Niekedy sa dostanete k hre, ktorá má už na prvý pohľad vysoké ambície, no aj napriek jej nespochybniteľným kvalitám z nej ostanete frustrovaní. A to z jednoduchého, no o to pádnejšieho dôvodu. Ak by tvorcovia niečo spravili inak, s veľkou pravdepodobnosťou by ste teraz hovorili o výnimočnom počine. Presne takéto pocity som mal pri RPG Call of Cthulhu, ktoré vyšlo na Nintendo Switch. Úchvatná atmosféra, fantastický príbeh, charizmatický hlavný hrdina. Doslova predpoklad na nezabudnuteľnú hru. Čo sa ale pokazilo? Nuž, to najdôležitejšie – hrateľnosť.
Call of Cthulhu pritom oplýva skutočne špičkovou atmosférou. Noirový opar opájajúci zmysly pri rozbehu príbehu sa s tým, ako sa dej zamotáva a prináša stále nové odhalenia, mení a hustne v sychravé mrholenie s ostrými zľadovatenými dažďovými kvapkami, ktoré vás bodajú do očí ako tisíc nožov, aby na vás napokon so svojou dusivou atmosférou doľahla ako ťažká maniakálna psychóza na labilného schizofrenika a z vášho vlastného vnútra vás rozdrvila na prostý ničotný prach.
Edward Pierce je detektív, ktorému sa v súčasnosti veľmi nedarí. Práce je málo, poriadny plat nevidel, už vlastne ani poriadne nepamätá kedy, a k tomu všetkému ho trápia nočné mory, ktoré potom musí cez deň zapíjať lacnou whisky. Práve vtedy, keď sa zobúdza zo svojej opice a ďalšieho desivého sna, mu na dvere kancelárie zaklope starší cudzí muž. Je mierne rozrušený, no dostatočne sebaistý na to, aby zo seba dokázal vyžarovať silnú dávku charizmy. Edwardovi táto návšteva zmení život.
Muž detektíva konfrontuje s úlohou dotýkajúcou sa smrti, šialenstva, zvrátených psychologických hier a čudesných okolností. Na priľahlom ostrove Blackwater došlo nedávno k úmrtiu celej rodiny Hawkinsovcov, ktoré je spojené s požiarom ich honosnej vily čnejúcej sa nad miestnym prístavom ako neustála pripomienka pre tých všetkých dole ťažko pracujúcich, že je tu niekto, kto sa od nich tak výrazne odlišuje. Edward ponuku prijme a vydáva sa tvárou v tvár tajomnému prípadu. V najbližších dňoch sa dostane až na samotný okraj šialenstva, spozná, čo znamená ľudská beštiálnosť, a bude čeliť tým najdesivejším prízrakom v jeho živote. Tentokrát ho však tie prízraky už nebudú strašiť len v jeho snoch…
Edward Pierce je skvelá postava. Je pohotový, rozhodný a inteligentný. Navyše oplýva parádnym dabingom, respektíve hlbokým barytónovým hlasom herca Anthonyho Howella, ktorý dodáva charakteru silu a charizmu. Rovnako podarené sú aj ostatné postavy, či už sú to dôstojník Bradley, lekárka Marie Colden, alebo tajomná líderka miestneho gangu Cat Baker. Cyanide chcelo evidentne priniesť atmosféricky čo najdokonalejšiu hru s nadpriemernou produkciou, ktorá sa týka filmového pocitu z hry, a je to rozhodne vidieť. Atmosféra, príbeh a postavy sú tou najlepšou súčasťou hry. Keby len s nimi držala krok aj hrateľnosť.
Nie je síce zlá, len nie je dotiahnutá do konca. Call of Cthulhu je RPG hra spojená do jedného celku s adventúrou a ani jeden zo žánrov nevyužíva naplno. Postavu Edwarda nelevelujete, získanými bodíkmi si akurát zvyšujete niekoľko skillov týkajúcich sa predovšetkým intelektu a schopnosti vyšetrovať, čiže výrečnosť, všímavosť, vyšetrovanie, silu, psychológiu, medicínu a okultizmus. Okrem okultizmu a medicíny, ktoré si zvyšujete čítaním kníh alebo nachádzaním správnych predmetov, si zvyšné vylepšujete opísaným spôsobom. Problémom je, že nikdy neviete, za čo tie body dostanete. Stávalo sa mi, že keď som len tak zablúdil do menu, objavil som tam niekoľko nevyužitých bodov. A to vôbec nebol ojedinelý prípad.
Edwardove schopnosti odrážajú spôsob, akým povedie vaše vyšetrovanie. Teda, slovo vyšetrovanie berte len v úvodzovkách. Vy v skutočnosti nevyšetrujete, len sa nechávate unášať príbehom, ktorý sa posúva dopredu sám po nájdení stôp, ktoré hľadáte. Navyše tu existuje vyšetrovací mód nazvaný Rekonštrukcia, v ktorom sa dostanete do akéhosi sústrediaceho tranzu. Ten vizuálne automaticky dopĺňa prostredie novými postavami a objektmi, ktoré si Edward po nájdení určitých vecí domyslí. To je z vyšetrovania celé. V skutočnosti teda vyšetrovanie nevediete, len ste jeho divákom.
To by vôbec nebolo na škodu, veď adventúrne hry iba málokedy ponúkajú vlastný úsudok hráča na udalosti v príbehu. Adventúrnu pasáž ťahá dole to, že je celá len o nachádzaní vysvietených bodov, ktoré aktivujete. V podstate žiadne puzzle, žiadne hlavolamy, žiadna interakcia hráča smerom k prostrediu, tu je všetko podmanené príbehu, ktorý môže byť síce akokoľvek dobrý, no ani on nedokáže zakryť chabosť tejto časti hrateľnosti. Prechádzanie desivými prostrediami je síce uspokojujúce, no ak v ňom nerobíte nič, len nachádzate spomínané body, tak to znie ako nevyužitý potenciál.
Čo sa RPG zložky týka, s touto tiež nie som úplne spokojný. Veľká škoda, že oproti table-top RPG rovnomenného názvu, ktorým sa táto hra nechala inšpirovať, je skillov podstatne menej. Na druhej strane je však určite chvályhodné, že v hrateľnosti majú svoju váhu. V závislosti od toho, ako budujete svoj charakter, sa bude odvíjať aj hra. Ak si budete zlepšovať konverzačnú stránku, budete vedieť prelomiť ľady pri rozhovoroch a dozvedieť sa informácie, ktoré by ste inak nemali ako získať. Budovanie ostatných skillov vám pomôže napríklad páčiť zámky či všímať si kľúčové stopy v prostredí skôr, než by to bolo inak (predmety sa vám ukážu aj z väčšej vzdialenosti). Páčil sa mi napríklad fakt, že veci, s ktorými prídete do styku počas prieskumu prostredia, vám následne môžu odomknúť inak neviditeľné otázky. Tých pár skillov, čo máte, tak či onak pôsobí iba akoby do počtu, a celkovo sa RPG elementy nemôžu ani len náhodou rovnať mohutnému systému zo spomínanej stolnej hry.
Hra obsahuje niekoľko koncov v závislosti od vášho rozhodovania, ktorého tu ale veľmi niet. V tejto hre však rozhodovanie znamená prečítať/neprečítať určité knihy alebo vziať nejaký predmet, respektíve napiť sa/nenapiť sa pohárika, po ktorom vás hra upozorní, že to ovplyvní váš osud. Mimo záveru, ktorý vám predostrie niekoľko spôsobov ako hru ukončiť, ale nemôže byť o nejakom nelineárnom príbehovom zážitku v Call of Cthulhu ani len reč.
Sklamaný som aj zo systému šialenstva. Podľa autorov všetko, čo v hre zažijete, ovplyvní postavu a jej charakter a kvôli tomu môže viac a viac prepadať šialenstvu. Problémom je, že sa to počas hry nikde neprejavuje, a naozaj sa to ukáže až na jej úplnom konci. Dovtedy postava hovorí stále rovnakým tónom, vyzerá úplne normálne, dokonca ani nemáva vidiny mimo tých, ktoré sú dopredu napísané príbehom. V menu si môžete prezrieť, akým hrôzam ste počas vášho vyšetrovania čelili, no to je jediné, čo vám tie hrôzy môže pripomenúť. Autori hovorili o nejakom meradle šialenstva, v hre ale nič také nie je.
Technicky je Call of Cthulhu hrou dvoch tvárí. Príbehové animácie vyzerajú fantasticky. Sú krásne ostré a plné detailov. Keď sa však obraz prepne priamo do hry a vidíte scénu z animácie v hernom engine, dokáže to s vami zamávať. Kontrast je príliš vysoký. Čím väčšie prostredie, tým nižšie rozlíšenie a vyššia šedivosť textúr. V interiéroch hra vyzerá najlepšie, čo napríklad dobre dokumentuje úplný začiatok odohrávajúci sa vo vašej kancelárii. Keď sa však následne objavíte v prístave Darkwater, akoby ste zrazu hrali inú hru. Port malo na starosti štúdio Saber Interactive, ktoré sa blyslo rozbehaním tretieho Zaklínača na Switchi. Grafických kvalít Geraltových dobrodružstiev ale Call of Cthulhu nedosahuje, čo vzhľadom na fakt, že Zaklínač má obriu otvorenú mapu, pôsobí minimálne zvláštne.
Cthulhu fhtagn!
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Call of Cthulhu 2019
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: role-playing adventure
- Výrobca: Cyanide Studio, Saber Interactive
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad