Prvý Homefront, ktorý zavítal na naše disky ešte v roku 2011, sa napriek nie až takým zlým hodnoteniam a zábavnému multiplayeru nedočkal veľkého úspechu a do povedomia hráčov sa nezapísal. Väčšina hráčov dokonca pri vydaní druhého dielu s podtitulom The Revolution ani nevie, že v skutočnosti ide o nejaký Homefront 2. A že si veru jeho vývoj prešiel peklom. Po krachu THQ práva získal hru Crytek, ktorý následne predal práva spoločnosti Koch Media. Až jej dcérska spoločnosť Deep Silver sa postarala o finálne vydanie hry. Ale to radšej pre dobro hráčov ani nemuseli robiť.
Perfektné zasadenie, hrozné prevedenie
Dej hry vás opäť zavedie do Spojených štátov okupovaných Severnou Kóreou. Konkrétne do Filadelfie, kde je obyvateľstvo utláčané a neustále ohrozované jednotkami KPA. Vydáva sa však cestou klišé a pátosu a, bohužiaľ, absolútne nevyužíva všetko, čo takáto perfektná téma ponúka. Žiadna z hlavných postáv nie je uveriteľná ani zapamätateľná. Okrem toho, skoro všetky trpia určitou posadnutosťou zabiť čo najviac „Norks“ (vulgárne pomenovanie pre Severokórejčanov). S jednotkami odporu a rebelmi necítite, nevnímate ich boj za slobodu kvôli bezmocnosti a zúfalstvu. Jednoducho tento aspekt nefunguje a je to veľká škoda.
Homefront: The Revolution využíva prvky z niekoľkých obľúbených sérií, pričom popri hraní som najviac spomínal na sériu Far Cry. Na rozdiel od prvého dielu nie je The Revolution lineárna FPS, ale dáva vám voľnosť robiť v otvorenom svete to, na čo máte práve chuť. Avšak toho, do čoho sa môžete pustiť, je po stránke variability veľmi málo. Herný svet je rozdelený na malé kúsky území, ktoré postupne získavajú pod kontrolu rebeli. Každú časť je potrebné oslobodiť vykonaním určitej činnosti, ktorá vždy obsahuje niekoľko minút prestreliek a stlačenie tlačidla E. Či už ide o zničenie nádrží, alebo o hackovanie a použitie terminálu, vždy je proces rovnaký. Nechýba ani zbieranie (ne)obľúbených „collectables“ vo forme rádií či útržkov z denníkov. Za splnené úlohy, oslobodené územia a prehľadávanie padlých vojakov získavate peniaze a špeciálnu hernú menu, s ktorou môžete nakupovať a vylepšovať vaše vybavenie a schopnosti. Opäť musím najmä kritizovať, pretože vylepšenia hlavnej postavy sú naozaj biedne a neobsahujú nič originálne.
Dobré nápady zabíja halda zlých. A tie bugy!
Pocit zo streľby a samotné prestrelky sú vcelku priemerné. Zachraňuje ich najmä zvuková stránka a pekné vizuálne efekty. Čo ich však potápa, je vyslovene tupá umelá inteligencia a podivná detekcia zásahov. AI počas prestreliek zmätene behá po bojisku alebo stojí na mieste. Pokiaľ máte pocit, že sa na vás rúti presila, skryte sa za roh. Po jednom alebo dvoch budú vybiehať von a čakať na váš výstrel. Medzi vojakmi neexistuje žiadna spolupráca či schopnosť naraz koordinovať útok. Navyše hra má tendenciu nepriateľov spawnovať kade-tade bez rozmyslu. Bežne sa stane, že sa z ničoho nič zjavia kúsok pred vami. Zlaté časy klenotu F.E.A.R. a jeho AI.
Málokedy akčným hrám vyčítam nedostatok herného obsahu. V prípade Homefront: The Revolution som však počas hrania nič iné necítil. Nedostatok zbraní, variability, rôznorodých misií, postupu. Takto by som mohol pokračovať donekonečna. Ak ide o zbrane, každá sa dá prerobiť na ďalšie dva modely vďaka hernej funkcionalite „weapon coversion“. Táto možnosť je vcelku dobrý nápad a umožňuje prerobiť napríklad brokovnicu na improvizovaný raketomet strieľajúci ohňostroje vo farbách trikolóry. Ibaže v podobných open world strieľačkách sme zvyknutí na niekoľko druhov pušiek, samopalov či brokovníc. Navyše žiadnu zo zbraní Severokórejčanov nemôžete zodvihnúť, čiže váš výber je naozaj obmedzený. To isté platí aj o vylepšovaní zbraní. Pokiaľ sa hra snaží do svojej náplne zakomponovať aj stealth prvky, prečo neumožní hráčom zvoliť si tlmič na inej zbrani než na pištoli? Za celkom dobrý nápad považujem zahrnutie motoriek, ktoré neslúžia len ako rýchly spôsob prepravy, ale hrajú úlohu pri vstupe do niektorých častí Filadelfie. Ich prevedenie a ovládanie je však katastrofálne. Motorky popierajú fyzikálne zákony, nemajú žiadny kolízny model a pri ich ovládaní nemôžete používať zbrane ani mapu.
Dostávame sa k najväčšiemu problému celej hry, a tým je enormný počet bugov. Či už takých, ktoré poznáme aj z iných hier, keď sa napríklad postavy prepadávajú pod zem, alebo sa zasekávajú v textúrach prostredia, či vážnejších, ktoré zasahujú do priebehu misie a spravia ju nesplniteľnou. S druhou kategóriou som sa počas recenzovania stretol niekoľkokrát, čo naozaj neveští nič dobré. Raz som napríklad nemohol dokončiť jednu z príbehových misií, pretože skript, ktorý mal pohnúť progres ďalej, sa nespustil, nakoľko jedna z postáv zostala stáť na mieste. Nepomohlo nič, len reštart. Spomeniem aj jednu komickú situáciu, keď hra (pravdepodobne) omylom poslala na brániace sa jednotky odporu Severokórejčanov bez akýchkoľvek zbraní. AI teda robila, čo mohla a použila päste. Neviete si predstaviť, ako vtipne tento bizarný výjav pôsobil. Obdobných problémov by som mohol vypísať niekoľko. Jednoducho, v prípade Homefront: The Revolution nejde o pár drobných chýb, ktoré je možné opraviť day-one updatom. A ten počas recenzovania navyše vyšiel. Takto hra pôsobí ako beta verzia nedokončenej free-to-play strieľačky.
Smutný je aj fakt, že The Revolution neobsahuje žiadny multiplayerový mód, ktorý bol najväčším plusom prvého dielu. Jedinou online funkcionalitou je kooperačný režim. Jeho obsahom je však úplne to isté, čo v hre pre jedného hráča, s pridaním troch kamarátov. Škoda, že ho radšej vývojári nezahrnuli priamo do príbehu a mohli by ste v podstate celú hru prejsť spoločne. Navyše dodám, že počas recenzovania sa mi podarilo nájsť ďalších hráčov len raz.
Achieved with CryEngine
Túto známu hlášku začujete už pri zapínaní hry. Vo väčšine prípadov by bola predzvesťou niečoho dobrého. Bohužiaľ, v prípade hry Homefront je CryEngine použitý nie najlepšie. Veľmi pekne vyzerajú najmä efekty ohňa, výbuchy a rôzne svetlá, predierajúce sa cez rozvaliny domov. Textúry hlavných postáv sú rovnako kvalitné a ostré. Zvyšok je už iba priemerný a v niektorých momentoch až podpriemerný. Tak ako aj herný obsah, grafické spracovanie je tiež nedotiahnuté. Framerate lieta hore-dolu, ako sa mu zachce, a to aj na najsilnejších zostavách, hra padá, prípadne sa objavujú grafické artefakty a glitche. Opäť však ide o prípad, keď sa problémy prejavujú rôzne – zostava od zostavy. Ja som pri recenzovaní veľké problémy nemal a na vysokých nastaveniach aj môj veterán Homefront utiahol. Prepadom FPS som sa však nevyhol, a to či už na najnižších možných grafických nastaveniach, alebo na spomínaných vysokých. A pritom vám hra ponúka celkom bohaté možnosti nastavenia. Ich zmenami však veľa nedosiahnete.
Hudba a najmä zvukové efekty sú jedinou stránkou, ku ktorej nemám výhrady. Streľba, výbuchy a futuristické zvuky rôznych robotov či vzducholodí Severokórejčanov znejú vynikajúco a pri veľkých prestrelkách je atmosféra naozaj perfektná.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Homefront: The Revolution 2016
Originálna vojnová akcia Homefront simulovala napadnutie ekonomicky oslabenej Ameriky zjednotenou Kóreou, ktorá využila šancu a drvivo zvíťazila. V druhej časti sa prevtelíte do tela statočného odbojára a pokúsite sa s okupáciou niečo urobiť. Titul je postavený na CryEngine, a teda možno očakávať, že celú príbehovú líniu bude sprevádzať neskutočná grafika. Vďaka kórejskej technologickej prevahe pôjde o postupný záškodnícky boj menšieho rozsahu. Mestské prostredie americkej Filadelfie poskytuje niekoľko prirodzených úkrytov, ktoré skrátka musíte šikovne využívať. Nebude chýbať ani ľahko naznačený RPG systém s postupným vylepšovaním zručností. Na zábavu s viacerými spolubojovníkmi poslúži kooperačný mód až pre štyroch hráčov.
- Platforma: PC
- Žáner: FPS
- Výrobca: Dambuster Studios
- Distribútor v SR: Playman
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Playman