RECENZIA: Beyond a Steel Sky je najlepšou hrou Revolution Software od čias Broken Sword II

RECENZIA: Beyond a Steel Sky je najlepšou hrou Revolution Software od čias Broken Sword II

Hoci sme si už všetci dobrých 26 rokov od vydania kultovej kyberpunkovej adventúry Beneath a Steel Sky mysleli, že je mesto Union City po porazení umelej inteligencie LINC kompletne zbavené zákerného kybernetického zla, vzostupu novej hrozby nakoniec nezabránil ani všetkých slovami zotierajúci robot Joey. Ten bol na konci pôvodného dobrodružstva dosadený na miesto zosadenej umelej inteligencie, aby priniesol mestu rozkvet a lesk a nasmeroval ho tým správnym smerom. Ak sa v pokračovaní Beyond a Steel Sky dostanete priamo do mesta, zistíte, že sa tak síce stalo, hoci... No poďme pekne poporiadku.

 
RECENZIA: The Dark Eye: Book of Heroes je exemplárnym príkladom, ako nerobiť RPG

RECENZIA: The Dark Eye: Book of Heroes je exemplárnym príkladom, ako nerobiť RPG

Nie, nedohral som Book of Heroes, no po poslednom mučení s ňou som si normálne pomyslel, že The Elder Scrolls: Blades vlastne nebolo až také zlé. Ah, čo to tu hovorím za kacírstvo! Samozrejme, že Blades bola hrozná hra a Book of Heroes je snáď ešte horšia. Bethesda ale aspoň od hráčov na začiatku nepýtala peniaze. To Book of Heroes si žiada takmer rovných 25 eur. Takú figu borovú! Odo mňa dostanete nanajvýš tak kopanec do zadku. Čo ste to preboha vyviedli?

 
RECENZIA: Disintegration je zrkadlom povrchnosti súčasného videoherného priemyslu

RECENZIA: Disintegration je zrkadlom povrchnosti súčasného videoherného priemyslu

Priznám sa, že pred recenzovaním Disintegration som nemal ani páru o tom, čo je to vlastne za hru, a že niečo podobné existuje. Musel som si teda predtým, ako potvrdím, že recenziu skutočne chcem, spraviť aspoň základný rešerš. Počas neho som zistil, že hra vyzerá na prvý pohľad ako skutočne nádejný a zaujímavý projekt. A keďže som veľký fanúšik sci-fi žánru, nič mi nebránilo naplno sa ponoriť do sveta, ktorý vykresľuje hmlistú budúcnosť ľudského druhu.

 
RECENZIA: Someday You'll Return - Cesta, na ktorej budeme zbierať posledné zvyšky ľudskosti

RECENZIA: Someday You'll Return - Cesta, na ktorej budeme zbierať posledné zvyšky ľudskosti

: Dokážete si predstaviť, aký je to pocit, keď sa vám stratí dieťa? Jedného dňa odíde do školy a už sa z nej nevráti? Hoci ešte potomka nemám, je mi jasné, že pátranie po nezvestnom dieťati musí byť horor sám o sebe, a to nemusím mať za chrbtom ani mraky duchov a príšer. O takom niečom práve rozpráva hra Someday You'll Return. Niežeby v nej neboli zastúpené aj nadprirodzené sily a javy, no často vás necháva zahrávať sa s vlastnými myšlienkami a snaží sa vám vysvetliť, že naše činy majú dopad aj na tých, ktorých máme najradšej. Dokážete čeliť všetkým nástrahám a ste pripravený prijať pravdu? Vydajte sa teda na miesto, na ktoré ste sa zaprisahali, že už nikdy nevkročíte.

 
RECENZIA: Desperados III je parádnym návratom hitmanov z divokého západu

RECENZIA: Desperados III je parádnym návratom hitmanov z divokého západu

Predovšetkým filmami a knihami zromantizované drsné prostredie divokého západu sa v počítačových hrách ani náhodou neobjavuje tak často. V súčasnosti, čo si spomínam, tu bola vlastne len séria Red Dead Redemption, no inak je to stále doslova neprebádané územie. Na začiatku tohto storočia, kedy sa ešte tvorcovia nebáli experimentovať, tu prišla odľahčená odpoveď na Commandos menom Desperados: Wanted Dead or Alive. Hra zaujala svojou hrateľnosťou, postavami a predovšetkým krásnou atmosférou časov, v ktorých sa Spojené štáty ešte len formovali.

 
RECENZIA: Maneater - Podvodné GTA so žralokom v hlavnej úlohe

RECENZIA: Maneater - Podvodné GTA so žralokom v hlavnej úlohe

Predstavte si, že ste žralokom, obávaným predátorom morí a oceánov. Malé rybky lovíte len tak od hladu, väčšie si nechávate na večeru, a tie najväčšie lovíte kvôli svojmu predátorskému inštinktu. No a potom sú tu ešte ľudia, nepriateľ číslo jeden, ktorý je plný bielkovín, ale aj problémov. Vitajte vo svete Maneatera!

 
RECENZIA: Minecraft Dungeons je detská diablovka s nedostatkom hĺbky

RECENZIA: Minecraft Dungeons je detská diablovka s nedostatkom hĺbky

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Minecraft. Ten sa stal slávnym na celom svete, pretože malým deťom umožňoval stať sa YouTubermi, ktorí následne začali otravovať život tým ostatným. Mojang, tvorca tohto fenoménu, nahromadil mnoho peňazí, a z Minecraftu sa stala značka, ktorú sa rozhodol expandovať ďalej. S najnovším takýmto pokusom sa rozhodol, že bude konkurovať Diablu, a tak vznikol Minecraft Dungeons, dungeon crawler určený vlastne ani neviem pre koho. Asi pre deti. Ale tie predsa od Minecraftu čakajú ťažbu surovín a stavanie a v Minecraft Dungeons sa nič také nerobí. Tak teda pre dospelých? To asi tiež nie, na to je hra príliš infantilná a do mechanizmov aj dosť jednoduchá. Tak pre koho?

 
RECENZIA: SnowRunner - Simulátor plný zážitkov, ktoré si budete musieť zaslúžiť

RECENZIA: SnowRunner - Simulátor plný zážitkov, ktoré si budete musieť zaslúžiť

Brodenie sa bahnom asi nebude zábava pre každého. Simulátory ťažkej techniky proste potrebujú svoje špecifické publikum a veľa nových hráčov odradí nekompromisné prostredie, v ktorom aj jeden chybný krok vpred môže znamenať, že sa zaseknete na pár minút, prípadne uviaznete navždy. Tvorcovia titulu MudRunner z roku 2017 sa však rozhodli, že jeho pokračovanie sa bude niesť v mainstreamovejšom duchu a skúsia sa priblížiť širšiemu publiku. Znamená to poľavenie od realistickosti, alebo existuje nejaká rovnováha medzi hardcore simuláciou a príbehovou hrou? To sa pokúsim popísať v recenzii, ale jedno je zatiaľ isté. SnowRunner sa posunul dopredu a je len na nás, ako sa s tým vysporiadame.

 
RECENZIA: MotoGP 20 - O polovicu menej kolies, o nič menej zábavy

RECENZIA: MotoGP 20 - O polovicu menej kolies, o nič menej zábavy

Pretekárske hry majú v mojom hráčskom srdci špeciálne miesto. Hoci aj v bežnom živote preferujem skôr štyri kolesá, dvere a volant namiesto otvorených „tátošov“ s dvomi kolesami a riadidlami, nikdy nepohrdnem možnosťou vyskúšať si tie najnovšie pretekárske hry. A možno aj preto, že som sa minulý rok pozrel na zúbok titulu MotoGP 19, bolo len dobre, že som mohol posledné dva týždne testovať najnovší MotoGP 20. Posunula sa táto herná séria z pera štúdia Milestone dobrým smerom? Podarilo sa im vychytať muchy prítomné v predošlom diele? A užijú si ju hráči aspoň tak, ako jeho predchodcu? To sa, ako už tradične, pokúsim zodpovedať nižšie.

 
RECENZIA: Bleeding Edge - Krvácanie na hrane bez krvi v chaose

RECENZIA: Bleeding Edge - Krvácanie na hrane bez krvi v chaose

Všetci vieme, že Overwatch nastavil latku vysoko a akýkoľvek pokus napodobniť jeho úspech v podstate zlyhal - samozrejme, píše sa rok 2020 a multiplayerovka od Blizzardu už nie je na vrchole, ako to bolo v roku 2016, no svoju hráčsku základňu stále má. O úspech na poli multiplayerových akcií sa pokúsila zabojovať aj novinka Bleeding Edge, ktorá toho zatiaľ, žiaľ, veľa neponúka, no v rámci žánru je iná. Poďme si rozobrať prečo.

 
RECENZIA: Ion Fury síce nie je videoherný Iron Maiden, no heavy metal to je teda poriadny!

RECENZIA: Ion Fury síce nie je videoherný Iron Maiden, no heavy metal to je teda poriadny!

Len pre poriadok. Heavy metal v nadpise má byť braný ako synonymum brutálnosti a agresivity a nie ako priamy odkaz na heavy metalovú hudbu. Toto totiž nie je Doom a ostré riffy ťažkého kovu tu budete čakať márne, nakoľko hudobná stránka je tu pojatá elektronicky s veľkou dávkou ambientu. Iron Maiden ale predsa len nespomínam náhodou. Ion Fury spočiatku totižto nieslo názov Ion Maiden, čo bolo štýlovým odkazom na legendy metalu a zároveň vyjadrenie podstaty hrdinky hry, no práve Iron Maiden o takúto poctu vôbec nestálo a tvorcov zažalovali. Hra tak musela zmeniť názov a zbaviť sa všetkého, čo by mohlo len trocha odkazovať na kapelu.

 
RECENZIA: Call Of Duty: Warzone - Rastie nám tu ďalší Battle Royale gigant?

RECENZIA: Call Of Duty: Warzone - Rastie nám tu ďalší Battle Royale gigant?

Na poli žánru online FPS sa z nenazdajky ukázalo už veľa kvalitných titulov. Asi by bolo zbytočné ukazovať prstom na gigantov spomedzi BR strieľačiek, ktorí nám dokázali vytrieť zrak bez zbytočného hype-trainu tri mesiace vopred. Teší ma, že aj titul, ktorý doslova zrazu vyskočí spoza rohu, dokáže ľudí zaujať natoľko, že si ho za prvých dvadsaťštyri hodín vyskúša až šesť miliónov hráčov. Je pravdepodobné, že za to môžu dva faktory: hra je free to play a nesie silné meno Call of Duty. Áno aj nie. Model free to play určite dnes priťahuje množstvo hráčov, ale na druhej strane sa dá od tohto modelu očakávať, že hra nás bude na každom kroku bombardovať mikrotransakciami. No a značka CoD? Tá už raz s BR režimom prišla, no medzi hráčmi úspech nezožala. Samozrejme, hru nemôžme prvoplánovo odpísať. Najskôr sa do nej musíme ponoriť hlbšie. Čím teda nový mód hry Call of Duty: Modern Warfare dokázal do hry pritiahnuť také masy hráčov?

 
RECENZIA: Hunt: Showdown - Western, ktorý vás bude strašiť po nociach

RECENZIA: Hunt: Showdown - Western, ktorý vás bude strašiť po nociach

Westernové hry boli od nepamäti veľmi populárne. Svoje miesto si začali vydobýjať medzi hráčmi snáď už od doby, keď sa naši otcovia radi pozerali na filmové adaptácie s Ribanou. Z mojej strany tento koncept nie je až tak veľmi zaujímavý, no chápem, že každému človeku sa páči niečo iné. Otázka znie, či je dobrý nápad zasadiť strieľačku s takými silnými PvP koreňmi na divoký západ? S určitosťou viem povedať, že áno. A hra má síce veľký potenciál zaujať masy, no stále jej niečo chýba. Pôsobí trošku ako zlepenec viacerých hier, ktoré už si svoje miesto na hernej scéne našli. Poďme sa hlbšie ponoriť do najnovšej hry od Crytek, nemeckého giganta.

 
RECENZIA: Warcraft III: Reforged – stačí iba nový grafický kabát?

RECENZIA: Warcraft III: Reforged – stačí iba nový grafický kabát?

Písal sa rok 2002 a mne sa do rúk dostal tretí diel Warcraftu. Prvá a druhá časť boli zaujímavým štartom, no až tá tretia priniesla na svoju dobu výborné cutscény a fenomenálny príbeh. V tej dobe išlo o prevratnú hru, veď bola v 3D kabáte a navyše mala český dabing. Ten, ktorý si pamätá azda každý, kto Warcaft III skúsil. A práve z príbehu trojky tvorcovia World of Warcraft čerpajú doposiaľ. Niet sa čomu diviť, keď sa vývojári po rokoch rozhodli, že hre dodajú konečné nový šat v podobe Warcraft III: Reforged. Pýtate sa, či úspešne?

 
RECENZIA: Spintires: Chernobyl DLC - Off-road z neďalekého východu

RECENZIA: Spintires: Chernobyl DLC - Off-road z neďalekého východu

Od 13. júna 2014, kedy vyšiel pôvodný Spintires, už ubehlo strašne veľa času. Čas sa ale na malú chvíľku zastavil aj 26. apríla 1986. Ak už niekto z vás tuší, kam tým mierim, tušíte správne. Totižto druhý spomínaný dátum je neodmysliteľným míľnikom v histórii ľudstva. V ten osudný večer došlo ku Černobyľskej havárii s hrozivým dopadom na nemalú plochu vo svojom okolí. V dôsledku tejto udalosti bolo napokon evakuované celé mesto Pripiať, z ktorého sa stalo neslávne „mesto duchov“. Nie, nejde o hodinu dejepisu, skôr sa vám snažím navodiť atmosféru, s ktorou budete sprevádzaní celým novým datadiskom pre už vyššie spomínanú hru Spintires. Datadisk nesie názov Chernobyl a prináša nám vierohodné prostredie z ukrajinskej rádioaktívnej oblasti.

 
RECENZIA: Deliver Us The Moon - Atmosferická príbehovka s vizuálmi, čo naozaj stoja za to

RECENZIA: Deliver Us The Moon - Atmosferická príbehovka s vizuálmi, čo naozaj stoja za to

Fráza „umenie imituje život“ nie je používaná úplne bežne, no pri hrách sa mi v poslednej dobe tlačí do hlavy stále viac. Samozrejme, nemám pri nej na mysli úplné sci-fi a fantasy tituly, málokto by asi uveril, že lietajúce draky a súboje na mimozemských planétach by imitovali život. No pri atmosferických hrách je často vidieť celú myšlienku, príbeh, alebo minimálne paralely medzi herným a reálnym svetom. Možno aj preto som si na atmosféru a príbeh zaťažené tituly tak obľúbil. A taký sa už na prvý pohľad zdal aj počin holandského indie štúdia KeokeN Interactive s názvom Deliver Us The Moon.

 

Ďalšie články...

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk