Drak v hre, to už dnes nie je žiadna atrakcia. Vidieť toto mýtické stvorenie v nejakej fantasy RPG je už viac očakávané ako prekvapivé. Stretnúť sa s ním však v hre strategického rázu, to chce už nejaké to hľadanie. Teraz si predstavte, že drak je v skutočnosti hlavným hrdinom a, akokoľvek neuveriteľne to znie, má jetpack. V hre so striktnejším žánrovým zaradením by to zrejme možné nebolo, avšak Dragon Commander je mutantom takého kalibru, ktorý by ste aj vo Falloute len ťažko našli.
Divinity: Dragon Commander je, ako už primárny názov napovedá, ďalším prírastkom do známej série, ktorá je vlajkovou flotilou nezávislého belgického štúdia Larian Studios. Viac k pozadiu hry ani netreba dodávať – už len samotná značka, Divinity, by mala čo-to napovedať o kvalitách DC. No, a potom je tu ten jetpack. Ak už to nehovorí za všetko…
Príbehom hra nenadchne, čím teda?
Poznáte tú príhodu, v ktorej cisára zvrhnú jeho zlí synovia a všetko je v… zlé? Inšpiratívna premisa príbehu očividne zaujala aj autorov Dragon Commandera. Traja hrdinovia, za pomoci technológie a mágie, zjednotia všetkých šesť rozhádaných národov pod unitárnu vlajku a vytvoria impérium Rivellon. Konečne mier, hovoria si, a jednému členovi svojej partie nasadia na hlavu korunu. Ako už však tušíte, žiadne dlhodobé prímerie jednoducho nie je v pláne. Nového, a vlastne aj zatiaľ jediného cisára Rivellonu, zvrhnú a zabijú jeho zlí synovia. Situácia sa vidí ako beznádejná: noví vládcovia majú k dispozícii nielen obrovské armády, ale navyše je ich nárok na trón legitímny, aj keď spôsob jeho získania už pomenej. Hľa, tu prichádza záchranca – vy. Čistou náhodou ste totiž nemanželské dieťa mŕtveho expanovníka Sigurda a dračice (doslova) Aurory, ktorá vášho otca zviedla, aj keď sa už jedným prstienkom na ruke pýšil. Tento fakt by, nanešťastie, nemal veľký význam, ak by vás nevyhľadal čarodejník Maxos, jeden z trojice zjednotiteľov a tvorcov cisárstva Rivellon, a nenakukal vám, že nárok na trón máte aj vy, a že on vám pomôže vybudovať armádu, s ktorou kráľovstvo svojho nebohého otca získate späť. A tak sa z bastarda, inak starobylej a vznešenej krvi, stane dračí veliteľ, ani človek, ani drak – miešanec a súčasne jediná nádej v boji proti uzurpátorom trónu.
Príbeh je sám o sebe jednoduchosť sama a má takmer až rozprávkový nádych, len s tým rozdielom, že v rozprávkach zvyčajne na dobrý koniec stačí šľachetné a odvážne srdce. V tomto prípade však bude viac než na vašom srdci záležať na tom, akí šikovní budete pri obsadzovaní nepriateľských území, čo je pri prevládajúcom strategickom charaktere hry logické. Príbehom zrejme hra nenadchne, čím teda? Bez nadnesenia možno povedať, že hlavnými ťahákmi hry ste vy, celkom podarený humor a, čo je pri kvázi strategickej hre nezvyčajné, RPG prvky. Teraz k tomu, prečo je termín „kvázi strategická hra“ namieste.
Čistokrvnosť je len prežitok
Zrejme to tak bude, pretože pozoruhodnosť celého titulu tkvie najmä v jeho pomerne unikátnom razení. Dragon Commander je steampunkovej povahy, pričom má srdce real-time stratégie, ale snúbi v sebe aj ťahovú stolnú hru, primitívnu RPG a akčné prvky. Čudné, hovoríte si? Možno prehnané? Práve naopak! V DC do seba zdanlivo nespojiteľné skladačky zapadajú v duchu prirovnania „ako zadok na šerbeľ“.
Ak by sme si jednotlivé prvky gameplay predstavili ako ozubené kolesá, najväčším ťahačom by bola reálno-časová strategická rovina, v ktorej sa chopíte velenia vy osobne. K dispozícii máte totiž aj štyroch generálov, ktorých môžete použiť na „automatizovaný štýl boja“, pri ktorom zvyčajne víťazí tá strana, ktorá má vyšší percentuálny predpoklad úspechu. Ak však veríte vo svoje schopnosti a zdanlivo vopred prehranú bitku v skutočnosti prehrať nemienite (alebo ste jednoducho toho názoru, že hra by mala ponúkať nejaký ten hráčsky zážitok), ideálnou voľbou je, ak sa vojnového ošiaľu zúčastníte priamo. Aby sme uviedli veci na pravú mieru: vznášanie sa nad pozemnými légiami, let bok po boku s ťažkopádnymi bojovými vzducholoďami, chrlenie ohňa na nepriateľské jednotky, vydávanie rozkazov, zatiaľ čo vy plachtíte vzduchom a vyhýbate sa nepriateľským strelám a raketová rýchlosť vďaka jetpacku – to sú maximálne herné orgazmy, aké môžete v Divinity: Dragon Commander zažiť. Zvyšok neurazí. Spomenutia hodnou kapitolou je ešte humorná zložka hry, ktorá však skôr ako plnohodnotná prednosť figuruje väčšmi ako vítané spestrenie ďalšej žánrovej roviny – RPG –, alebo, ak chcete, ďalšieho ozubeného kolesa.
