sa vlastne na vývoji podieľa a s akým konceptom celkového prevedenia na nás nakoniec vyrukuje. Dnes už vieme, že išlo o firmu King Art Games, ktorá našťastie siahla po okrajovo využívanom šuplíku s nápisom real-time strategy, a pomocou úspešnej Kickstarter kampane defacto pomohla každému z milovníkov tohto žánru vrátiť ho tam, kam patrí.
Epická kampaň
Celé to moje evidentné nadšenie, ktoré z prvého odseku priam buble ako cesto na kváskový chlieb, môžeme spojiť s hodnotením kampane, a teda primárnej dejovej linky. Je to skutočne tak, aj v roku 2020 sa stratégia odohrávajúca v reálnom čase môže stať nádobou plnou úžasnej hrateľnosti, kde však akési druhé husle naplno hrá uveriteľný príbeh. Autentickosť alternatívneho vývoja našich dejín po prvej svetovej vojne je v tomto diele taká silná, že jemne skomolené názvy štátov ako Rusko a Poľsko nebránia prístupnosti a pochopeniu zámeru autorov. A o čo tu teda po stránke scenára vlastne ide? Po veľkej vojne a tradičnom efekte stagnácie a zbierania pozostalej munície – čítaj železný šrot – sa celá Európa začína opäť vyzbrojovať a každý ide cestou stavania už vyššie spomenutých a trocha neohrabaných mecha strojov. Vďaka uvedenému umelcovi z Poľska mali vývojári neochvejnú podporu v očarujúcej estetike týchto často dvojnohých mašiniek, čím sa o to viac mohli sústrediť na ich začlenenie priamo do strategických možností na bojisku. Už počas žiadania peňazí cez Kickstarter sa jedným z veľkých lákadiel stal sľub autorov v spracovaní podmanivej kampane. Pri takýchto veciach sme však pochopiteľne trocha zdržanliví, keďže máločo povedané na kameru a ďaleko pred finálnym dokončením sa v prípade Crowdfunding platforiem aj dodrží, a cez to všetko, ako sa v tom čase nielen mne priam leskli oči od nadšenia, bolo nutné počkať na reálny výsledok.
Na desať skrachovaných projektov ale zákonite musí pripadnúť aj jeden čistý opak a presne do tejto klasifikácie našťastie spadol aj Iron Harvest. Ten totižto prináša zaujímavé hlavné postavy so silnou podporou scenára a ten by sa nestratil ani v žiadnej filmovej alebo, dnes už oveľa populárnejšej, seriálovej adaptácii. Schválne, skúsme hádať, ako dlho bude Netflixu či HBO trvať, než nám niečo takéto oznámia? Tak či onak, kvalitný príbeh si v prípade recenzie vyžaduje aj silné utajenie a jediné, čo vám môžem pre zachovanie plnohodnotného zážitku z hry samotnej prezradiť, je nasledujúca omrvinka. V malej dedinke začína tridsaťhodinový príbeh malej Anny, ktorej otec celý život a zámerne tajil svoje pôvodné povolanie a schopnosti. Vďaka prichádzajúcej a už neodvrátiteľnej vojne medzi hlavnými frakciami strednej a východnej Európy (Polania, Rusviet a Saxony) je však toto tajomstvo odhalené v tom najneočakávanejšom momente a z detských snov roztomilej Anny sa stáva facka so silou, akú dokáže vynaložiť len sám život. Keďže ale aj v hrách naďalej platí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní, Anna nechce zapadnúť medzi svoje ustráchané rovesníčky a vydáva sa tak akousi cestou boja za svoju malebnú krajinku. Polania ostatne vyzerá presne ako Moravský kraj, teda level dizajn prírody nám musí byť okamžite povedomý, čo možno aj u mňa z časti prispelo k lepšiemu vnímaniu celkovej atmosféry. Ak už je reč o všeobecnej komplexnosti, tak téma a obsah scenára graduje v perfektnom tempe a celý Iron Harvest je ako jeden pohlcujúci a neprerušovaný zážitok, ktorý si vyznávači RTS radi zopakujú – ale pozor, do tejto charakteristiky aktuálne nespadá nie práve dokonalá technická stránka.
Taktika nadovšetko
Od príbehu a jeho dôležitej úlohy v hrateľnosti Iron Harvest sa teraz môžeme pozvoľna presunúť do zákopu a trocha si odpočinúť, prípadne načerpať inšpiráciu z pohybu nepriateľských jednotiek. Týmto kovovým a po nafte páchnucim mostíkom sa vás snažím pripraviť na skutočnosť, že dielo spoločnosti King Art Games nie je ani náhodou nejakou jednoduchou arkádou, kde v počte niekoľkých vojačikov môžete zlikvidovať celú armádu strojov a na konci sa ešte deliť o nevybuchnutú muníciu. Pointou úspechu na akejkoľvek mape hry je vhodne zvolená stratégia, ktorá v istých momentoch vyžaduje bohorovné vyčkávanie a plazenie sa kanálmi – opäť skôr účelová asociácia než fakt. O to viac je vám po úspešne zvládnutej časti kampane odmenou, ak vaše vojsko a technika prežije, a to navyše s minimálnymi stratami. Jednotky sa od seba odlišujú v tradičnom vojenskom žargóne, avšak vďaka poctivosti a ústretovosti voči žánru RTS nám vývojári prinášajú, napríklad, možnosť ich okamžitej transformácie priamo počas boja (jednoducho stačí prevziať konkrétny item a napríklad z kuchárov sú razom lekári). Toto je ale len malý príklad už spomínanej komplexnosti samotnej hry. Na dostatočné pochopenie hĺbky tejto stratégie je nutné vyskúšať si všetky interakcie s terénom či rôzne vzorce obsadzovania budov za účelom vytvárania pascí. Ak máte z maximálnej možnej hranice vojakov (dvesto) zaplnenú polovičku a náhodou nadobudnete pocit, že vám už nemôže nikto zabrániť prejsť úrovňou ako nôž maslom, nastane razom krutá realita. Stačí len nevhodné kliknutie a následný presun väčšiny rovno pred nejaký ďalší kráčajúci bojler s logom protistrany a vaše uniformy poslúžia akurát tak ako vypchávka pre matrace chudobných.
Vrátim sa ešte krátko späť k zmene zacielenia jednotky. Po vami zlikvidovaných protivníkoch zostávajú na zemi ich vlastné insígnie, čo je práve ona potrebná interakcia na prerod bežného vojaka v inžiniera. Môžeme si uviesť aj pregnantný príklad. Začínate ako malá skupinka odbojárov, ktorí by za normálnych okolností dokázali len sotva vzdorovať technicky lepšie vybaveným súperom. Stačí však pár čisto realizovaných prepadov zo zálohy a z outsiderov je razom nebezpečný klin vrazený rovno do chrbta „sovietov“. Navyšovanie počtu skromných jednotiek sa deje aj pomocou obsadzovania špecifických území, kde vám stačí vztýčiť vlajku a čísla na hornej, inak celkovo pekne prehľadnej, HUD lište začnú rásť ako akcie zdravotníckych firiem v roku 2020. Keby som bol plešatý boľševik a nosil kabát až po členky, opakoval by som vám niečo v tom zmysle; učiť sa, učiť sa a učiť sa! Čím skôr a dôkladne pochopíte taktické možnosti projektu Iron Harvest, o to rýchlejšie dostanete chuť spustiť multiplayer režim (momentálne tam nájdete síce len pár máp, ale to sa čoskoro zmení) a ukázať súperom z celého sveta, ako vám to ide na pozícii vojenského generála. Aj keď som nasledujúci scenár nemal počas testovania hry ako overiť, multiplayer v tejto RTS, kde na oboch stranách stanú skúsení hráči stratégií v reálnom čase, môže v budúcnosti priniesť úžasné momenty hodné eSport licencie. O to viac sa teším na moment, keď vydavateľ začne chrliť dodatočný obsah a rozširovať to pomyselné javisko z polygónov. Vyššie som neraz spomenul meno Anna, ktoré však neberte ako jednu jedinú dôležitú postavu v dejovej sekcii. Ide v úvodzovkách len o prvú z troch hlavných postáv single zážitku a celkovo trio náhľadov na špecifický svet 1920+ a práve s nasledujúcim postupom času ani tento údaj už nebude platiť.
Zvuk hodný poklony
Spomínané problémy s technickou stránkou sa, našťastie, týkajú len vizuálnej stránky, nad čím sa krátko po vydaní hry dá mávnuť rukou. Oveľa dôležitejšia ostáva čistota gameplay formy, kde okrem uvádzaného presunu jednotiek po rozmanitých lúkach a hájoch Európy nastane priestor aj na budovanie rôznych foriem základní (nielen v súvislosti s ohromujúcou technikou mecha strojov) a s tým spojenú slasť ohľadom hniezdenia. Toto slovíčko možno pre niekoho bude vyznievať divne, ale ak dáme bokom cut scény, kde sem-tam ruka uletí do divného uhla, tak Iron Harvest má nielen nádhernú hrateľnosť na štýl Company of Heroes, ale zároveň aj nádherný grafický art plný efektov a oslňujúcich explózií – deštrukcia terénu tu obsiahla všetko potrebné pre ideálny zážitok z boja. S týmto priamo súvisí rovnako vysoko kvalitná zvuková stránka, nech už sa rozprávame o profesionálnom dabingu alebo priam umelecky spracovanom soundtracku. Orchestrálna hudba a univerzum 1920+, to je epický a neopakovateľný impulz plný nadšenia.