Kedysi existovala konzola menom Nintendo 64. Iste, nepochybujem, že o nej niektorí z vás počuli, no oproti prvému PlayStationu, ktorý v našich končinách doslova zkultovnel, by ste túto konzolu od Nintenda našli v menšom počte, než koľko sa na Slovensku nachádza výrobcov poctivých spišských párkov. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba skvelých hier, aj keď to je slabé slovo, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť. Opravím sa. Na Nintendo 64 vyšla ale hŕba legendárnych hier, ktorých nezahranie môže našincov poriadne mrzieť.
Medzi kulty ako The Legend of Zelda: Ocarina of Time alebo GoldenEye 007 sa zaradzoval aj Doom 64, strieľačka z vlastného pohľadu a pravé tretie pokračovanie série Doom, ktoré bolo chýbajúcim dielikom skladačky Doom pre drvivú väčšinou fanúšikov. Píšem zaradzoval, lebo Doom 64 je späť a to priam v excelentnej forme. Dvadsať rokov od vydania pôvodnej verzie sa Doomu 64 opäť dostáva pochvál a priazne, na akú mal výhradné právo, no kvôli nevšímavosti mainstreamu a podlosti plynutia času, mu bolo tak dlho odopierané. Hra ale trpezlivo čakala, čakala a… čakala. Vediac, že aj na ňu dôjde v tejto dobe remakov a remasterov rad, sa chystala na svoju chvíľu tak, aby nebolo po predošlej trpkej pachuti zo zabudnutia ani stopy. Návrat mal byť plný hrdosti.
Dosť metafor, ide sa priamo na vec. Doom 64 je absolútna bomba, ktorú si nielen, že musí zahrať každý fanúšik Dooma, ale ju aj vlastniť (hra sa predáva len za 4,99 eur). Len pre poriadok, táto hra nie je pôvodný Doom vydaný na Nintendo 64, je to úplne nová hra a skutočné tretie pokračovanie prvých dvoch legiend. Úplne nová hra s novým príbehom, novou grafikou, novými spiritmi a novými levelmi a novou atmosférou. Inak, je zaujímavé akou predzvesťou bol Doom 64 pre Doom 3. Totižto, ako Doom 3, má aj Doom 64 poriadnu hororovú atmosféru. Žiadne heavy metalové nárezy tu nečakajte, pripravte sa na temný a nervy drásajúci ambient.
Doom 64 nemá slabé miesto, nemá hluché pasáže, dizajn hry je vypiplaný takmer k absolútnej dokonalosti. Dokonca, aj keď sa spätne teraz pozerám na úvodné levely, ktoré mi pri prvotnom hraní prišli akési pomalé, uznanlivo kývam hlavou. Tak ako sa vyvíja všetko navôkol nás (nie, nechoďte na mňa s vierou a náboženstvom, ja som človek vedy), vyvíja sa aj dizajn Doom 64 a robí to pekne rafinovane. Od jednoduchých chodieb, na ktoré sú nalepené ďalšie chodby až po obrovské levely s niekoľkými podlažiami, teleportami, ktoré vás premiestnia, ani neviete kam, level dizajn tejto hry by sa mohol vyučovať ako ukážkový príklad na škole pre level dizajnérov hier.
Plošinky, teleporty, výťahy, plachtenie cez diery šprintovaním (skákať tu inak nemôžete), zamknuté dvere, to všetko je esenciou dizajnu Doom 64. K tomu si pridajte početné puzzle (áno, puzzle!!), ktoré musíte rozlúsknuť, aby sa vám otvorili niektoré z dverí, alebo aby sa dvihli mreže a vy ste vzali kľúčik, a máte hru, ktorá vás zabaví nielen po akčnej stránke ale aj po intelektuálnej. Zasa sa netreba báť, nenájdete tu puzzle typu „tiché piano“ v Silent Hill, z ktorého vám pôjdu vypadať vlasy. Všetko je prispôsobené rýchlosti tak, aby hlavolamy bavili, no nefrustrovali a nezdržovali nezadržateľné tempo hry. Inak, okrem pôvodných 32 levelov, je tu taktiež 7 úplne nových, vytvorených exkluzívne pre toto nové vydanie.
Úrovne majú tony skrytých miest, zákutí a cestičiek, dier a priepastí. Myslíte si, že už ste z levelu videli všetko, zrazu sa niekde vašim nešikovným pričinením prepadnete a otvorí sa pred vami nová oblasť naplnená neviditeľnými nepriateľmi až do prasknutia. Áno, stalo sa mi to a áno, neprežil som to. Teda na prvýkrát. V každom prípade som ostal ohromený členitosťou a zároveň celistvosťou úrovní. Na druhej strane je treba povedať, že samotné levely nie sú nejako obzvlášť obrovské, čo má asi príčinu v tom, že to bola konzolová hra. Zatiaľ čo PC hry mali v tej dobe veľkosť aj 700 MB, Doom 64 sa musel zmestiť na kartridž o veľkosti 64 MB.
Doom 64 obsahuje starých známych nepriateľov z predchádzajúcich Doom hier ako Demon, Arachnotron Baron of Hell, no všetko bolo pre hru vymodelované úplne nanovo. To je dôvod, prečo Doom 64 vyzerá omnoho lepšie než Doom II: Hell on Earth, hlavne v moderných vysokých rozlíšeniach. Predovšetkým nové spirity sú krásne čisté a ostré. Pozorovať, ako k zemi padá mŕtvy Cacodemon, pričom mu z jamky vypadáva jeho kyklopie oko, je tak uspokojujúce. Rovnako to platí aj o zbraniach, z ktorých vymenujem napríklad dvojitú motorovú pílu, brokovnicu, rotačák alebo BFG 9000.
Čo sa týka záporov, hra ich v podstate ani nemá, až na úvodné videá, ktoré sa nedajú preskočiť, a ktoré spolu trvajú približne 50 sekúnd! Čiže pred každým hraním musíte čakať takmer jednu celú minútu, než vám hra vôbec dovolí hrať. Evidentné sú aj záporné body vyplývajúce z toho, že ide v podstate o priamy port a nie nejaký remake. Čakajte teda zastaralú grafickú stránku a taktiež nemožnosť pozerať kamerou vertikálne, len po horizontálnej osi. Recenziu som pripravoval na Nintendo Switch a na jeho malej obrazovke vyzerá staršia grafika stále veľmi pekne.
Verili by ste, keby som vám na začiatku recenzie povedal, že práve tá chýbajúca skladačka v podobe Doom 64 predstavuje vlastne jednu z najlepších častí Dooma, respektíve podľa mnohých dokonca práve tú najlepšiu? Pravdepodobne nie, no po recenzii by vám to už jasné byť ale malo. Ak mi ale stále neveríte, robíte obrovskú chybu, nakoľko Doom 64 je absolútna klasika, ktorej odkaz si dokázal udržať vysokú úroveň aj po 23 rokoch.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Doom 64 2020
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: FPS
- Výrobca: id Software, Nightdive Studios