Po viac než piatich rokoch na scéne sa celosvetovo populárny hybridný systém Nintendo Switch dočkal svojej štvrtej verzie. Ak by ste ma teraz chceli obviniť z nejakých matematických prešľapov, tak len dodám, že do celého počtu rátam aj jemný upgrade z augusta 2019, ktorý sa pod skratkou V2 postaral o nenápadné vytlačenie pôvodnej prvej verzie. Po stránke dizajnu vtedy išlo o úplne totožný hardvér, ktorý sa líšil len štítkom popisujúcim jednotlivé čísla modelov (odlíšiť sa to dalo oveľa lepšie skôr na základe zmenenej papierovej krabice). Z pohľadu samotných čriev však bolo jasne poznať, že Nintendo vylepšilo kapacitu akumulátora a z necelých siedmich hodín prevádzky ju navýšilo o celé dve hodinky – papierovo, realita bola, pochopiteľne, dosť iná. A hoci bol zmenený čip, pamäť a čiastočne aj panel, vo finále sa to na chode celého zariadenia nijako extrémne neprejavilo a tak jedinou zásadnou výhodou ostala práve spomínaná batéria. Máme rok 2021 a slávna japonská spoločnosť s viac než storočnou tradíciou v oblasti zábavy prináša na trh ďalší model, tentokrát s podtitulom OLED. Ten sa k nám do redakcie dostal takmer v deň svojho uvedenia, preto vám teraz môžeme ponúknuť súhrn dojmov z viac než mesačného testovania a porovnávania s vyššie spomínaným V2, prípadne populárnou Lite formou.
Nech už máte na politiku spoločnosti Nintendo akýkoľvek názor – ja sám som s ich produktami vyrastal a mám ich všeobecne v láske, ale napriek tomu všetkému mi svojimi rozhodnutiami stále dokážu dvihnúť krvný tlak rýchlejšie než dávka adrenalínu rovno do srdca – ich snaha o progres je evidentná. Ak sa im už podarí poskladať komerčne vyložene úspešnú platformu, následne sa ju snažia vylepšovať po malých kúskoch a ak je to možné, čo najviac na tom zarobiť. Žiarivým príkladom je práve Switch, ktorý svojím konceptom paradoxne zarezal 3DS ako dobre živenú sviňu a ktorý v nasledujúcich rokoch dostane minimálne ešte jeden zásadný upgrade – určite dobre viete, že narážam na stále neoficiálnu PRO verziu. Tú Nintendo popiera rovnako tak, ako popieralo práve predmet tohto testu. OLED je však tu a okrem zásadnej zmeny v zobrazovacej technológii prináša toho predsa len o niečo viac než uvádzaná a dizajnovo nenápadná V2 z roku 2019. Poďme si prejsť všetky nové aspekty aktuálnej verzie Switchu, ktorá je predávaná za 350 eur v dvoch farebných prevedeniach (biela a čierna). Prvoradá zmena naviazaná na technológiu OLED so sebou prináša súčasne aj zväčšenie obrazovky z pôvodných 6,2 na 7 palcov. Jeden by si myslel, že takéto minimálne zväčšenie si používateľ nestihne ani všimnúť, ale realita je úplne iná.
Nádhera v 720p
Od prvého momentu, a to som si ani nemusel vedľa seba položiť pôvodný a nový Switch, bolo zväčšenie panelu okamžite badať. Dobre viete, že Switch beží mimo pripojenia k televíznej obrazovke permanentne v rozlíšení 1280 na 720, ale v kombinácii s nádherne podanými farbami a celkovou živosťou OLED panelu na túto skutočnosť zabudnete takmer okamžite. Ak by sme sa rozprávali o TV režime, tak tu sa voči minulým verziám nič nemení. Rovnako ani proporcie samotnej konzoly sa až na pár drobností nijako zásadne nezmenili a jediné, čo tak bolo potlačené, je čierny rámik lemujúci samotný displej, ktorý bol v staršej verzii oveľa hrubší. Keďže vydanie nového Switchu prišlo súčasne s launch oknom pôvodne zrušeného a dnes reinkarnovaného 2,5D projektu Metroid Dread, prvá hra, ktorú som takpovediac rozsvietil na novej platforme, bol práve výtvor od španielskeho štúdia MercurySteam.
