Sherlock Holmes virtuálnych svetov.
Virtuálna realita patrí k pilierom sci-fi žánru, ktoré postupne zasahujú už aj do nášho – teda skutočného – sveta. VR headsety nám umožňujú ponoriť sa do videohier ako nikdy predtým, menia ponímanie toho, čo je reálne a čo len digitálnym konštruktom. Na konci dňa však stále ide len o kratochvíľu, pred 20 rokmi nemysliteľnú. Ponúka sa teda logická otázka: čo bude o ďalších 20 rokov? 200 rokov?
Odpoveď si trúfol načrtnúť, okrem mnohých iných, aj poľský spisovateľ Marcin Przybyłek. Vo svojej päťdielnej literárnej sérii Gamedek ponúka plnohodnotnú vedecko-fantastickú víziu na život vo futuristickej Varšave. Píše sa 22. storočie, ľudstvo už o realitu nemá záujem a v kurze sú virtuálne svety plné nekonečných možností. Aj keď môžete byť v podstate kýmkoľvek, ani ten najdrahší „skin“ skutočný charakter nezakryje: a tak sa k slovu hlásia gamedekovia, akýsi herní detektívovia, ktorých každodenným chlebíčkom je vyšetrovanie kybernetických zločinov. Stopy páchateľov sledujú v reáliu, ako sa v tomto kyberpunkovom svete nazýva realita, a aj v nespočetnom množstve fiktívnych svetov.
Ide o priam geniálnu premisu, ktorá však na stránkach kníh nikdy nedokáže zažiariť tak jasne ako práve vo videohre. Poľské štúdio Anshar Studios zdvihlo pomyselnú rukavicu, prijalo výzvu a na Kickstarteri vyzbieralo úžasných 145-tisíc eur, aby mohli Przybyłekovu víziu adaptovať do videohry. Koniec koncov, Gamedek je v prvom rade o videohrách, a tak je len správne, že sa tohto sci-fi dočkáme aj v takejto verzii.
Ich nový titul, ktorý má za sebou prvé štartovacie kolo v podobe hrateľnej dvojhodinovej ukážky, sa pýši izometrickým „pohľadom na vec“, v ktorom ako gamedek (herný detektív) šliapete zločinu na päty bez použitia násilia. Vašou zbraňou nie sú lejzre ani plazmové pušky, ale schopnosť spájať si fakty a vyvodzovať z nich dedukcie.
Inými slovami, Gamedek je ako Sherlock Holmes zasadený do dystopickej vízie budúcnosti, kde nezáleží na tom, či sa pravda ukrýva v realite alebo fikcii – ale len na tom, či ju dokážete odhaliť.
Spomínané dvojhodinové demo je vôbec prvou šancou pre všetkých predplatiteľov hry, aby si prácu gamedeka vyskúšali. V aktuálnom štádiu sa hrateľná časť obmedzuje na jeden prípad, v ktorom budete pátrať po zbohatlíckom synáčkovi. Jeho telo sa možno fyzicky nachádza na dosah ruky, ale ktovie, v akom virtuálnom raji – alebo pekle – blúdi jeho myseľ. Podobne ako napríklad v kultovom Matrixe, aj tu platí, že násilné vytrhnutie z virtuálnej reality môže mať fatálne následky. Práve preto vás jeho bohatý „papíček“ najme, aby ste neposlušného syna vypátrali a zistili, prečo sa nedokáže odpojiť od VR.
Hrateľnú ukážku som prešiel dvakrát, pričom druhýkrát som prípad „vyriešil“ ani nie po pol hodine. Namiesto krvopotného pátrania po zhýralom tínedžerovi som jeho otca jednoducho presvedčil, že najlepšie pre ich nezdravý, deštruktívny vzťah bude, ak si svoju ratolesť pohľadá sám. Ako inak, nepoďakoval sa mi a tiež som sa nikdy nedozvedel, čo sa vlastne s jeho synom stalo. A najmä: nemal som ako vedieť, kto stál za týmto „spiknutím“.
Ostrý kontrast toho, akými spôsobmi sa dal problém vyriešiť, ma úprimne prekvapil. Nielenže som na druhý pokus prípad uzavrel v rekordnom čase (aj keď výsledok je viac než diskutabilný), ale počas dvoch rozdielnych prejdeniach hry som objavil obrovské množstvo variabilného obsahu. To, akým spôsobom mi bolo umožnené ovplyvniť hru, je jednoducho úžasné. Vývojári mi ponúkli len malý fragment finálneho produktu, zlomok hry – a už len z toho ma dobreženie nerozbolela hlava! Toľko možností, toľko nezakliknutých dialógových odpovedí, toľko rozdielnych dedukcií. Ak by som túto kratučkú ukážku prešiel päťkrát, potom by som možno odhalil úplne všetko, čo ponúka.
Netrúfam si tvrdiť, koľko rôznych záverov mohlo mať moje vyšetrovanie. Viem len, že ani prvý a ani druhýkrát som s výsledkom vlastnej práce nebol spokojný – a jednoducho MUSÍM vedieť, aké zvraty a rozdielne cesty hra ponúka. Naozaj dúfam, že táto demonštrácia nebola ako vysvietený televízor v predajni, ktorý vám v prezentácii predavača vyrazí dych, no keď ho zapnete doma, je oveľa fádnejší. Momentálne mi však nezostáva nič iné, len veriť, že vývojári budú ďalej pokračovať v dobrej práci – a zoberú si k srdcu odpovede a rady hráčov. Štúdio Anshar má však o to očividný záujem, nakoľko vývojári hráčov po prejdení ukážky žiadajú, aby vyplnili pomerne rozsiahly a prepracovaný dotazník.
Hre v súčasnom stave chýba soundtrack, ktorý by dopĺňal atmosféru, a taktiež aj dabing. Tempo hry bolo preto miestami trochu uspávajúce. Predsa len, hra odo mňa vyžadovala rozmýšľanie a čítanie textov, čo je bez „podmazu“ mierne vyčerpávajúce
Očakávam tiež, že aj užívateľské rozhranie sa postupne stane prijateľnejším a autori trochu zapracujú na interakcii hráča s objektami. Pribudnúť by mali aj nové animácie, modely postáv a najmä diverzné prostredia, ktoré sú s virtuálnou realitou neodmysliteľne späté. Keď máte takéto gigantické „ihrisko“, kde sa môžete kreatívne vyblázniť, fantázii sa skutočne medze nekladú.
V súčasnej verzii je herné prostredie dosť otlčené a stereotypné, srší z neho absencia kreatívy a skutočného kyberpunku. Ak neviete, o čom hovorím, prečítajte si komix Metropolitan, ktorý sa s otázkou transhumanity pohral výborne. Cyberpunk 2077 od poľských kolegov by pre štúdio Anshar taktiež mohol slúžiť ako značná inšpirácia. Niežeby by univerzum vytvorené Przybyłekom zúfalo potrebovalo nové nápady: hra však dokáže ukázať oveľa viac než kniha a nevyužiť to by bola nevýslovná škoda. Netreba však zabúdať, že Gamedek je stále len v pre-alfa verzii a videli sme len jeden jediný prípad, jeden vrituálny svet. Je takmer isté, že diverzita bude v konečnom výsledku na úplne inej úrovni.
Hoci v Gamedekovi nenájdete súboje, už v tejto fáze sú prítomné vylepšovania vaše postavy. To, akým spôsobom postupujete pri vyšetrovaní prípadu, sa odráža na tom, aké charakterové aspekty vám hra prisudzuje. Nájdete na koberci fľak od neznámej tekutiny a rozhodnete sa ho jednoducho olízať, aby ste zistili, od čoho je? Tu máte bod k vašej spontánnosti. Po dosiahnutí určitého počtu bodov v rôznych sférach sa vám odomkne nové povolanie. Tento systém má, aspoň podľa toho, čo som videl, závratný dopad na pôžitok z hry.
Pri prvom „playthrough“ bol môj gamedek osobou s konexiami v podsvetí, čo mi síce pridalo know-how pri komunikácii s vandrákmi a grázlami, no keď som mal heknúť počítač, trpko som ľutoval, že som sa nevybral radšej týmto smerom. Znalosť technológií a počítačov mi totiž pri druhom playthrough otvorila nové možnosti, ktoré boli počas môjho prvého prejdenia hry uzamknuté. Ťažko momentálne povedať, do akej miery bude hra ponúkať alternatívne informácie, aby ste sa, bez ohľadu na svoju postavu, vždy dostali k maximu obsahu. Myslím si však, že je to vysoko nepravdepodobné – Anshar by si však mal dávať pozor na to, aby ku každej situácii, ku každému dialógu a každému problému v hre pristupoval dômyselne. Množstvo uzavretých možností, ktoré sa neskôr ukázali ako mimoriadne užitočné, ma totiž pri mojej prvej hre frustroval a mal som pocit, akoby ma hra trestala, že som si zvolil „nesprávne povolanie“.
Ak sa vývojárom podarí vhodne vyvážiť nekompromisnosť hry a najmä – ak budú zápletky jednotlivých detektívok a postavy v nich figurujúce dostatočne nápadité, Gamedek bude jedno z najväčších herných prekvapení posledných rokov.
Prečítajte si tiež