„Premýšľam, ako sa draky vyvinuli. Pochádzajú zo starobylej rodovej línie mocných stvorení, alebo sú len omylom nejakého opitého kúzelníka, ktorý jašterici prilepil krídla a strčil jej do krku síru?“
(Generál Edmund)
Už sme načrtli, že hoci RPG zastáva pomerne dôležitú úlohu, činí tak vo veľmi osekanej a primitívnej forme. Zatiaľ čo real-time bojovanie je dominantou samotných stretov medzi vašou a nepriateľskou armádou, s roleplay sa stretávate na palube vašej vlajkovej lodi. To je miesto, kde môžete prehodiť slovíčko so svojimi generálmi, manželkou či vyslancami jednotlivých národov, ktorí vás so železnou pravidelnosťou budú obťažovať s rôznymi požiadavkami, na ktoré vy, ako budúci cisár, musíte reagovať – tak či onak. Vojna-nevojna, vašich poddaných stále trápia problémy všedných dní, a kto, ak nie vy, im má pomôcť? Zabudnite však na to, že vyhoviete všetkým, žiadny ultimátny samaritán či univerzálne stelesnenie ústretovosti z vás nebude. V politike jednoducho všetkým po chuti byť nemôžete. Elfovia chcú legalizáciu homosexuálnych partnerstiev? Zbožní nemŕtvi by radšej opäť zomreli a pre trpaslíkov je manželstvo svätou inštitúciou, pretože zabezpečuje potomstvo. Rozdielnosť názorov čakajte aj pri ďalších podobne kontroverzných novelách zákonov, ktoré vám budú vyslanci predkladať. Isté však je, že národy, ktoré majú v budúcnosti patriť pod vašu vlajku, majú latku, čo sa týka nárokov, postavenú celkom vysoko.
Boje nebudete zvádzať len na bojiskách
Samotní generáli vašej armády sú už na prvý pohľad plodmi kvalitnej práce vývojárov. Výborné grafické spracovanie, skvelý dabing a vycibrenosť jednotlivých charakterov – aj tomu sa mnohí hráči budú tešiť viac na to, čo uvidia v RPG prostredí vlajkovej lode, než na to, čo ich počká a neminie na bojisku. Skutočným skvostom, aspoň teda v porovnaní s ostatnými prvkami hry, sú bitky, ktoré budete musieť vybojovať na politickom poli. Všetkým sa nezavďačíte a každé vaše rozhodnutie v prospech či neprospech daného národa sa premietne do celkovej popularity, ktorej sa u neho tešíte. A teraz tá podvedomá otázka: načo popularita? Až budem veľký, bude zo mňa tyran! V každom prípade želáme pri takýchto myšlienkach veľa šťastia, ale myslite pri svojich plánoch na to, že nízka popularita u daného národa znamená nižší počet „regrútovateľných“ jednotiek na území, na ktorom je konkrétna rasa dominantná. Ak budete bojovať na území jašterích ľudí a predtým ste ich párkrát poslali aj s ich návrhmi kade ľahšie, nečakajte, že si nepriateľ pustí do gatí z veľkosti vašej armády.
Dvakrát meraj a raz strihaj. Alebo často „sejvuj“
Špecifickým RPG prvkom, implementovaným aj do DC, je permanentné vylepšovanie či už jednotiek vašej armády alebo vašich dračích schopností. Tento systém stojí na výskumných bodoch, ktoré získavate každé kolo, a ktorých počet závisí od počtu už dobytých území. Na tom stojí a padá celý gameplay: málo území znamená málo zlata a výskumných bodov, ktoré každé kolo získate.
Spojiť dve zdanlivo nespojiteľné časti hry – RPG a stratégiu – je výzvou, s ktorou sa štúdio Larian popasovalo viac než slušne. Mostík medzi týmito svetmi tvorí taktická mapa, ku ktorej máte prístup v prostredí vašej lode. Tá vám okamžite ponúkne prehľad o tom, či môžete oslavovať alebo pomaly viazať slučku. Ťahová fáza hry pozostáva z dvoch kôl, jedno pre vás, jedno pre súpera, pričom vy vždy začínate. Možností však nie je veľa, umelá inteligencia je navyše repetitívna, a ak vám dané kolo nevyjde, stačí načítať poslednú uloženú pozíciu a zariadiť sa inak – buďte si istí, že ak vás nepriateľ napadol predtým, napadne vás aj teraz. Zaujímavým prvkom sú karty, ktoré sú pomerne vzácne a dostávate ich za expanziu územia a za vašu politiku a prístup voči generálom i vyslancom. Aby ste boli v obraze: ani vaši velitelia nebudú bez nárokov, avšak od reprezentantov ríšskych rás budú ich problémy, ktoré opäť budete musieť riešiť vy, oveľa osobnejšie.
Charakter kariet môže byť dvojaký: jedny vám v niečom pomôžu, iné zasa len uškodia súperovi, zvyčajne vo forme istého hendikepu, čo vám v konečnom dôsledku taktiež prospeje. Pri samotnom iniciovaní súboja, teda vtedy, keď vleziete súperovi do kapusty alebo naopak, máte na výber, či chcete bitkou preliezť za pomoci niektorého z vašich generálov (prípadne zveríte celý vojnový stret do rúk armády), alebo sa súboja zúčastníte ako taktik a drak v jednej osobe. Okrem toho, že použitie automatizovaného vyriešenia konfliktu zaručí nulový hráčsky zážitok, z prípadného víťazstva nemáte absolútne žiadny pocit zadosťučinenia či triumfu – no túto možnosť sme ocenili v občasných návaloch letargie, kedy nám už oklieštené súboje liezli hore krkom a dokonca ani premena do dračej podoby a následné ohnivé tango nás z nej nevytrhli. A my sme ďalej zúrivo klikali na myš v túžbe konečne sa dostať späť na vlajkovú loď, kde si pre nás vyslanci či generáli určite opäť prichystali nejakú dilemu, ktorej sa budeme musieť postaviť čelom.
Jetpackom sa všetky problémy nevyriešia. Avšak dobre sa pred nimi uniká
Divinity: Dragon Commander je, poňaté stručným verdiktom, celkovo dobrou hrou, na ktorej však nájdeme hneď niekoľko odhnitých šupín. Azda najvýraznejším nedostatkom sú stereotypné a nezáživné súboje, ktoré zachraňujú len vaše transformácie do dračej podoby. Multiplayer je, prirodzene, už iná káva, a keďže v ňom bojuje viacero drakov proti sebe, ťažisko súbojov má tendenciu často sa presunúť z roviny strategickej (ovládanie jednotiek) do roviny akčnej (dračí gril). Aj preto odhadujeme, že potenciál dlhodobého zaujatia spočíva na pleciach hry viacerých hráčov. Singleplayer kampaň však trpí čo do rozlohy malými mapami, ktoré sú situované na 15- až 20-minútové súboje, ich terénne variácie navyše nevynikajú obzvlášť veľkou rozmanitosťou. Za nešťastnú voľbu považujeme aj fakt, že stavať budovy môžete len na niekoľkých miestach, ktorých je opäť žalostne málo, čo hre ešte väčšmi dodáva na dojme nevkusného osekania. Určite by sme viac uvítali, ak by bol počet jednotlivých území na taktickej mape (celkový počet bojísk, resp. území, ktoré musíte dobyť) menší, no protiváhou by bol košatejší gameplay v samotných real-time súbojoch.
Škoda aj nevyužitého potenciálu, ktorý Belgičania mohli uplatniť pri tvorení RPG roviny. Riešenie politických aj osobných sporov vás síce neomrzí ani v neskorších fázach hry, no okrem toho je táto stránka hry žalostná. Každé kolo vás zväčša čaká porcia unikátnych dialógov, po ich bleskovom vyčerpaní sa však postavy uchýlia k svojim neustále sa opakujúcim reakciám. Darmo sa môžete niektorého zo svojich generálov každé kolo pýtať na to, aký je jeho názor na ostatných kolegov – odpoveď je vždy o tom istom. Bezchybná nie je ani optimalizácia: skutočne nás pobavilo, keď nám hra vyhodnotila ako najadekvátnejšie nastavenie ultra detaily, pričom priamo počas hry sme za daných podmienok namerali sotva 15 fps.
Cena Dragon Commandera je precenením výsledného produktu
Divinity: Dragon Commander je svojou hybridnou náturou pomerne ojedinelým mixom žánrov, ktorý však zachutí. Veľkým prešľapom je, vzhľadom na to, čo hra ponúka, cena titulu, ktorá na európskom trhu činí 40 eur. S čistým svedomím môžeme vyhlásiť, že existuje mnoho hier, pri ktorých by táto, ba dokonca aj vyššia suma, nebola prehreškom – pri DC je to však obrovským precenením výsledného produktu. Naše odporúčanie? Počkajte si, kým hra klesne na 10, maximálne 15 eur, a potom premýšľajte o kúpe. V opačnom prípade budete s veľkou pravdepodobnosťou ľutovať.
Informácie o hre
Žáner: akčná RPG, strategické
Výrobca: Larian Studios
Distribútor: Larian Studios, Steam