Tu nám rovno do očí svieti ďalší paradox, keď si uvedomíme, že spomínaná odbočka v sérii Metroid sa svojho času koncipovala ešte pre archaický handheld Nintendo DS, avšak na základe technických limitov tejto dnes už retro platformy bolo nové dobrodružstvo Samus Aran poslané k ľadu a čakalo viac než dve dekády na svoju príležitosť. Tu je krásne vidieť, ako Nintendo vie využiť každý jeden moment na propagáciu vlastných značiek, jednou cestou pretlačiť dva produkty a to všetko za minimálne náklady. Metroid Dread je fakticky launchovým projektom pre Switch OLED a to pochopíte hneď, keď si ho na danej platforme zahráte. Softvér o veľkosti štyroch gigabajtov je preplnený živými farbami a samotná technológia schopná potláčať nebezpečné modré svetlo sa vďaka jeho kvalitám prezentuje na výbornú, hoci asi nie každého poteší cenová relácia, v ktorej sa daný hardvér pohybuje. Testoval som niekoľko nezávislých projektov a porovnával ich kvalitu pri spustení na V2 a OLED modeli, aby som sa čoraz viac utvrdil v tom, že ak nemáte averziu voči živším a pestrejšie podaným farbám pri zobrazovacej technológii všeobecne, nový Switch sa vám okamžite votrie do srdiečka. Veľkú výhodu majú videohry orientované na grafickú pestrosť, ale keďže OLED dokáže zlepšiť aj prezentáciu čiernej farby, rovnako zásadná zmena prichádza aj u umeleckých diel formátu TOEM a podobne. Aby som k vám bol maximálne úprimný, ešte pred testom som si nerobil žiadne veľké nádeje a do celého procesu som tak nastúpil s istou skepsou, avšak aj napriek tomu chabému počtu zmien vykonaných na celom šasi Switchu som nesmierne rád, že Nintendo dáva používateľom ďalšiu možnosť voľby a súčasne znižuje cenu starších verzií.
Ostaňme teraz ešte pri opise šasi. Zásadným a praktickým vylepšením sa tu stáva zadný výklopný stojan. Pri V2 išlo len o akúsi slepačiu nohu so stabilitou na úrovni opitého ruského cestára a človek sa tak bál Switch si o tú chabú nôžku vôbec kdekoľvek oprieť, pretože hrozilo prevalenie a pád zo stola. OLED model necháva tieto pochybnosti dávno za sebou a ponúka celoplošne koncipovaný výsuvný stojan s vysokým stupňom pevnosti, ktorý pod sebou skrýva slot pre MicroSD karty, ako aj upravené mriežky pre nasávanie vzduchu (systém chladenia sa po stránke vonkajšieho dizajnu celkovo zmenil, ale zase sa rozprávame len o jemných detailoch). V texte tejto recenzie som niekoľkokrát uviedol slovné spojenie „takmer rovnaké“. Má to svoj zámer, ak by sme si totiž vedľa seba položili obe verzie, čiže V2 a OLED model, tak proporčne sa zmenila len dĺžka (OLED je dlhší o 3 milimetre) a váha (OLED je ťažší o 23 gramov). Je to, pochopiteľne, z dôvodov celkovej integrity systému voči už existujúcemu príslušenstvu. OLED tak môžete bez problémov zasunúť do starého doku a starý Switch do nového. Sám som použil staršie puzdro s krásnym obrázkom The Legend of Zelda: Link’s Awakening a aj napriek spomínanej dĺžke tam konzola krásne zapadla. Tretím a dôležitým vylepšením sa stáva navýšenie interného úložiska z 32 GB na 64 GB, hoci rovnako treba podotknúť, že systém si pre seba utrhne takmer desať gigabajtov – MicroSD karta je v tomto prípade stále nutnosťou, ktorú nemôžete ignorovať donekonečna.
Od začiatku predaja hybridného systému Switch sa u značnej časti jeho majiteľov vyskytuje problém s nie práve ideálne fungujúcimi ovládačmi Joy-Con. V tejto súvislosti dobre známy pojem „driftovanie“ Nintendo stále nedokázalo vyriešiť aj napriek skutočnosti, že podľa mnohých neoficiálnych pokusov by šlo o prostú úpravu vnútorného dizajnu ovládačov. OLED verzia tak podľa výrobcu nemá v tomto smere nijako pozmenené Joy-Con zariadenia, hoci podľa ich tlačovej správy sú istým spôsobom vynovené – bez udania špecifických detailov. Na prvý pohľad ale vyzerajú absolútne totožne s V2 verziou.
Nový prístav nádejí
Na samotný záver som si nechal opis dokovacej stanice. V bielom prevedení sa dok jednak krásne hodí k bielemu nábytku (ak teda siahnete po bielej), ale taktiež sa jeho praktická časť posunula výrazne vpred. Zadné dvierka sa dajú kompletne odstrániť a človek tak dokáže lepšie identifikovať pozíciu portu pri zasúvaní. A ak už spomínam porty, určite je nutné uviesť zmenu v podobe prítomnosti LAN portu. Do Switchu si tak po novom dokážete pripojiť ethernetový kábel a zvýšiť rýchlosť sťahovania softvéru. Nintendo plánuje predávať OLED dok aj separátne, aby majitelia starších verzií ich konzoly mohli využiť práve LAN port. Ten, kto vo finále očakával oveľa rapídnejší skok v rámci jednej (dnes už viac než päť rokov fungujúcej) generácie, nemá, samozrejme, dôvod investovať do OLED obrazovky, stojanu, internej pamäte a doku.
Pre každého, kto však vidí potenciál v OLED technológii (systém Switchu pri TV režime dokáže ponúknuť funkciu potláčania vypaľovania obrazu) a Switch ešte doma nemá, je však tento variant podľa mňa ideálnou voľbou. Zariadenie prichádza už v základe s integrovanou fóliou, ktorá má chrániť displej a ktorú si môžete skombinovať ďalším dokúpením ochranného skla – výrobca neodporúča odstraňovať tú základnú. Komu by vyložene prekážala v niektorých hrách pestrá prezentácia farieb, má možnosť eliminovať OLED efekt v nastavení daného softvéru, čo ale považujem za tzv. strieľanie do vlastnej nohy, keďže v tom prípade nemáte dôvod vyhadzovať 350 eur za niečo, čoho potenciál nevyužijete v plnej miere. Dozaista preto bude zaujímavé sa takto o rok opäť obzrieť cez rameno a v prípade, ak Nintendo skutočne na vianočný trh roku 2022 dodá Switch PRO, si jeho výhody porovnať s vyššie testovanou OLED verziou.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Nintendo Switch OLED 2021
- Kategória: Herné konzoly
- Šírka: 242 mm
- Výška: 102 mm
- Hĺbka/hrúbka: 14 mm
- Hmotnosť: 420 g
- Farba: biela
- Orientačná cena: 350 €
- Produkt na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Technické parametre
Displej
- Rozlíšenie displeja: 1280 × 720
- Uhlopriečka displeja: 7"
Kapacita
- Veľkosť úložiska: 64 GB
- Typ úložiska: HDD
Obsah balenia
- Obsah balenia: Konzola, pár Joy-Con ovládačov, Kábel HDMI, nabíjací adaptér, Stojan
- Variant balenia: Bez hry (biela)
Platforma
- Platforma: Nintendo Switch
Vlastnosti
- Typ konzoly: hybridná (do ruky/k TV)
Vstupy a výstupy
- Pripojenie: 3,5mm Jack , LAN (Ethernet) , HDMI out (v dokovacej stanici), USB-A (v dokovacej stanici), USB-C
Mechanika/pamäťový slot
- Typ mechaniky/slotu: Slot na pamäťové karty
Korekcia: Marián Paulíny