The Legend of Zelda: Majora’s Mask 3D - Recenzia

The Legend of Zelda: Majora’s Mask 3D - Recenzia

 

Ocitáte sa v hustom temnom lese, ktorého hrobové ticho prehlušuje len pomalý cval kobyly Epony. Na jej chrbte sa hrbí celý od únavy zmorený Link, ktorý má v hlave len jedno, jeho stratenú vílu Navi. Pred niekoľkými týždňami síce víťazoslávne porazil zlého Ganondorfa v diele Ocarina of Time, no dnes je plný zúfalstva, žiaľu a nekončiacej beznádeje. Ak stratíte toho najlepšieho priateľa, čas ako keby neexistoval a všetky vaše úspechy zrazu prestávajú dávať zmysel. Ešte žiadna hra tejto série nezačínala tak pochmúrne ako práve táto.

The Legend of Zelda: Majora's Mask sa v podstate celá nesie ako keby v opare blížiacej sa smrti. Už od svojho prvého vydania v roku 2000 získala povesť najtemnejšej hry série, ktorú čoskoro pohltila vlna kontroverzie. Nejde tu len o povestný trojdenný systém, ku ktorému sa dostaneme neskôr, ale taktiež o to, že obyvatelia krajiny Termina sú odsúdení na zánik pod hrozbou padajúceho mesiaca. Mnohé postavy v hre ani netušia, že čoskoro zomrú, a ak to aj vedia, tak sú s tým už proste zmierené.

Za celou touto, vskutku nelichotivou situáciou stojí smutný imp Skill Kid, ktorého ovláda zlá maska. Práve on môže za to, že celá Termina bude o 3 dni zničená a tiež za to, že sa z Linka stal Deku Scrub, malá drevnatá bytosť vypľúvajúca orechy. Svoj osud človek zmení len vtedy, ak skutočne chce, a tak sa Link pomocou svojich doterajších skúseností a s pomocou miestnych obyvateľov pokúsi dostať opäť do svojho normálneho stavu a zastaviť blížiaci sa Armagedon. Lenže má na to presne len 3 dni. Ako sa to dá vôbec stihnúť?

Popravde? Nedá sa to nijako. Za 3 dni by svet nezachránil ani superhrdina s menom „3-Days Savior", nieto ešte malý capart, ktorému ešte tečie miazga po brade. Našťastie má Link stále pri sebe svoju čarovnú okarínu, na ktorú sa naučí hrať „Song of Time", čiže Pieseň času schopnú vrátiť čas na začiatok spomínaného trojdňového cyklu (v skutočnosti sa v hre k svojej Okaríne času budete musieť dostať, a to trocha zložitejšou cestou, no to nie je predmetom tejto recenzie). Takže máme cyklus troch dní, schopnosť vrátiť čas na začiatok a jeden padajúci mesiac. Čo to znamená?

Hádate správne. Vzhľadom na to, že sa budete môcť vrátiť späť, budete zažívať tie isté situácie stále dookola. Stavbári budú stavať drevenú vežu na námestí opäť úplne od začiatku, záhadné dievča s líščou maskou si pôjde skontrolovať svoju poštovú schránku, stráže vás nebudú chcieť pustiť za hradné múry, pretože si myslia, že ste ešte len dieťa, a tak ďalej. Spočiatku budete určite zmätení. Na vrchnej obrazovke sa vám bude neľútostne odpočítavať čas a vy sa budete môcť vybrať kam len chcete, z čoho ostanete aj tak trocha stratení. Po čase sa však stanete členom detského gangu a deje navôkol vás sa začnú zapisovať do prehľadného zoznamu, ktorý vám prezradí, kto robí akú činnosť počas určitého časového intervalu.

Táto vedomosť je alfou a omegou v tejto hre, pretože len v určitých fázach v niektorom z troch dní budú postavy robiť dôležité činnosti, ktorých sa budete musieť zúčastniť, aby ste získali potrebné veci pre postup ďalej. Ak sa teraz sami seba pýtate, či budete musieť skutočne robiť stále to isté dookola a pozerať na tie isté animácie, tak vás hneď upokojím. Časom si budete otvárať ako keby pomyselné skratky, čím budete môcť preskakovať deje. Dajme tomu, že sa napríklad po rôznych útrapách dostanete do jednej z oblastí za mestom a tam nájdete teleportačnú sovu.

Tak potom, čo už budete vidieť, že z nedostatku času nemá zmysel pokračovať v prieskume ďalej, vrátite čas na začiatok a všetko sa vráti opäť do normálu. Do spomínanej oblasti sa už nebudete musieť opäť prácne dostávať, ale sa tam proste teleportujete okamžite, čím ušetríte čas, a tak preskočíte všetky dovtedy zdržujúce situácie. Pri vrátení kolobehu času sa vám totiž príbehové a iné dôležité predmety ako rôzne piesne či masky zachovajú. Zmiznú vám len šípy do luku, bomby alebo napríklad peniaze, ak si ich neuložíte do miestnej banky.

Týmto ste už možno pochopili nadpis recenzie „Na Zeldice o den více", ktorý je len upravenou formou názvu slávnej komédie Na Hromnice o den více. V nej sa hlavný hrdina ocitol v časovej slučke, v ktorej sa opakoval stále ten istý deň dookola. Časom sa naučil využívať vo svoj prospech vedomosť prichádzajúcich situácií, a tak sa nakoniec vymanil z tejto šlamastiky. Podobný námet bol taktiež použitý v minuloročnom akčnom sci-fi hite Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow) s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. Ale poďme teda späť k hre.

Vďaka tomuto originálnemu a unikátnemu systému, ktorý vo videohrách vlastne ani nemá obdobu, sa stala najoriginálnejším dielom série. Takáto hrateľnosť v sebe skrýva ohromnú hĺbku, vysoký potenciál zábavnosti a chuť posúvať sa stále ďalej a ďalej. Jedinou chybou na celom tomto systéme je, že nebudete mať až taký dobrý pocit z vykonanej práce. Potom, čo sa vrátite v čase na začiatok a časom uvidíte, že vtedy zachránená princezná Deku je znova uväznená vo Woodfall Temple, že nevinnej opici stále hrozí poprava alebo že je v dedine Goronov stále panuje krutá zima, vám môže prísť vaša vtedajšia snaha nazmar. Dôležité veci ste síce získali, no vidieť niečo, čo ste už napravili znova v začiatočnom stave mi, aspoň na začiatku, prišlo trocha smutné.

The Legend of Zelda: Majora's Mask 3D vyčnieva nad ostatnými podobnými hrami aj svojím ohromným počtom hrateľných minihier. Je ich tu na tony, napríklad lotéria, v ktorej hádate výherné čísla, bludisko k truhlici s pokladom, strieľanie na pohybujúce sa terče, preteky na koňoch, stávkovanie na výhercu v pretekoch psov, rybárčenie, ochrana ranču Romani pred mimozemšťanmi, uhádnutie doby uplynutia 10 sekúnd, súťaž o najlepšiu fotografiu z močarísk, ničenie cieľov navádzanými bombami či slalom v plávaní pod vodou. Všetky tieto súčastí dávajú hre úžasný punc rôznorodosti, a to som ich nevymenoval všetky. To so sebou prináša, bohužiaľ, aj jeden výrazný neduh, o ktorom sa vyjadrím nižšie.

Rovnaká chvála patrí množstvu bočných úloh, ktoré sa vám zaznamenávajú do vášho notebooku. Či už ide o vyčistenie zlatej jaskyne od pavúkov, hľadanie zázračnej huby pre špeciálny lektvar, vykovanie si toho najsilnejšieho meča či zoskupenie malých kuriatok do rady, takmer vždy budete potrebovať určité masky, ktoré vám pridajú nové schopnosti. Veľká časť hrateľnosti tejto akčnej adventúry stojí a padá práve na nich. Či už ide o pre príbeh dôležité ako Goron Mask, dodávajúcu vám veľkú silu, alebo Zora masku, umožňujúcu vám plávať, tak za splnenie vedľajšákov môžete získať nepovinné masky, ako napríklad zajačie ušká, ktoré vám umožnia rýchlejší pohyb. Osobne som mal pocit, že plnenie sidequestov bola niekedy dokonca väčšia zábava ako samotná hlavná náplň.

Keď sa povie názov The Legend of Zelda, okamžite sa vám vynoria myšlienky na spletité dungeony plné rôznych nástrah a hádaniek, s bossmi na ich konci. Majora's Mask nie je síce žiadnou výnimkou, no práve v nich som videl jej najväčšiu slabinu. Je ich proste veľmi málo, len štyri, a hoci sú dizajnom veľmi sympaticky spravené, z čoho posledné dva sú priam vynikajúce, tak som mal z ich malého počtu stále rozporuplný pocit.

Skutočne neviem, čím to je, že oproti predchádzajúcej časti Ocarina of Time ich množstvo tak výrazne kleslo, možno preto, že hra Majora's Mask bola vydaná relatívne krátko po nej, a tak tvorcovia nemali dostatok času na ich prípravu, alebo že boli vytvorené len z nejakých vyradených návrhov určených práve pre Ocarina of Time. Pravú príčinu môžeme len hádať.

Ďalšou z vecí, s ktorou mám osobne problém, je, že situácie, ktoré musíte vyriešiť, aby ste sa dostali do spomínaných dungeonov, mi proste neprišli veľmi záživné. Čo sa týka vyslobodenia princeznej v močariskách, čím zachránite opicu pred popravou, to je ešte v poriadku, no následná časť v zasneženej Goron dedine už išla so zábavnosťou rapídne dole. Fádnejší dojem je dokonca znásobený nudnou hudobnou témou a sterilným dizajnom prostredia. Ďalšie z prostredí nie sú, našťastie, až také nudné, no stále sa v nich nájdu pasáže, keď hra osciluje medzi zábavnosťou a frustráciou vyplývajúcou zo stále sa zvýrazňujúcejšej prázdnoty.

Priveľmi mi v tejto hre kričí zameranie sa na minihry a tony vedľajších úloh, následkom čoho ostala hlavná vetva hrateľnosti podľa mňa v pozadí. Nositeľných masiek je tu skutočne habadej, no v drvivej väčšine sú potrebné len pre jeden quest, a to aj tak vedľajší. Na to, aby ste zdolali hru, budete potrebovať v podstate len tie hlavné tri masky – Deku, Goron a Zora. To je aj dôvod, prečo mi to vzhľadom na komplexnosť trojdňového systému a obrovský počet masiek prišlo pomerne nevyužité. Ak sa budete zameriavať na vedľajšie úlohy, tak si tú hrateľnosť náramne užijete, no čo sa týka hlavných lokácií, tam tie masky proste nemajú žiaden význam. Čo je škoda.

Príbehovo síce hra nedosahuje epickosti Ocarina of Time, no na druhej strane obsahuje toľko bočných dejov, že si to možno ani nebudete uvedomovať. Hlavný dej sa rozvíja veľmi pomaly, a to hlavne prostredníctvom cutscén po zdolaní dungeonu. Každá jedna vám bude pripadať ako nový dielik skladačky, ktorá časom začne naberať konkrétne obrysy. Možnože nie je ani ten najkošatejší, ani najstrhujúcejší, no sála z neho silná melanchólia, ktorá vás nepochybne nadchne. K tomu dopomáhajú aj rôzne bizarné postavy ako predavač masiek, dievča Romani, ktorej nikto neverí, že jej kravy unášajú mimozemšťania, prispatý starosta či dvojica tajomných tanečníčok. Takmer z každej postavy je cítiť, že si uvedomuje prichádzajúcu záhubu a aj z toho dôvodu môžu pôsobiť tak desivo.

Graficky to vyzerá absolútne úchvatne, 3D efekt tu funguje perfektne a v spojení s vydarenými textúrami sa budete skutočne cítiť tak, ako by ste skutočne boli v krajine Termina. To rovnako platí aj o hudbe, ktorá je už tradične na vysokej úrovni. Veselé melódie sa tu pravidelne striedajú s temnejšími kompozíciami, aj keď priestor dostanú aj menej melodické skladby, ktoré majú skôr evokovať akúsi nestálosť či vzdialenosť od vždy zelených lúk navôkol hlavného mesta. Tie sú však niekedy pomerne fádne a nezaujímavé.

Aj napriek záverečnej kritike môžem s pokojným svedomím povedať, že Nintendo opäť predviedlo, prečo je „3DSko" momentálne najlepším handheldom na trhu. Týmto remakom totiž znova prináša originálne dobrodružstvo, ktoré inde nenájdete, a to tentoraz s omnoho lepšou grafikou a niekoľkými vítanými zmenami, ako napríklad prehľadnejším notebookom s možnosťou nastavenia alarmu pre konkrétne udalosti, pozmenenými boss fightami, skvelým využitím gyroskopických featúriek či hlavne skladbou Song of Double Time, pomocou ktorej sa tentoraz môžete presunúť do budúcnosti s presnosťou na minúty.

Mojím osobným favoritom síce stále ostáva Ocarina of Time, hlavne kvôli lepším dungeonom a celkovej celistvosti, no Majora's Mask je natoľko obsahovo bohatým a hrateľnostne originálnym dobrodružstvom, že jej skrátka musím vzdať hold. Škoda len, že autori už nedokázali priniesť takú zaujímavú hlavnú líniu, akou sa môže pýšiť Ocarina of Time.

Informácie o hre

Game Cover GameExpres.sk - predaj hier - hry pre PC a konzoly
The Legend of Zelda: Majora’s Mask 3D
Platforma: Nintendo 3DS
Žáner: akčná adventúra
Výrobca: Nintendo
Distribútor v GB: Nintendo
Distribútor v SR: Conquest
Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk

Naše hodnotenie

85%
 
"Na Zeldice o den více"
Klady
  • vynikajúca grafika a textúry
  • originálna hrateľnosť trojdňového systému
  • obrovské množstvo minihier a vedľajších úloh
  • veľa zábavných situácií a roztomilo bizarných postáv
  • už tradične vynikajúci soundtrack
Zápory
  • menší počet dungeonov ako obvykle
  • hlavné lokácie pôsobia menej zaujímavo
  • nevyužitý potenciál masiek
korekcia: Zdenka Schwarzová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk