Sony, viem, že s PS Vita ste to pokašľali, ale my chceme nový handheld!

Sony, viem, že s PS Vita ste to pokašľali, ale my chceme nový handheld!

 

Nintendo to robí, Steam to robí, dokonca aj Číňania to robia... No Sony stále nič.

Áno, reč je o prenosných herných zariadeniach. Posledný „handheldový“ počin od Sony bola PS Vita. Konzola napriek komerčnému neúspechu vyzrela ako víno a dnes je mimoriadne obľúbená.

Extrémne úspešné PlayStation Portable (PSP) predalo astronomických 80 miliónov zariadení a ako jediná vrecková konzola v doterajšej histórii sa dokázalo priblížiť predajom konkurenčnému gigantovi Nintendo. Jeho paradoxne oveľa viac vydarený následník v podaní PS Vita však zlyhal na celej čiare a predal sotva necelých 16 miliónov kusov. Sony totiž podcenilo podporu zariadenia a v kľúčovom čase tiež nezvládlo priniesť dostatok exkluzívnych titulov – a to pochovalo aj predaje. K nedostatočnej popularite prenosnej konzoly prispela aj zvláštna politika Sony a ich originálnych pamäťových kariet za nekresťanské peniaze.

Nešťastné rozhodnutia

Uplynulo už takmer 11 rokov, odkedy nám Sony prinieslo tento nadčasový handheld. PS Vita bola svojho času naozaj prelomová, no nestráca sa ani dnes. Je oveľa viac živá ako kedykoľvek predtým, hoci je to aj s výdatným prispením moderskej komunity.

PS Vita, to je kompaktné vreckové zariadenie so štýlovým dizajnom a kvalitným spracovaním, ktorému kraľoval nádherný OLED displej. Paradoxne, práve použitie OLED displeja bolo jedným z nešťastných konštrukčných riešení, ktoré urobili túto vreckovú konzolu nerentabilnou. Náklady na výrobu tak boli príliš vysoké, čo aj bol dôvod, prečo Sony po nejakom začalo vyrábať odľahčené verzie „len“ s LCD panelom.

V zadnej časti bol umiestnený na prvý pohľad fascinujúci, no nie veľmi populárny dotykový panel. Ten tiež dostal dobrú marketingovú kampaň, ale vývojármi zostal opomenutý podobne ako v ovládači DualShock 4. Navyše, zadný panel bol pri hraní občas aj veľmi nepraktický, keď sa mi stávalo, že som oň nechtiac zavadil. Riešením potom bolo prechytiť konzolu do menej pohodlnej až kŕčovitej polohy, ale to zasa znepríjemňovalo herný zážitok. Z marazmu ma vytrhol až praktický ergonomický kryt.

Ďalšou slabou stránkou konzoly boli extrémne drahé originálne pamäťové karty Sony, ktoré som spomínal vyššie. PS Vita bola v tomto nekompromisná a neponúkala alternatívu, hráči tak boli nútení prikúpiť si toto predražené príslušenstvo, čo tiež znižovalo jej popularitu.

Keďže pred jedenástimi rokmi som nemal možnosť vlastniť PS Vita, rozhodol som sa doplniť si zbierku o túto konzolu až pomerne nedávno, pár rokov dozadu. Kúpil som ju v bazári za prijateľnú cenu 80 eur, síce bez originálnej krabice, ale zato s originálnym adaptérom a pamäťovou kartou. Pustil som sa teda do testovania. Ihneď ma upútal nadčasový dizajn, kvalitné spracovanie a famózny displej. Kúpil som si aj zopár hier a niekoľko mesiacov som mal v práci... teda, počas pracovných prestávok naozaj čo robiť. Celkom slušnú zbierku titulov síce trochu kazil nedostatok exkluzivít, ale aspoň to bolo vykryté možnosťou spätnej kompatibility s PSP a PS One.

Výbornou funkciou je tiež možnosť remote play, čo umožňuje vzdialené hranie PS3 a PS4 titulov, a to ponúka ďalšie hodiny zábavy. Jediná škoda je, že v mojom prípade sa mi nepodarilo nakonfigurovať túto možnosť zdieľaním pripojenia cez mobilný hotspot. Remote play nie a nie fungovať, pričom funkčný bol len cez klasickú WiFi. Konzola sa dá tiež použiť ako interaktívne zariadenie pri hraní niektorých hier tak, že na nej môžete napríklad sledovať mapu a podobne.

Skrytý potenciál

PS Vita teda ponúka stále relatívne bohaté možnosti, ale nemôžeme sa skrývať predtým, čo má skutočnú zásluhu za jej neutíchajúcou popularitou – moderská komunita. Využívať zariadenie s plným potenciálom a otvoriť jeho „trinástu komnatu“ ponúkajú práve temné cesty modingu. Ako som už spomínal, zariadenie je už v základe spätne kompatibilné s PS One a PSP a k tomu ponúka aj niekoľko exkluzívnych titulov, no to je pre modovanú verziu len vrchol ľadovca.

Hneď prvou výbornou vecou je možnosť nahradiť stále extrémne drahú originálnu pamäťovú kartu inou – s oveľa väčšou kapacitou a za prijateľnú cenu. Taktiež si môžete zahrať nie tisíce, ale rovno desaťtisíce dostupných titulov cez emulátory. Tie fungujú prekvapivo veľmi dobre a Vita má aj napriek svojmu pokročilému veku dostatok výkonu na to, aby si s nimi úplne hladko poradila.

PS Vita týmto spôsobom zvládne emulovať množstvo hier od staručkého Arcade a Atari cez GBA a SNES až po N64 – a k spomínaným PSP a PS One titulom sa dokonca pridávajú aj niektoré PS2 tituly. Ako porty Android hier sú plne hrateľné už viaceré kúsky od Rockstaru ako GTA III, Vice City, San Andreas či Bully a pracuje sa na ďalších. Na takého veterána je to naozaj úctyhodný výkon.

PS Vita mala potenciál, ktorý nám v mnohom odkryla až moderská komunita, no Sony ho vo svojej dobe nedokázalo uchopiť a bolo to aj niekoľko zlých rozhodnutí, ktoré boli kľúčové pre jej komerčný úspech. Napriek všetkému mám pocit, že práve Vita si to nezaslúžila, pretože zariadenie bolo vymyslené so srdcom a pochovala ho prakticky „len“ zlá politika Sony. Hoci mám pocit, že je to len zúfalý výkrik do tmy, aj tak mám potrebu na to apelovať. Sony, prosím, zober svoj cit pre technologický pokrok, zahoď malicherný a vypočítavý prístup a prines nám novú vreckovú konzolu. Áno, pri dnešnej veľkej konkurencii Nintenda, Steam Decku a niekoľkých ďalších čínskych zariadení to nie je vôbec ľahké, no spomeň si na nevídaný úspech PSP a nevyužitý potenciál PS Vita a prines nám, prosím, to, po čom túžime.

Zdroj: vlastný, vgchartz.com, titulný obrázok

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk