Procesor k nám dorazil v štandardnom balení, ktoré neobsahovalo chladič. S výnimkou procesora sa ešte v balení nachádzajú manuály a nálepka na skrinku.
My sme na test dostali 8-jadrový model 1700, od ktorého sa 1700X-1800X líši vo vyšších pracovných frekvenciách a zvýšeným TDP z 65W na 95W.
Ryzen však nie je iba o nových procesoroch, no o celej platforme, ktorá sa od poslednej AM3+ platformy značne líši. Pretože disponujeme AM3+ zostavou postavenou na FX8370, porovnáme hlavné rozdiely ako v architektúre, tak i vo výkone.
Zostava na testovanie a trocha histórie
Predchádzajúce generácie AMD boli poväčšine spätne kompatibilné (AM3+ doska s AM3 CPU, AM2+/AM3…). V prípade Ryzenu už nič také možné nebude aj kvôli fyzickým rozdielom v Sockete. AM3+ malo 940 pinov, zatiaľ čo Ryzen má 1331 pinov, samozrejme, boli i ďalšie rozdiely ako DDR4 pamäťový radič, integrovaný severný mostík a podobne. Milým prídavkom tiež je, že Ryzen 5 a 7 má odomknutý násobič, takže priaznivci pretaktovania si prídu na svoje, a tak nečakajte žiadne príplatky za „K“ verziu, ako to poznáme od konkurencie.
Základná doska, ktorú sme použili na testovanie, je Gigabyte AX370 Gaming 5. Radí sa medzi najlepšie z ponuky X370 základných dosiek. Lacnejším variantom sú napr. dosky s B350 chipsetom.
Testované RAM-ky boli značný problém, vzhľadom na horšiu podporu, keďže ide o novú architektúru. Po neúspešných pokusoch s dvojicou RAM kitov ma nakoniec AMD zachránilo kitom Corsair Venegance LPX 16GB 3000MHz, s ktorým spolupracoval procesor výborne.
Pretože k procesoru nebol pribalený chladič a ja som žiadny AM4 compatible nemal, milé prekvapenie nasledovalo po zistení, že aj AM3+ Wraith (pribalený k FX8370) pasuje bez problému na AM4 úchyty (nemôžeme však zaručiť úspech vo všetkých prípadoch). Na testovanie sme použili Arctic Freezer 240 v konfigurácii so štyrmi 120mm ventilátormi.
Na napájanie zostavy sme použili NZXT Hale82 V2 750W zdroj a debnu Zalman Z9 Neo. Grafické karty sme použili MSI RX480 8GB a Gigabyte GTX1060 6GB a keďže ide o cenovo dosť zaujímavú hernú/pracovnú zostavu, konfigurácia je len pre rôzne chute.
K niektorým herným testom ešte pridám staršiu i5 3570K, ktorá je značne pretaktovaná, čím je schopným ekvivalentom aj dnešným i5 7. generácie, vďaka čomu budeme môcť vidieť rozdiely medzi single a multi-core výkonom. Zároveň z tej doby je to veľmi populárny čip, ktorý dodnes mnohí používajú a zvažujú upgrade (ako ja).
Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na posledné AMD procesory s kódovým označením Vishera v podobe našej FX8370, a aby sme mali aj bývalú „vlajku“, pretaktujeme FX8370 na 5GHz, čím je schopným ekvivalentom FX9590, keďže fyzické jadro je identické, ako aj jeho vlastnosti.
Ryzen 7 1700 špecifikácie:
- Počet jadier: 8
- Počet vlákien: 16
- Zákl. takt: 3GHz
- Max Turbo: 3,7GHz
- L1 Cache: 768KB
- L2 Cache: 4MB
- L3 Cache: 16MB
- TDP (tepelný výkon): 65W
- Podpora RAM: DDR4
- Počet RAM kanálov: 2
- Počet PCIe liniek: 24
Testy a pretaktovanie
V tejto časti sa budeme venovať najmä škálovaniu pretaktovania, a to či už po stránke výkonu, alebo po stránke prevádzkových vlastností ako teploty, spotreba a podobne.
Azda všetci sme si všimli prekvapivo nízke takty Ryzenu. Zatiaľ čo posledné roky sme sa zameriavali najmä na takty nad 4Ghz, no vďaka relatívne vysokému IPC (počet inštrukcií na takt) nie je potreba takých vysokých taktov. Pre AMD pribudla novinka – nová technológia SMT (Simultaneous Multi-Threading), ktorá v praxi funguje takmer identicky ako HT (Hyper-Threading od Intelu), ktorú už poznáme dlhé roky. Vyskúšam praktické rozdiely medzi zapnutým a vypnutým SMT, ktoré by mohlo teoreticky negatívne ovplyvniť výkon v jednovlaknových aplikáciách, ako sú staršie programy či hry.
Pretože som veľký fanúšik pretaktovania, bola to takmer prvá vec, ktorú som musel skúsiť, procesor s 65W TDP proste musí mať brutálne rezervy, či mýlim sa? Čoskoro to zistíme.
Technológia SMT, je úžasná najmä keď ide o multijadrové operácie, čo sa prejavilo najmä v syntetických testoch, keď som využíval maximálny potenciál. Hry sú však iný príbeh a vypnuté SMT dokázalo spraviť viditeľný rozdiel, pretože sa mierne zvýšil výkon v jednovláknových operáciách. Výsledky nie sú až také prekvapivé a opäť tu platí známe porekadlo: i5 bude vždy lepšia na hry ako i7; čo mnohí iste poznáte tiež (i5 nemá HT, i7 má).
Ako prvé som sa zameral na pretaktovanie bez potreby zvyšovania napätia v Core, ktoré je pri základných taktoch nastavené na 1,25 – 1,3V. Dôvod je jednoduchý, bez zvýšenia napätia sa bude spotreba dvíhať iba minimálne, ako aj stratové teplo. Z dlhodobého hľadiska životnosti by som sa absolútne neobával, a to vzhľadom na to, že sa pohybujeme vo výrobcom stanovených hodnotách (takt nepoškodzuje CPU, vysoké napätie, prúd a vysoké teploty áno).
Treba pripomenúť, že Turbo pri 8-jadrovej záťaži povolí iba 100MHz navyše (3,1GHz). Začal som nastavením násobiča na x35, čo mi dalo takt 3,5GHz a všetky testy zbehli bez problémov. A tak som sa posunul na 3,8GHz, čo bol aj posledný stabilný takt v základnom napätí. Po zvýšení napätia na 1,35V procesor dovolil sa posunúť na 4GHz, no po chvíľke testovania sa ukázal známy BsoD, a tak som pridal napätie na 1,375V, vďaka čomu som mohol bez problémov zaťažiť CPU aj na 24 hodín bez najmenších náznakov nestability. Samozrejme, čipy sa líšia a nie každý procesor sa taktuje rovnako. No stále mi to nedalo a posúval som hranice, dokiaľ som nenarazil na bezpečnú hranicu 1,4 – 1,45V pri takte 4,15GHz, keď bol procesor schopný všetkých testov, no občas som už videl náznaky nestability.
Zhrnutie a dojmy
Keď spoločnosť AMD vydala predchádzajúcu generáciu v podobe Bulldozeru, prišlo veľké sklamanie z radov fanúšikov. Prečo? 8-jadrové procesory, ktoré mnohokrát nedosahovali výkon 4-jadrových modelov, a to či už v jednovláknových, alebo viacvláknových operáciách. Navyše dosť vysoká spotreba bola posledným klincom do rakvy.
Osobne som sa pred vydaním Ryzenu obával, aby sa história neopakovala, tesne po vydaní prišli prvé výsledky, ktoré sú brutálne, a všetky moje obavy opadli. Ryzen je čistý úspech za skvelú cenu! Testovací kúsok, ktorý máme, je výborný príklad, pretože ide o najlacnejšie osemjadro z celej série, ktoré má iba nižšie takty. Tie je však ľahké si vynahradiť, a tak sa dostať aj na úroveň modelu 1800, pri troche šťastia 1800X.
Ako sme aj mohli počas testovania vidieť, Ryzen v niektorých hrách mierne zaostáva za konkurenčným Intelom. Prečo je to tak? Väčšina hier je navrhovaných na prácu s 1 – 4 jadrami, ktoré poväčšine disponujú dosť vysokými taktami, a tak Ryzen nie je úplne dokonale využitý, čo mu dáva aj veľkú rezervu pre multitasking, napríklad v podobe nahrávania videa. Iba veľmi málo procesorov s cenovkou pod 400€ totiž dokáže v reálnom čase počas hrania enkódovať 1080p video s takmer nulovým prepadom výkonu, bez použitia akejkoľvek akcelerácie. Pre profesionálov má Ryzen ďalšie „eso“ v podpore ECC pamätí (treba skontrolovať aj kompatibilitu so základnou doskou).
Rozhodne by som však hráčom odporúčal zostať v strehu na 4- a 6-jadrové modely, ktoré za ešte nižšiu cenu budú pravdepodobne ponúkať takmer rovnaký herný výkon.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
AMD Ryzen 7 1700 2017
- Kategória: Procesory
- Orientačná cena: 350 €
- Produkt na recenzovanie poskytla spoločnosť: AMD
Ryzen 7 1700 špecifikácie:
- Počet jadier: 8
- Počet vlákien: 16
- Zákl. takt: 3GHz
- Max Turbo: 3,7GHz
- L1 Cache: 768KB
- L2 Cache: 4MB
- L3 Cache: 16MB
- TDP (tepelný výkon): 65W
- Podpora RAM: DDR4
- Počet RAM kanálov: 2
- Počet PCIe liniek: 24
Korekcia: Marián Paulíny