Druhá séria Life is Strange síce na svojej ceste za slávou učinila len prvý krok, no ťarbavosť, s akou dopadla noha Dontnodu na hráčske hlavy, bude hru sprevádzať minimálne po druhú epizódu. Problémom nie je ani tak to, že by Epizóda 1 nebola dobrá – ona, jednoducho, len nie je dostatočne dobrá. Viac v preview.
V tlmenom svetle dohasínajúcej hviezdy štúdia Telltale to mal byť práve Dontnod, kto opäť vdýchne život kontroverznému žánru epizodických adventúr – alebo interaktrívnych filmov, ak chcete. Popularita hier ako The Wolf Among Us či The Walking Dead klesá – a ak neklesá, tak minimálne nestúpa – a v žiadnom prípade to nie je kvôli zlej predlohe. Pokiaľ totiž ide o tú, epizodické adventúry si môžu vyberať, keďže fungujú najmä ako alternatívna k už existujúcim herným univerzám – viď Borderlands, Game of Thrones alebo Batman.
Pozor! Článok obsahuje aj veľmi jemné spoilery. Inak sa to, žiaľ, nedá.
Jasne, Dontnod na to išiel pred tromi rokmi inak. Vytvoril si vlastný svet, s vlastnou zápletkou a neopozeranými postavami a vďaka skvelému scenáru, soundtracku a novej hernej mechanike mu to, skrátka, vyšlo. Life Is Strange sa stalo hitom, pretože dokázalo v hráčoch vyvolať emóciu a náledne aj zanechať dojem. Jedno bez druhého nejde a v podstate ide o recept pri väčšine príbehovo orientovaných diel. Filmy, knihy, komiksy… hry.
Všichni jsou už v Mexiku…
Nečudo teda, že po vlne, ktorú LiS vyvolalo, sa ľudia nevedeli dočkať pokračovania, resp. ďalšieho obsahu z prostredia Max a Chloe. Square Enix na to reagoval trojako: najprv hráčov umlčal s Before the Storm, prequelom k prvej sérii, a následne prišiel dezert, jednohubka v podobe Kapitána Spirita. A do tretice, nakoniec, vytúžená druhá séria – avšak bez protagonistov z predchádzajúcej série, s novou zápletkou, prostredím a v podstate všetkým. Jediné, čo spája LIS s jeho nasledovníkom, je svet a časová línia, v ktorých sa obe hry odohrávajú. A meno.
To bol, aspoň pre mňa, hneď prvý problém. Dobrodružstvo Max and Chloe nebolo tak celkom ukončené, bez ohľadu na to, ktorý z možných koncov ste si vybrali. Možno chcú scenáristi prvú a druhú sériu prepojiť, možno práve Sean a Daniel, dvaja bratia, hlavné postavy Life Is Strange 2, budú tými, ktorí vnesú pokoj do duší fanúšikov ako som ja. Možno sa im to podarí aj bez toho, aby do toho ťahali „babinec“… ale zatiaľ sa im to nepodarilo.
Na rozdiel od prvej série, kde boli hlavnými postavami dve tínedžerky, vystupujú v LIS2 dvaja chlapci, už spomínaní Sean a jeho 9-ročný prívesok menom Daniel. Podobne ako v prvej hre, aj tu sa v úvode objavia nadprirodzené schopnosti nevysvetliteľného pôvodu, ktoré hrdinom príbehu značne skomplikujú život. Tam ale podobnosti už naozaj končia – zatiaľ čo Max svoje patálie riešila po celý čas v mestečku Arcadia Bay, súrodenci sa vydali na dlhú púť do Mexika naprieč divočinou. Úprimne, zaujímavejšie mi znie zápletka č. 2, ale samotné prevedenie, aspoň teda jeho prvá časť, zaostáva.
Nové postavy, nové problémy
Príbeh začína zaujímavo a na moment, ktorý vás vtiahne do deja, nemusíte dlho čakať. Problémom je, že v Life is Strange bolo týmto momentom vracanie času (tzv. „Rewind“), a to bolo súčasne aj jednou z hlavných mechaník hry, ktorá vás sprevádzala po celý čas. Minimálne v prvej epizóde nič také nebolo a hoci paranormálne schopnosti hrajú očividne dôležitú rolu, z hľadiska gameplay bola, žiaľ, nulová. Nehovorím, že LiS 2 muselo ísť po vzore jednotky ako cez kopirák, ale… kde je posun?
Mierne spolitizovanie hry sa za neho označiť nedá, aj keď, priznám sa, motív národnostnej neznášanlivosti a predsudkov som v LiS 2 nečakal. Spraví to veľa; mimo iných vecí, napríklad, dá hráčom jasne najavo, že toto je skôr hra pre dospelých než detí. Reakcie fanúšikov na túto zmenu sú prevažne pozitívne a vnímam to rovnako – hra tak pôsobí reálnejšie a mnohí sa lepšie stotožnia s hlavnými postavami, ktorých vývoj ešte môže byť veľmi, veľmi zaujímavý.
Ani dynamika prvej epizódy neohúrila. Scenérie sú síce krásne a vylepšený engine odviedol skvelú prácu, o tom žiadna, ale LiS 2 vykročilo dosť ťažkopádnou nohou. Rozprávanie príbehu sa zbytočne vlečie a akokoľvek drsne to znie, na viacerých miestach som sa nudil. Niečo v scenári hry, skrátka, nefungovalo – a ak aj bola Ep. 1 len predskokanom niečoho veľkého, predjedlom, odrazovým mostíkom (to všetko beriem), tak prečo, prepána, netrvala prvá epizóda viac než dve až tri hodiny? Možno by stačilo o hodinu viac, pridať nejaký zvrat, niečo, čo ma donúti tešiť sa na druhý diel a nedočkavo sledovať, kedy Dontnod ohlási dátum jeho vydania. Teraz nič také neprežívam, úprimne, na pokračovanie sa ani nejako neteším. Zahrám si ho, už len z povinnosti, ale seriózne – je to obrovská škoda. Prvá séria Life is Strange bola… geniálna. Skvelý soundtrack, atmosféra, sympatická hlavná postava, motív nadprirodzena; to všetko dokopy fungovalo a scenár sa postaral o to, že každý jeden diel končil spôsobom, ktorý poznáte pri seriáloch vždy na konci nejakej série. Jednoducho ste zostali s otvorenými ústami a hovorili ste si: „Čóóó?“. Teraz… to neprišlo.
Na strane druhej… čo čakám od 2,5-hodinovej (časti) hry?
Namiesto akcie prívesky
Namiesto rezkého a sviežeho štartu hráčov čaká pomalý rozbeh potenciálne úžasného príbehu – treba myslieť na to, že ide naozaj len o prvú epizódu –, ale od negativity nemôžem upustiť. Radšej si vývojári mohli odpustiť zbieranie príveskov, ktorými si môžete ozdobiť váš batoh. Ešteže nie sú platené…
Ruka v ruke s chabým scenárom ide aj skutočnosť, že v prvej epizódy si nemôžem spomenúť na jednu jedinú možnosť, kedy som mal šancu niečo naozaj kapitálne dokašľať – jednoducho spraviť niečo, čo viem, že sa to niekde v budúcnosti odrazí, že to bude mať dopad. Na jednej strane možno budem o to viac prekvapený, ak sa niečo také stane v budúcnosti, ale skôr sa prikláňam na stranu toho, že všetko v prvej epizóde bolo pevne naskriptované. Napríklad pasáž s majiteľom obchodu, ktorý vás obviní z krádeže jedla – jedlo ste ani nemuseli ukradnúť, dokonca ste mali na výber aj možnosť absolútne sa s ním nehádať, no výsledok bol rovnaký, hoci by ste to jedlo ukradli alebo sa s ním hašterili. Dopad hráčovej interakcie na príbeh a vývoj udalostí je mizerný, čo je už stokrát spomínanom slabom scenári druhou hlavou vecou, ktorú nemôžem prehltnúť.
Verdikt:
Prvá epizóda LiS 2 je vcelku sklamaním, aj keď séria v globále stále môže príjemne prekvapiť, ba aj ohúriť a umlčať ľudí ako som ja. Ak sa však nezmení pomalý scenár, ak sa postavy nezačnú vyvíjať zaujímavým spôsobom a ak nezmizne ten iritujúci pocit, že váš dopad na vývoj deja a jeho častí je neexistujúci, čaká nás fiasko nemalých rozmerov. To, že okrem hlavnej postavy sa za vami vlečie aj váš malý brat, je síce zaujímavou novinkou, ktorá neslúži len na „dekoráciu“, ale súčasne spôsobuje aj drobné chybičky – bugy, ak chcete. Ono, je to síce zaujímavé, ale za daných okolností… ak by tam malý Daniel nebol, s kým by ste sa po celý čas na úteku rozprávali? Druhá hlavná postava sprevádzajúca tú prvú (hrateľnú) je teda skôr nutnosť než akási „vychytávka“. V skratke: druhá epizóda potrebuje viac šťavy, menej kochania sa a o hodinku väčšiu dĺžku. Hádam to Francúzi nabudúce trochu viac dokorenia a nechajú povariť dlhšie. V tom prípade… to bude poriadna bašta. A nie takáto vlažná polievočka.
Ak si nechcete hru kúpiť, ale najprv sa presvedčiť na vlastné oči, či stojí za to, na YouTube už nájdete aj takmer 3-hodinový gameplay z prvej epizódy.
Prečítajte si tiež