RECENZIA: Deliver Us The Moon - Atmosferická príbehovka s vizuálmi, čo naozaj stoja za to

RECENZIA: Deliver Us The Moon - Atmosferická príbehovka s vizuálmi, čo naozaj stoja za to

Fráza „umenie imituje život“ nie je používaná úplne bežne, no pri hrách sa mi v poslednej dobe tlačí do hlavy stále viac. Samozrejme, nemám pri nej na mysli úplné sci-fi a fantasy tituly, málokto by asi uveril, že lietajúce draky a súboje na mimozemských planétach by imitovali život. No pri atmosferických hrách je často vidieť celú myšlienku, príbeh, alebo minimálne paralely medzi herným a reálnym svetom. Možno aj preto som si na atmosféru a príbeh zaťažené tituly tak obľúbil. A taký sa už na prvý pohľad zdal aj počin holandského indie štúdia KeokeN Interactive s názvom Deliver Us The Moon.

Deliver Us The Moon v preklade znamená Doruč/Prines nám Mesiac, no mne sa akýmsi zázrakom podarilo do mena tejto hry vsugerovať si anglické slovíčko „to“, čím sa z názvu zrazu stalo „Doruč nás na Mesiac“, a takto pomýlený som aj hru začal hrať. Preto mi prišlo veľmi čudné, že už na začiatku prvého aktu som sa na spomínaný Mesiac bezpečne dopravil a nechápal som, čo je celkovo pointa. Odhliadnuc od mojej neschopnosti správne čítať názvy hier, najviac ma však zaujala iná vec. Ako som už spomenul, štúdio KeokeN Interactive sa radí medzi vývojárov indie kúskov, no kto by čakal grafické spracovanie, aké mali AAA tituly pred desiatimi rokmi, mýlil by sa. Je naozaj úžasné, že vďaka spoločnostiam, ktoré sú ochotné často zadarmo alebo za naozaj malý poplatok licencovať svoj prepracovaný herný engine, sú aj malé štúdia schopné produkovať skvele vyzerajúce hry.

V tomto prípade je to Unreal Engine 4 od Epic Games a vďaka nemu mohlo štúdio vyrobiť nielen špičkovo vyzerajúcu hru, ale zakomponovať do nej aj najnovšiu technológiu Ray tracing. Pred pol rokom by mi to bolo ešte jedno, alebo by som si možno trochu poplakal a pustil sa do hrania v normálnom zobrazení, keďže som mal iba grafickú kartu s menom začínajúcim na písmenká GTX. Teraz sa však môj počítač môže pochváliť kartou RTX 2080, ktorá si poradí s Ray tracingom aj v tých najnovších a najnáročnejších hrách. Samozrejme, stále nie som zástancom zapínania RTX v každom prípade, ako sú napríklad multiplayerové tituly či hry zamerané na rýchlu akciu. No práve atmosferické a príbehom žijúce kúsky sú podľa mňa pre Ray tracing ako stvorené. Ešte stále to nie je taký citeľný rozdiel ako pri prechode z čiernobieleho zobrazenia na farebné, no musím priznať, že keď som si pri skúšaní tejto hry párkrát prepol RTX ON a RTX OFF, rozdiel bolo poznať. A to dokonca aj na mojom staršom Samsung monitore, hoci pri ňom som si veľmi rýchlo uvedomil, že hoci postačuje na bežnú prácu a občasnú zábavu, na pravé vychutnanie si atmosféry treba niečo lepšie. Preto musím poďakovať spoločnosti Gigabyte, ktorá nám do redakcie zapožičala monitor Aorus KD25F. Ten síce disponuje „iba“ TN panelom s 1080p rozlíšením, no vďaka WLED podsvieteniu a 100% pokrytiu sRGB spektra bola radosť naň pozerať. 240Hz obnovovacia frekvencia a Freesync s podporou G-Syncu sú už len také čerešničky na torte. Dosť však už tliachania o veľkostiach štúdií, možnostiach licencovania herných enginov či nových technológiách, hor sa do hry.

Bezútešná budúcnosť

Keď som na začiatku spomenul, že umenie imituje život, nehovoril som len tak do vetra. Niekedy je až desivé, ako jednoducho môžeme vziať momentálnu situáciu na tejto našej modrej planéte, zobrať ju ako odrazový mostík a začať premýšľať, čo by bolo keby. Ako by vyzerala jediná jednoducho obývateľná planéta v solárnej sústave, ak by sme ďalej pokračovali v ťažení neobnoviteľných zdrojov? Ak by sme klimatickým zmenám naďalej neprisudzovali takú vážnosť, akú si zaslúžia? A keby zrazu nebolo možné udržiavať štýl života, na aký si ľudstvo zvyklo?

Podobné myšlienky už v hernom spracovaní prišli veľakrát. Niekedy ako strategické tituly, inokedy ako drsné post-apo akčné kúsky typu Mad Max. Deliver Us The Moon začína s podobnou premisou, no uberá sa vlastnou cestou. Na počiatku hry je v priebehu pár minút vysvetlené, že vďaka dvom objavom sa ľudstvu ako tak podarilo predísť tomu najhoršiemu. Prvým objavom bol energiou nabitý element Helium-3, ktorý sa v hojnom množstve nachádza na Mesiaci, druhým zas bola možnosť posielať energiu z Mesiaca na Zem vďaka mikrovlnnému vyžarovaniu. V takýchto príbehoch však vždy existuje jedno veľké „ALE“, ktorým sa ukáže neočakávaný výpadok dodávok energie z Mesiaca a absolútne žiadna možná komunikácia. Pár šikovných hláv však za niekoľko rokov práce dá dokopy raketu, vďaka ktorej sa bude hráč snažiť v úlohe nemého protagonistu dostať na Mesiac, zistiť, čo sa vlastne stalo, a následne hádam aj obnoviť dodávky energie pre fungovanie ľudí, čo ešte prežili na planéte, ktorá je už viac púšťou ako miestom, kde existujú oceány, jazerá a pralesy.

Per aspera ad astra, alias utrpením ku hviezdam

Hneď po spustení hry a vypočutí si príbehu som bol vrhnutý do sveta, samozrejme, s nejakým základným tutoriálom. Prvé zoznamovanie sa s okolím, systémom pohybovania a riešenie hlavolamov mi zabralo len pár minút, keďže sa takmer okamžite ukázalo jedno polienko, ktoré sa tento titul snaží hádzať hráčom pod nohy. Tým polienkom sú situácie, na ktoré má hráč iba limitovaný čas. Niekedy je zobrazený priamo na obrazovke, inokedy sú limity mierne odlišného, no stále naliehavého žánru. V prvom prípade je to nutnosť stihnúť pripraviť raketu na štart pred príchodom púštnej búrky a bezpečne vystreliť smerom k Mesiacu.

V každom prípade, pri Deliver Us The Moon môžete očakávať veľa príbehu, ktorý však často treba svedomito vyhľadávať, veľa hlavolamov a riešení logických problémov a potom chvíľky napätia a akcie, ktoré sa však nikdy nesnažia hráča vydesiť či vystrašiť, ale iba dotvárajú vážnosť atmosféry. Musím povedať, že keď sa mi na tretíkrát podarilo bezpečne naštartovať raketu a dostať sa do vesmíru, chvíle frustrácie boli viac ako splatené pocitom dobre vykonanej práce a tešil som sa na ďalšie napredovanie príbehu. A tak to viac-menej bolo počas celého hrania. Vyriešenie niektorých logických problémov mi trvalo pár sekúnd, nad inými som strávil nemálo času. No nikdy som nemal pocit, že niečo absolútne nedáva zmysel, že sa hra nespráva fér, plus sa u mňa (našťastie) nikdy nedostavila tak veľká frustrácia, aby som mal chuť prestať hrať.

Problém s recenzovaním titulu ako Deliver Us The Moon

Pri premýšľaním nad tým, ako spísať moje pocity z Deliver Us The Moon, som objavil jeden problém. Ten, našťastie, nie je spojený s hrou samotnou, ale s tým, ako ju vlastne recenzovať. Môžem napísať o tom, ako vyzerá, môžem napísať o tom, že je v nej príbeh a hlavolamy. No nemôžem sa príliš rozpísať o samotnom príbehu, o tom, ako som sa vysporiadal s niektorými najťažšími problémami, či o herných mechanizmoch alebo potenciálnych spoločníkoch. Nemôžem, lebo chcem, aby si každý, kto si prečíta túto recenziu, mohol užiť celý titul naplno. Celé odhaľovanie toho, čo sa s ľudstvom a na Mesiaci samotnom stalo, všetky skryté zákutia, kde sa nachádzajú čriepky príbehu, a taktiež aj hlavolamy, pri ktorých moja hlava niekedy prestávala fungovať.

Porovnávať Deliver Us The Moon akosi nemám s čím. Pri pretekárskych hrách môžem povedať, že jazdný model sa podobá na titul XYZ, pri akčných sa tiež môžem opierať o porovnávanie s inými titulmi. No príbehové a atmosferické hry sú často vo svojej vlastnej škatuľke. Preto je asi tým najlepším popisom, akého som schopný, myšlienka, že Deliver Us The Moon mi pripadá ako hybrid medzi hrami Alien: Isolation, Bioshock a Firewatch. Alien: Isolation, našťastie, len zasadením primárne do prostredia vesmíru a nie terorom v podobe krvilačných mimozemšťanov.

Bioshock v rámci príbehu, tajomstiev a zvratov (akokoľvek sú očakávané či obohraté) a Firewatch cez pocity opustenosti spojené s úžasne vyzerajúcimi vizuálmi a akýmsi familiárnym pocitom, že za týmto titulom nestojí obrovská mašinéria typu EA či Ubisoft, ale menšie štúdio, ktoré možno prehliadlo pár nedostatkov, no dodalo hre to najdôležitejšie - dušu a srdce. Celé hranie, ktoré síce zabralo len niečo cez päť hodín, som si naozaj užil a určite sa k Deliver Us The Moon ešte vrátim, keďže viem, že som ešte nepočul celý príbeh všetkých postáv, ktoré sa v hre objavili. Tiež musím naozaj kvitovať, že Ray tracing sa začína objavovať aj v tituloch, kde naozaj má čo robiť a vďaka ktorému si hráči naozaj viac vychutnajú svoj čas strávený vo virtuálnych svetoch.

Naše hodnotenie

Deliver Us The Moon ma naozaj príjemne prekvapil. Ako pútavým príbehom, ktorý už síce mohol byť v rôznych formách porozprávaný v knižkách, filmoch, prípadne možno aj v iných hrách, tak grafickým spracovaním a skvelým dynamickým soundtrackom. Možno by som uvítal, ak by bola hra o niečo dlhšia, poskytla viac vysvetlení či ťažšie hlavolamy, no definitívne by som za ňu neľutoval zaplatiť plnú cenu 25 eur, ktoré si za ňu štúdio na Steame pýta. A asi budem s napätím očakávať, či príde pokračovanie, kde sa hráči dozvedia o… tom, čo nechcem prezrádzať.

Klady

  • pútavý príbeh
  • grafické prevedenie
  • RTX prevedenie naozaj pasuje do hry
  • príjemné hlavolamy
  • skvelo spracovaná atmosféra a soundtrack

Zápory

  • občasne nevyvážená obťažnosť
  • kratší herný čas

Informácie o hre

Deliver Us The Moon

Deliver Us The Moon 2020

 

  • Platforma: PC
  • Žáner: Akčná adventúra
  • Výrobca: KeokeN Interactive
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Nvidia

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Galéria

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk