Jeden z mojich stále dobrých priateľov by sa z pohľadu nakupovania moderných technológií dal označiť za skutočného nomáda s klapkami na očiach – áno, je to metafora trocha pritiahnutá za vlasy, ale hneď ju vysvetlím. Onen kamarát, nazvime ho pán XY, totiž od mala miluje videohry a nadovšetko ctí hrateľnosť nad vizuálnymi orgiami. Svoje prvé hry na kazetách spúšťal cez CRT televízor, ostatne tak ako aj ja, avšak na rozdiel odo mňa s ním nijak nepohol nástup LCD obrazoviek s HD Ready rozlíšením. On to jednoducho zaznamenal, no vyhodnotil ako zbytočnosť, keďže videohrám vo svojej podstate stačí, aby boli vidieť a je úplne jedno, či sú ostrejšie, alebo rozmazané ako sopeľ pod nosom dvojročného decka. Pán XY preto s obrovskou nevôľou prechádzal na HDMI štandard v čase, keď sa už herný hardvér nedal spúšťať cez analógové káble a ten prvý Full HD televízor, čo si pred mnohými rokmi kúpil, mu doma stále tróni ako istá pripomienka jeho nátury. A čuduj sa svete, stále je funkčný a stále mu úplne vyhovuje. Prečo spomínam pána XY v súvislosti s testom nového televízora od spoločnosti TCL? Dôvodom je fakt, že pán XY na mňa dal vždy pri výbere čohokoľvek v rámci techniky a preto som prvý, komu bude volať v momente, keď sa jeho staručká SONY krabica rozhodne odísť do kremíkového neba. Celú budúcu konverzáciu medzi nami si viem živo predstaviť už teraz a jej gro bude znieť nejako takto: Filip, potrebujem televízor za čo najnižšiu sumu, ktorý mi poslúži ďalších desať rokov a ponúkne aspoň to, čo ten predchádzajúci. Hádajte, ktorý model zaznie z mojich úst.
