Moderná doba je prešpikovaná online hrami natoľko, že keby to chcel človek spočítať, asi sa mu to skrz všetky platformy ani nepodarí. Toľko ich je. Ale čo tituly pre jedného hráča. Viete ktoré, tie s príbehom, čo zapnete, hráte offline sami tak, ako to autori zamýšľali.
V minulom článku som multiplayer hry moc nešetril. Aj keď som povedal, že proti nim nič nemám, vlastne ich začínam ignorovať. Teda vo väčšine. Nájdu sa nejaké, čo si zahrám ale to si dávam ozaj pozor, ČO to je. Dnes sa chcem pozrieť na to, prečo singleplayer hry nesmú vymrieť.
Prečítajte si tiež
Multiplayer – zo zábavy sa stala rakovina videoherného priemyslu
Prvý problém je ten, že pokiaľ nie sú špičkovej kvality, možno pokračovanie známej série, majú problém na seba zarobiť. Reklama vie byť zavádzajúca, takže mnoho ľudí kúpi neznámy titul až po recenziách. Niet sa čomu čudovať. Ale stále majú niečo, čo multiplayer nikdy mať nebude. Dušu. Nie je to len o tom, že vytvorím nejaké prostredie, nejaké postavy a už ich len postavím na pole a bavte sa, poprípade si niečo kúpte, že? Nie. V mnohých prípadoch to je tak, že máte dané čo kde je, čo kde urobiť, cut-scény, cieľ cesty, destinácie a tak ďalej. Má to nejakú svoju logiku, postupnosť. Pracujú na tom scenáristi, herci, režisér a podobne. Je to niečo ako sa dívať na film, ktorý vy ovládate. Ďalšia výhoda (teda u tých kvalitných titulov) je, že to netrvá krátko. Pri „Koridorovke“ to môže byť 12-20 hodín, pri otvorenom svete 20-200. Áno, multiplayer môžete hrať aj dlhšie, ale robíte to isté dookola, v tej iste lokácii, takže to počítať nebudem, nech to je pre niekoho zábava, ja osobne mám rád rozmanitosť.
Vráťme sa späť do minulosti. Nemusíme ísť extra ďaleko, stačia 90. roky. Viem, že sú tu medzi nami aj „miléniové deti“, no tie aspoň pochopia o čom hovorím, lebo drvivá väčšina z nich (nehovorím, že všetci) sú online hráči. Taká je doba, tak ich doba vychovala. No koncom minulého tisícročia, keď internet na Slovensku takmer neexistoval sme väčšinou hrali singleplayer. A že si autori dali záležať? Absolútne nie. Kto si pamätá a vlastnil NES, vie, že kúpiť si hru na kazetke podľa obalu bol často risk. Bližšie som o tom písal v tomto článku. Pointa ale je, že zlé hry sú tu s nami odjakživa a hry pre jedného hráča vôbec nie sú výnimkou. To nás ale neodradilo, pretože vždy sa našiel niekto, kto si proste dal záležať. Presne vďaka nim je videoherný priemysel tam kde je. Postupne budovali rôzne značky a to na singleplayeri. Kto by už nepoznal DOOM? (ok možno zlý príklad, tam bol multiplayer obľúbený) Ale ak zoberieme do úvahy, akú úspešnosť mal posledný diel a ako sa očakáva ďalší… Alebo taký Fallout? Druhá časť je doslova legenda a každé ďalšie pokračovanie sa predáva ako teplé rožky. Mal trošku obavy z Fallout 76 a zatiaľ to vyzerá, že si tento titul nekúpim. Hráči sa sťažujú, že je hra prázdna a navyše, musím si platiť PS Plus, aby som zahral online. Ako vážne? Od hry, kde vraj bude obrovská mapa a ľudí budem stretávať ozaj málo som nečakal, že nebude F2P. Čo taký Crash Bandicoot? Keď vyšiel remake, pokoril všetky rebríčky predajov.
Mám pokračovať? Ok, ale poďme kúsok do budúcnosti. Preskočme rok 2000 a pozrime sa na niektoré „nové“ značky. Tu si zoberiem Sony ako pomôcku. The Uncharted. Po druhej časti, zakaždým, keď ohlásili pokračovanie, skoro spadla hala, v ktorej bola prezentácia. Videli ste niekto reakciu v roku 2016 na predstavenie God of War? Štvrté pokračovanie malo taký úspech, že za 3 dni sa predalo 3.1 milióna kópií. Chcete väčší extrém? The Last of Us Part II. Len jedna jediná časť mala taký úspech, že vytvorila značku. Môžem pokračovať u Xboxu, séria Halo má skvelý príbeh a Gears of War je jeden z mojich najobľúbenejších. Áno, obe hry majú silný multiplayer, hlavne Halo, no kto hral príbehovú linku pochopí o čom hovorím. Nintendo? Tí niektoré značky budujú už desaťročia a tituly Legend of Zelda a Mario na Switch tak tiež patria medzi najlepšie predávané hry vôbec. Nehovoriac o tom, že majú aj najlepšie hodnotenia medzi hrami a získali (hlavne Zelda) neskutočne veľa ocenení. A keď sme pri tých cenách, určite ste už počuli o Horizon: Zero Dawn alebo Hellblade: Senua’s Sacrifice. Dve neznáme hry, žiadna minulosť predtým a tiež zožali jedno ocenenie za druhým. Prečo? Lebo stáli za to. Chcete príklad pre všetky platformy? Nech sa páči. Tomb Raider je tu s nami už cez 20 rokov a stále obľúbený. Niečo novšie? Odporúčam sériu Metro.
Každá jedna spomenutá hra má dobrý singleplayer, niektoré nemajú ani multiplayer a boli svojho času najlepšie predávané tituly. A to len preto, že tam vonku sú stále hráči, pre ktorých je bezduché strieľanie do hráčov na tej istej mape proste nuda a hlúposť. Čo vlastne aj po nejakej dobe aj je. Lenže moderná spoločnosť je nastavená tak, že práve tieto značky najlepšie zarábajú. Ako všetci nadávajú na sériu Call of Duty? Zo skvelej singleplayer hry sa stal recyklovaný multiplayer odpad, ktorý všetci nenávidia, no aj tak patrí medzi najviac predávané hry. Až tak smutná doba je. Lenže práve online hranie vytvára najlepšie zisky. Preto je singleplayer hier tak málo dobrých. Dlhé roky vývoja, pretože tie ozaj kvalitné neprídu každý rok (že Activision a EA). Koľko už si len dali práce na vývoji, keď dokážu každý jeden rok vypustiť do sveta nový diel? Lenže ľudia sú hlúpi, oni to kúpia. Sú štúdia, čo robia hry 3,5,8 rokov a keď vylezú, tak všetok ten recyklovaný odpad len ticho závidí ale nerobí s tým nič. Lebo peniaze sa točia. Red dead redemption 2. Ďalšia ukážka toho, ako len jeden diel spraví to, že z dvojky sa idú všetci posrať a keď vyjde, tak do gatí ozaj pustia. Lenže vývoj trval 8 rokov kamaráti. Stále totiž existujú vývojári, ktorí naozaj chcú priniesť niečo nové, revolučné a kvalitné.
Ale tie peniaze. Všetky tieto hry majú problém, že stoja 50-70€. Jedenkrát a dosť. Do toho podpora hry… Proste to nie je toľko, ako keď si niekto kúpi za tie isté peniaze online hru a tam veselo nakupuje somariny. Matematika nepustí a pokiaľ sa nepredá veľmi veľa kusov, nezaplatí to ani náklady na vývoj alebo ak áno, zisk nie je motivujúci na pokračovanie. Koľkí z nás čakáme na Alien Isolation 2? Táto hra mala veľa chýb, no napriek tomu bola skvelá. Predaje ale neboli také, aké si predstavovali, tak dvojka je v nedohľadne. Prečo? Lebo dlhé roky značku Alien znásilňovali somári, čo filmy zrejme ani nevideli a z votrelcov spravili ovce, tak sa každý normálny človek týmto titulom vyhýbal. Samozrejme, keď prišiel Isolation, všetko sa zmenilo. Popravde, jedna z mojich najobľúbenejších hier a dozvedel som sa o nej na youtube, keď mi vyskočila reklama na nejaký gameplay. Tie ja nesledujem, no prekvapilo ma, že je na trhu hra o Votrelcoch (som obrovský fanúšik), tak som pozrel kúsok. Ešte v ten večer som ju už reálne hral. Takto sa to robí.
Nemôžem tu vymenovať všetky dobré singleplayer hry. Mám 29 rokov a ak by som šiel od začiatku (hrám už od 6. rokov) zoznam by bol veľmi dlhý. No pointa je jasná. Kvalitná príbehová hra nám dá viac, ako bezduché strieľanie sa navzájom v tom istom prostredí. Žiaľ mentalita ľudí sa zmenila, v móde je jednoduchosť a potreba nerozmýšľať nad niečím, takže pokiaľ sa toto nezmení, nezmení sa ani trh. Niektorí z vás mi budú rozprávať, že oni sa chcú len pripojiť, chvíľu si zastrieľať a vypnúť to. Beriem, ale reálne, koľkí z vás pri tom istom sedia celé hodiny? Ja koľkokrát zapnem hru o 9tej večer, zahrám si, pozriem na hodiny a 11 preč. A ani to vypnúť nechcem, lebo som zvedavý čo sa stane ďalej. Nehovorím, že vám ten čas pri online hraní neubehne ale ja na rozdiel od vás neviem, čo ma nabudúce čaká. Vy to presne viete, netušíte len aké bude skóre. Fakt neviem, kde je v tom tá zábava.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.